Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH s návrhmi na šetrenie u Kamenického nepochodili, smerujú do parlamentu

Opozičné KDH kritizuje vládu, že pri konsolidácii verejných financií neprichádza s reálnymi opatreniami a šetrenie prenáša najmä na občanov, rodiny a samosprávy.

Podľa predsedu Milana Majerského zatiaľ vláda neukázala konkrétne kroky, ako chce šetriť sama na sebe, okrem zmrazenia platov.

„Vlani chcel minister financií od nás na jednej A4 päť opatrení. Doručili sme ich, dostali ich, hodili ich do koša,“ pripomenul ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Teraz týchto päť opatrení predstavili znovu, avšak formou uznesení pre parlament.

Ich prijatím by mala Národná rada SR zaviazať vládu k prehodnoteniu dohôd o zabezpečení IT služieb či centrálnemu obstarávaniu a úspore energií v štátnej správe.

Navrhujú tiež zakázať nákup osobných vozidiel nad 40-tisíc eur a zaviazať rezorty navyšovať čerpanie eurofondov o dve percentá mesačne.

Hajko odhaduje, že tieto opatrenia by mohli priniesť do štátneho rozpočtu približne dve miliardy eur.

Stranícky kolega Viliam Karas zároveň upozornil na nejasnosti pri plánovanom využití eurofondov na pomoc s energiami: „Pýtame sa, či toto je už dohodnuté s Európskou komisiou, pretože aj týchto 430 miliónov eur budeme potom musieť prehodiť do deficitu štátneho rozpočtu.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Ombudsman chce právomoc napadnúť núdzový stav na Ústavnom súde SR

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský navrhuje, aby sa novelou zákona o Ústavnom súde SR rozšíril okruh subjektov oprávnených podať návrh na preskúmanie súladu rozhodnutia o vyhlásení výnimočného či núdzového stavu s ústavou aj o inštitúciu ombudsmana.

V súčasnosti takúto právomoc majú len poslanci parlamentu (najmenej pätina), vláda a generálny prokurátor.

Podľa Dobrovodského počas krízových situácií sú právomoci exekutívy koncentrované a zásadne zasahujú do práv a slobôd jednotlivcov, preto by ombudsman mal mať možnosť obrátiť sa na Ústavný súd.

Pripomenul, že počas pandémie COVID-19 sa verejný ochranca práv mohol venovať len kontrole rozhodnutí v rámci svojho zákona, pričom orgány verejnej správy boli voči jeho odporúčaniam rezistentné.

Generálna prokuratúra už v pripomienkovom konaní odporučila, aby bol verejný ochranca práv medzi aktívne legitimovanými subjektmi.

Dobrovodský zdôraznil, že nejde o ústavnú zmenu, a preto by ju Národná rada SR mohla prijať jednoduchou väčšinou už na aktuálnej schôdzi.

Podľa neho by takéto posilnenie právomocí ombudsmana neznamenalo finančné náklady, no zlepšilo by ochranu základných práv a zároveň predstavovalo poučenie sa z nedostatkov počas pandémie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vysokí svetoví diplomati vyjadrili obavy z napätia v Taiwanskom prielive

Najvyšší diplomati USA, Južnej Kórey a Japonska vyjadrili spoločné obavy z narastajúcich destabilizačných aktivít zo strany Číny v oblasti Taiwanského prielivu.

Po stretnutí v New Yorku zdôraznili silný nesúhlas s „nezákonnými námornými nárokmi“ v Juhočínskom mori a snahami ich presadzovať, hoci aj bez priameho pomenovania Číny.

Na tieto vyhlásenia reagoval aj Peking a označil ich za nezodpovedné, vyzývajúc krajiny, aby prestali podporovať separatistické aktivity smerujúce k nezávislosti Taiwanu. Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, vrátane výhradných ekonomických zón susedných štátov, čo vyvoláva dlhodobé spory.

Taiwanský minister zahraničných vecí privítal vyjadrenie obáv a zdôraznil, že bude spolupracovať s USA, Japonskom, Južnou Kóreou a ďalšími partnermi na udržiavaní mieru a stability v Taiwanskom prielive a Indo-Pacifiku.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, juhokórejský minister Čo Hjon a japonský minister Iwaya Takeshi sa tiež zaviazali pokračovať v boji za ukončenie jadrového programu Severnej Kórey.

Medzitým Čína pokračuje v posilňovaní svojich vojenských aktivít okolo Taiwanu vrátane vojenských cvičení.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Biskupi žiadajú zachovať sviatok Troch kráľov, navrhujú iné sviatky

Konferencia biskupov Slovenska reagovala na vládne konsolidačné opatrenia návrhom, aby hľadali iné riešenie než zrušenie sviatku Zjavenia Pána 6. januára.

Predseda biskupov Bernard Bober zdôraznil, že tento sviatok má výrazné liturgicko-teologické opodstatnenie a jeho obmedzenie by malo byť jasne a presne definované ako „dočasná výnimka“ zo zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

Biskupi sú otvorení diskusii o neprikázaných cirkevných sviatkoch, napríklad o 5. júli - sviatku sv. Cyrila a Metoda, či o 15. septembri - sviatku Sedembolestnej Panny Márie.

Vládny konsolidačný balík, ktorý poslanci posunuli do druhého čítania, ráta aj so zmenami v oblasti sviatkov. Koalícia sa už dohodla na dočasnom zrušení pracovného pokoja 8. mája a už tento rok, avšak natrvalo, aj 17. novembra.

Ako tretí deň navrhuje 6. január, pričom diskutovanou alternatívou zostáva 15. september.

(tasr, max)

Minúta  |  

Parlamentný výbor vyjadril solidaritu s Poľskom po nálete ruských dronov

Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti v utorok odobril uznesenie k aktu agresie Ruska voči Poľsku. Ten reaguje na narušenie poľského vzdušného priestoru počas ruských dronových útokov na Ukrajinu.

Výbor uznesením vyjadril solidaritu s Poľskom a podporu aktivácii článku štyri Severoatlantickej zmluvy. Apeloval ním tiež na posilnenie mechanizmov spoločnej obrany a diplomatickej spolupráce v rámci Európskej únie a NATO.

V noci z 9. na 10. septembra počas náletu ruských síl na Ukrajinu narušili poľský vzdušný priestor ruské drony. Radary zachytili najmenej 19 objektov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Viac než 20 krajín vrátane Slovenska žiada o zdravotný koridor z Gazy na Západ

Viac než 20 krajín vrátane Slovenska vyzvalo na znovuotvorenie zdravotníckeho koridoru medzi Pásmom Gazy a okupovaným Západným brehom Jordánu, aby mohli pacienti z Gazy dostať potrebnú liečbu.

V spoločnom vyhlásení zverejnenom kanadskou vládou tieto štáty ponúkli aj finančnú pomoc, zdravotnícky personál a vybavenie na liečbu pacientov priamo na Západnom brehu.

Signatármi vyhlásenia sú ministri zahraničných vecí a rozvojovej spolupráce z 22 štátov vrátane Slovenska, Rakúska, Nemecka či Talianska.

Vyjadrujú silný tlak na Izrael, aby obnovil lekársky koridor, zabezpečil zdravotnícke evakuácie a zrušil obmedzenia na dodávky liekov a vybavenia do Gazy. Zároveň žiadajú Izrael, aby umožnil bezpečný a neobmedzený pohyb zdravotníckeho personálu.

Izrael však dosiaľ na výzvy neodpovedal a opakovane odmieta umožniť liečbu pacientov z Gazy na iných palestínskych územiach pre údajné bezpečnostné obavy.

Humanitárne agentúry varujú, že do Pásma Gazy prichádza len zlomok potrebnej pomoci, pričom palestínsky obyvatelia trpia hlbokým hladom a podvýživou.

Slovensko spolu s partnermi zorganizovalo niekoľko evakuácií chorých detí z Gazy do bezpečných zdravotníckych zariadení mimo konfliktu, čím vyjadruje solidaritu s civilným obyvateľstvom v ťažkej humanitárnej situácii.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.