Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátny teplárenský holding sa po fúzii zlepšil, vlani dosiahol prvý zisk

Najvyšší kontrolný úrad SR zhodnotil, že zlúčenie šiestich štátnych teplární do MH Teplárenského holdingu (MHTH) v roku 2022 bolo správnym krokom. Holding sa stal silnejším hráčom na trhu, zlepšil svoje hospodárske parametre, znížil zadlženosť, zefektívnil personálne náklady a vlani dosiahol historicky prvý zisk z predaja tepla takmer jedenásť miliónov eur.

Napriek pozitívnemu vývoju má spoločnosť vážne problémy s modernizáciou. Investičný dlh presahuje 460 miliónov eur, pričom viac ako polovica súvisí s meškajúcimi ekologickými projektmi.

Aj keď MHTH deklaroval ukončenie spaľovania uhlia už v roku 2023, čierne uhlie tvorilo v palivovom mixe minulý rok stále 4,6 percenta a spaľovanie hnedého uhlia dokonca vzrástlo zo 16,2 na 20,6 percenta. Mešká aj kľúčový projekt využívania geotermálnej energie v Košiciach.

Hospodárenie negatívne ovplyvnilo aj rozhodnutie ministerstva hospodárstva neposkytnúť v roku 2025 štátnym firmám kompenzácie za znížené ceny tepla. Výsledok pred zdanením sa tak prepadne z očakávaného zisku 21 miliónov eur do straty 3,7 milióna.

MHTH stojí pred strategickými rozhodnutiami, ako nastaviť optimálny pomer medzi vlastnou výrobou a nákupom tepla. Do roku 2028 sa očakáva pokles vlastnej produkcie na 55 percent.

(tasr, max)

Minúta  |  

Turecký dopravca objednáva po stretnutí Trumpa s Erdoganom 225 Boeingov

Turkish Airlines v piatok oznámili, že objednajú 225 lietadiel od Boeingu. Konkrétne ide o 75 lietadiel B787 Dreamliner, z toho je 50 ako pevná objednávka a 25 ako opcia, s dodávkami naplánovanými na roky 2029 až 2034.

Súčasne spoločnosť uzavrela vyjednávania s Boeingom na ďalších 150 lietadiel modelov 737-8/10 MAX (100 kusov s pevným kontraktom a 50 ako opcia), pričom realizácia nákupu závisí od výsledku rokovaní s výrobcom motorov CFM International.

O pohon pre Dreamlinery rokujú Turkish Airlines s Rolls-Royce a GE Aerospace, pre modely 737 MAX s CFM International. Letecká spoločnosť uviedla, že táto akvizícia podporí flotilový plán s priemerným ročným rastom prepravy na úrovni šesť percent.

Turecký dopravca oznámil objednávku deň po stretnutí prezidenta Erdogana s prezidentom Trumpom, kde riešili aj otázky sankcií a nákupov amerických lietadiel pre Turecko.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ocenenie Dedina roka putuje do Budmeríc, čaká ich európske kolo

Obec Budmerice v Bratislavskom kraji získala titul Dedina roka 2025 a zároveň si vybojovala postup do prestížnej európskej súťaže. Na druhom mieste je oravské Zákamenné a tretiu priečku obsadila východoslovenská obec Haniska.

Ministerstvo životného prostredia zhodnotilo, že tento rok bol o titul rekordný záujem – zapojilo sa 28 obcí z celého Slovenska.

Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) súťaž podporuje zachovanie národného dedičstva, tradícií, ale aj financovanie projektov prispievajúcich k prosperite a ochrane životného prostredia.

Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík zdôraznil, že Budmerice komisiu zaujali environmentálnymi aktivitami, hospodársko-sociálnym rozvojom a silnou komunitnou súdržnosťou.

Starosta Budmeríc Jozef Savkuliak označil víťazstvo za povzbudenie aj záväzok. „Chceme tento úspech pretaviť ďalej, zabojovať aj na európskej úrovni a dôstojne reprezentovať našu obec i Slovensko. Verím, že spoločným úsilím obyvateľov a samosprávy môžeme aj v tejto súťaži dosiahnuť pekný výsledok,“ uviedol.

Víťazná obec získa finančnú odmenu 10-tisíc eur, druhá päťtisíc a tretia tritisíc eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švajčiarsko analyzuje vplyv Trumpových ciel na farmaceutický priemysel

Švajčiarsko v piatok oznámilo, že jeho vládne ministerstvá analyzujú potenciálny dopad amerických ciel na farmaceutické produkty po vyhlásení prezidenta Donalda Trumpa o 100-percentných clách na dovoz patentovaných liekov od 1. októbra.

Clo sa má týkať všetkých firiem, ktoré nemajú alebo nestavajú výrobný závod v USA.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva vo vyhlásení uviedlo, že príslušné oddelenia posudzujú opatrenia v spolupráci s dotknutými sektormi farmaceutického priemyslu, aj keď zatiaľ nemajú podrobnosti o pripravovaných opatreniach.

Farmaceutický sektor, ktorý predstavuje takmer polovicu švajčiarskeho exportu a je strategický pre ekonomiku krajiny, by mohli nové clá výrazne zasiahnuť, ak výrobcovia nerozšíria svoje kapacity aj v USA.

Veľké švajčiarske firmy ako Novartis a Roche už oznámili investície do amerických tovární, aby sa vyhli colným bariéram.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ceny benzínu a nafty by mali stagnovať, čaká sa len mierny rast

Ceny pohonných látok by mali budúci týždeň stagnovať, prípadne pokračovať v miernom raste. Ceny budú pravdepodobne naďalej oscilovať na úrovni približne jeden až dva centy za liter benzínu či nafty. Uviedol to Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB.

„Ceny ropy sa momentálne držia v relatívne úzkom pásme, keďže trh váži riziká geopolitických napätí proti návratu dodatočných objemov na trh,“ priblížil.

Spresnil, že na trhu s ropou sa v posledných dňoch prelínajú správy, ktoré pôsobia oboma smermi. V Iraku a kurdských regiónoch dosiahli dohodu o obnovení exportu cez ropovod, čo znamená návrat približne 230-tisíc barelov ropy denne späť na globálny trh.

Irak je druhý najväčší producent ropy v rámci OPEC po Saudskej Arábii. Produkuje približne 4,3-4,5 milióna barelov denne, čo je okolo 4-5 percent celosvetovej produkcie ropy. Globálna ťažba je približne 100 miliónov barelov denne. V rámci OPEC+ Irak tvorí asi 10-12 percent produkcie kartelu.

„Do diskusie o budúcnosti energetiky v Európe vstúpilo aj Poľsko, ktoré vyzvalo členské krajiny EÚ, aby úplne zastavili odber ruskej ropy najneskôr do roku 2026, pričom argumentuje strategickými a bezpečnostnými rizikami,“ upozornil.

„Naopak, riziká zvyšujú neutíchajúce útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie vrátane veľkého závodu v Kirishi, ktoré vážne narušili tamojšie kapacity,“ dodal analytik XTB.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Expremiér Británie rokuje o mieste v rade pre povojnové Pásmo Gazy

Bývalý britský premiér Tony Blair prejavil záujem zohrávať úlohu v správe Pásma Gazy po skončení vojny medzi Izraelom a Hamasom. Podľa zdroja denníka Financial Times Blair diskutuje s americkými predstaviteľmi o možnosti stať sa predsedom Medzinárodného prechodného úradu pre Gazu, ktorý je súčasťou 21-bodového mierového plánu administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Plán, ktorý predstavili USA lídrom arabských a islamských krajín, počíta so zriadením palestínskeho výboru spravujúceho Gazu pod dohľadom medzinárodnej dozornej rady. Iný zdroj uviedol, že práve členom tejto by chcel byť expremiér Británie.

Blair v minulosti pôsobil ako vyslanec blízkovýchodného kvarteta. Už niekoľko mesiacov presadzuje myšlienku medzinárodného poručníctva a v auguste o nej rokoval aj priamo v Bielom dome.

Návrh však vyvoláva odpor v Európe aj arabskom svete. Niektorí tvrdia, že by odsunul Palestínčanov na okraj a pre obyvateľov Gazy by nemal legitimitu. Uprednostňujú, aby enklávu po vojne spravovala Palestínska samospráva prostredníctvom technokratického výboru.

Inštitút Tonyho Blaira pre globálnu zmenu sa už podieľal na vypracovaní povojnového plánu pre Pásmo Gazy. Nezisková organizácia uviedla, že rozhovory s rozličnými skupinami o povojnovej Gaze nezahŕňali myšlienku nedobrovoľného presunu ľudí z tejto oblasti. Nepočíta s tým ani Trumpov návrh.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.