Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj apeluje na stopku ruskej rope po výzve Trumpa spojeneckým štátom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa adresovanú členským štátom NATO, aby ukončili nákup ruskej ropy, a opäť apeloval na partnerov, aby obmedzili dovoz suroviny z Ruska.

Podľa neho ide o kľúčový krok k oslabeniu Kremľa vo vojne proti Ukrajine.

Trump pritom sľúbil prijať tvrdé sankcie voči Moskve, ak sa spojenci zhodnú na jednotnom postupe.

Zelenskyj zároveň pripomenul, že viaceré krajiny NATO, vrátane Slovenska a Maďarska, stále nakupujú ruské fosílne palivá, čo podľa neho podkopáva spoločné úsilie. Americký minister energetiky vyzval tieto štáty, aby sa prestali stavať proti plánu EÚ na ukončenie energetickej závislosti od Ruska.

Zelenskyj v tejto súvislosti apeloval aj na G7 a G20, aby prestali hľadať výhovorky a podnikli konkrétne kroky. Zdôraznil, že ak ruský prezident Vladimír Putin odmieta mier, musí byť k nemu donútený – a sankcie sú podľa neho nevyhnutnou súčasťou tejto cesty.

(tasr, lup)


  |  

Rubio varuje pred eskaláciou po páde ruských dronov na územie Poľska

Americký minister zahraničia Marco Rubio označil narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi za nebezpečný vývoj, ktorý by mohol predstavovať vážnu eskaláciu konfliktu, ak sa potvrdí, že šlo o zámerný čin.

Prezident USA Donald Trump incident označil za pravdepodobnú nehodu, no poľský premiér Donald Tusk to jednoznačne poprel s tým, že dôkazy ukazujú opak. Poľské úrady objavili trosky 17 ruských dronov, ktoré spadli na východe krajiny.

Rubio sa zároveň vyjadril aj k izraelskému útoku na predstaviteľov Hamasu v Dauhe, ktorý skritizoval aj Trump, a ktorý môže narušiť rokovania o prímerí v Pásme Gazy. Rubio pred odchodom do Izraela vyhlásil, že hoci útok vzťahy s Izraelom nezmení, bude nutné ho prediskutovať.

Zároveň sa blíži zasadnutie OSN, kde niektoré krajiny plánujú uznať Palestínu – krok, ktorý USA dlhodobo odmietajú.

(tasr, lup)

  |  

V Turecku rastie napätie, Erdoganov režim zasahuje voči opozícii

Turecké úrady pokračujú v zásahoch voči opozičnej Republikánskej ľudovej strane (CHP), ktorú obviňujú z korupcie. Najnovšie bol zadržaný starosta istanbulského okresu Bayrampaşa Hasan Mutlu, ktorého polícia spojila so spreneverou, úplatkárstvom a manipuláciou tendrov.

CHP tieto kroky označuje za politickú kampaň s cieľom oslabiť opozíciu pred voľbami, keďže po víťazstve v komunálnych voľbách v roku 2024 jej popularita rastie.

Tlak sa stupňuje – súdy anulovali výsledky regionálneho kongresu CHP v Istanbule, dosadili nové vedenie a 15. septembra hrozí odvolanie aj samotnému predsedovi strany Özgürovi Özelovi.

Zásahy vyvolali protesty, ktoré polícia potlačila slzotvorným plynom. Už v marci bol pre korupčné obvinenia zadržaný aj vplyvný opozičný politik Ekrem Imamoglu, považovaný za vážneho vyzývateľa prezidenta Erdogana. Situácia ukazuje na prehlbujúce sa politické napätie v krajine.

(tasr, mja)

  |  

Európske burzy stagnujú, investori čakajú na rozhodnutie Fedu

Európske akciové trhy na konci týždňa stagnovali, keď investori vyčkávali na kľúčové rozhodnutie amerického Fedu o úrokových sadzbách.

Hoci sa všeobecne očakáva, že centrálna banka pristúpi k uvoľneniu menovej politiky, investori zatiaľ z trhu vyberajú zisky a vyhýbajú sa riziku. Kľúčový nemecký index DAX klesol o 0,02 percenta, zatiaľ čo francúzsky CAC 40 a taliansky FTSE MIB mierne posilnili.

Paneurópsky index Stoxx 600 klesol o 0,09 percenta, ale za celý týždeň zaznamenal viac ako percentný nárast. Naopak, americké burzy dosiahli nové rekordy, podporené pozitívnymi správami z technologického sektora a očakávaniami znižovania sadzieb.

Európske trhy však brzdí geopolitická neistota vrátane napätia na Blízkom východe a incidentov s ruskými dronmi v poľskom vzdušnom priestore. Podľa analytika Andreasa Lipkowa sú obchodníci v očakávaní a aktuálne preferujú opatrnosť pred ďalším vývojom.

(tasr, mja)

  |  

Na Slovensku rastie počet podvodných hovorov, cieľom sú najmä seniori

Slovenskí mobilní operátori čelia v posledných týždňoch masívnej vlne podvodných volaní a správ, pričom ide o celoeurópsky problém.

Podľa výkonného riaditeľa Asociácie mobilných operátorov Henricha Krejčího sú útoky vedené najmä zo zahraničia a zahŕňajú falošné aplikácie, podozrivé odkazy, či takzvané clickbaitové podvody.

Operátori denne blokujú desaťtisíce podvodných hovorov ešte predtým, než sa dostanú k zákazníkom. Súčasťou obrany sú aj informačné kampane a spolupráca so štátnymi aj medzinárodnými partnermi.

Krejčí varoval, že ďalšie riziká môže priniesť zneužívanie umelej inteligencie a vyzval na zvýšenie povedomia verejnosti, najmä medzi seniormi a deťmi, ktoré sú najzraniteľnejšími skupinami. Kľúčová je podľa neho prevencia a koordinovaný prístup všetkých zainteresovaných.

(tasr, mja)

  |  

Kallasová: Situácia v Európe pripomína rok 1938, nesmieme opakovať chyby

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová prirovnala súčasnú situáciu v Európe k roku 1938, keď Československo márne žiadalo o pomoc proti nacistickému Nemecku. Podľa nej hrozí, že ak padne Ukrajina, ohrozená bude celá Európa, informuje agentúra Unian.

Zdôraznila, že Západ sa musí poučiť z histórie a nenechať Ukrajinu napospas. Kallasová tiež varovala pred vyjednávaniami s Ruskom o územných ústupkoch, ktoré považuje za nebezpečnú pascu.

Podľa nej Kremeľ používa známe taktiky: najprv požaduje to, čo mu nikdy nepatrilo, potom vyvíja nátlak a napokon dosahuje ústupky, o ktorých predtým len sníval.

V rozhovore tiež oznámila, že EÚ pripravuje už 19. balík sankcií voči Rusku, pričom krajina podľa nej pre sankcie stratila 450 miliónov dolárov. Dodala, že Únia má na stole viacero kreatívnych riešení, ako ešte zvýšiť tlak na Kremeľ.

(mja)