Preskočiť na obsah
  |  

Rusko sprísňuje tresty pre exväzňov v armáde za predstieranie choroby či dezerciu

Ruská vládna komisia pre legislatívnu činnosť odsúhlasila návrh zákona, ktorý výrazne sprísňuje tresty pre bývalých väzňov povolaných do armády po podpísaní kontraktu s ministerstvom obrany. Píše TASS.

Ak sa títo vojaci dopustia trestných činov, ako sú neoprávnené opustenie jednotky, dezercia či vyhýbanie sa vojenskej službe predstieraním choroby, môžu po novom čeliť trestom odňatia slobody v rozmedzí sedem až dvanásť rokov.

V súčasnosti je maximálna hranica pre tento typ protizákonného konania päť rokov.

Podľa Igora Čerepanova z Asociácie právnikov Ruska návrh zavádza nový právny rámec, ktorý z týchto činov robí "obzvlášť kvalifikované trestné činy" vzhľadom na špecifické postavenie osôb – ide o bývalých trestancov, ktorým bol výkon trestu prerušený alebo zrušený v súvislosti s vojenskou službou.

Návrh tiež predpokladá sprísnené tresty, ak ustanovenia zákona porušia počas mobilizácie, stanného práva, vojny alebo v podmienkach ozbrojeného konfliktu či vojenskej akcie. V takýchto prípadoch sa plánuje zaviesť minimálne sedem rokov väzenia.

(max)

  |  

Trump: Rusko je agresor. Európa musí prestať kupovať plyn a sprísniť sankcie

Americký prezident Donald Trump prvý raz priamo označil Rusko za agresora vo vojne proti Ukrajine. Pred novinármi podľa Politica vyslovil: „Tento týždeň zahynulo osemtisíc vojakov z oboch krajín. Z Ruska ich bolo viac, ale keď ste agresorom, straty sú väčšie.“

Doteraz sa šéf Bieleho domu odmietal jasne pripojiť k vyhláseniam odsudzujúcim Moskvu – vo februári USA spolu s Ruskom a Severnou Kóreou zablokovali rezolúciu OSN o územnej celistvosti Ukrajiny a odmietli aj spoločné vyhlásenie G7, ktoré označilo Rusko za agresora.

Trump dokonca obviňoval Kyjev, že konflikt vyprovokoval. Postoj prezidenta sa však zmenil v priebehu leta, keď Putin odmietol jeho snahy sprostredkovať mierové rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Zastavil som sedem vojen a myslel som si, že táto bude pre mňa ľahká, ale ukázalo sa, že je to ťažké. Myslím, že musím všetko vybaviť sám,“ priznal v nedeľu prezident Spojených štátov s dôvetkom, že Putin a Zelenskyj sa nenávidia.

Neopomenul ani ďalšie sankcie voči Moskve, no podmienil ich tým, že Európa sprísni vlastné opatrenia a prestane kupovať ruskú ropu, z predaja ktorej podľa neho Rusko financuje vojnu proti Ukrajine.

Minister energetiky Chris Wright medzitým vyhlásil, že cieľom USA je úplne nahradiť ruský plyn.

(max)

  |  

Na semafore vystúpil a vystrelil na ženu v druhom aute. Amerického herca obvinili

V americkom štáte New Jersey zatkli herca Ernesta Heinza. Podľa polície mal vo štvrtok vystreliť na vodičku, ktorá sa vracala z nákupu domov. Píše Independent.

Predchádzať streľbe malo blokovanie ženinho auta hercovým SUV, zatiaľ z neznámych dôvodov. Následne vodičku prenasledoval až k najbližšiemu semaforu, vystúpil, prišiel k jej autu a začal jej vulgárne nadávať. Vzápätí žene avizoval, že ju ešte v ten deň zabije. Nasledoval už len výstrel.

Maritzu Arias-Galvovú guľka zasiahla do oblasti nosa. Aj keď utrpela vážne poranenie, jej život nie je v ohrození.

Po útoku herec z miesta ušiel, prechádzal aj areálom neďalekej Stocktonskej univerzity, ktorú z bezpečnostných dôvodov uzavreli. Polícia ho napokon našla v jeho dome v Port Republic.

Aktuálne čelí obvineniu z pokusu o vraždu, ťažkého ublíženia na zdraví a nezákonnej držby zbrane.

(max)

  |  

WHO prvý raz odporučí lieky na chudnutie ako liečbu obezity u dospelých

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripravuje významnú zmenu v prístupe k liečbe obezity a prvýkrát odporučí využívanie moderných liekov na chudnutie ako súčasť štandardnej starostlivosti o dospelých pacientov.

Z návrhu usmernení, ktoré sú aktuálne otvorené na konzultácie, vyplýva, že by mali byť lieky typu GLP-1 – vyvinuté farmaceutickými spoločnosťami Novo Nordisk a Eli Lilly – súčasťou dlhodobej terapie pre ľudí s indexom telesnej hmotnosti (BMI) nad 30.

WHO pritom zdôrazňuje, že obezita nie je len otázkou životného štýlu, ale chronické a progresívne ochorenie, ktoré sa často vracia a vážne ohrozuje zdravie.

Upozorňuje, že obezita postihuje viac ako miliardu ľudí na celom svete a je významným faktorom miliónov predčasných úmrtí.

Len nedávno pritom Detský fond OSN publikoval, že v súčasnosti je väčšia pravdepodobnosť, že deti a dospievajúci budú trpieť obezitou než podváhou. Kritériá obezity podľa UNICEF spĺňa 188 miliónov maloletých.

(reuters, max)

  |  

TikToku hrozil od stredy zákaz v USA, dohoda s Čínou mu dáva šancu

Hrozba zákazu TikToku v USA sa zdá byť dočasne zažehnaná po tom, čo Washington a Peking dosiahli rámcovú dohodu počas rokovaní v Madride.

Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta je súčasťou dohody prechod aplikácie pod vlastníctvo kontrolované americkými subjektmi, čo by jej umožnilo pokračovať v prevádzke aj po 17. septembri, keď jej hrozil zákaz.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer nevylúčil, že tento termín sa môže krátko predĺžiť. V piatok majú rokovať aj Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching.

„Veľké obchodné stretnutie v Európe medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou prebehlo VEĽMI DOBRE! Čoskoro sa skončí,“ napísal americký prezident na svojej platforme TruthSocial.

USA už v pondelok pohrozili zákazom populárnej aplikácie sociálnych médií, ak Čína nestiahne požiadavky na ústupky v oblasti zníženia ciel a technologických obmedzení v rámci dohody o odpredaji.

Bessent spresnil, že v najbližších dňoch sa pravdepodobne uskutoční ďalšie kolo rozhovorov, na ktorých sa budú prerokúvať otázky obchodnej a hospodárskej politiky.

Obe strany tiež diskutovali o spôsoboch spolupráce v oblasti prania špinavých peňazí a potláčania nelegálneho obchodu s fentanylom.

(reuters, max)

  |  

Skok o žrdi má ikonu. Švéd prekonal 630 centimetrov a pripísal si štrnásty svetový rekord

Armand Duplantis prekonal svetový rekord v skoku o žrdi, keď v pondelok na tretí pokus skočil 6,3 metra a zabezpečil si tak tretí titul majstra sveta v rade. Ide už o jeho štrnásty svetový rekord.

Zlatá medaila bola pre Američana so švédskym občianstvom istá už vtedy, keď mu latku zdvihli o centimeter vyššie ako rekordnú výšku 6,29 metra, ktorú dosiahol minulý mesiac v Budapešti.

Prvé dva pokusy mu nevyšli o vlások, ale povzbudený nadšeným davom na národnom štadióne sa pri treťom pokuse prešmykol cez latku, ktorá sa mierne zakolísala, než sa ustálila.

Grék Emmanouil Karalis získal striebro s prekonanou výškou šesť metrov, zatiaľ čo Austrálčan Kurtis Marschall vyrovnal svoj osobný rekord skokom 5,95 metra a získal druhú bronzovú medailu na majstrovstvách sveta.

(reuters, max)