Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN plánuje škrtať, na najvyšších pozíciách však len minimálne

Plán úspor Organizácie Spojených národov na rok 2026 počíta s výrazne menšími škrtmi na pozíciách vysokej úrovne v porovnaní s nižšími postami, vyplýva z návrhu rozpočtu.

Z 58 pozícií pod generálnym tajomníkom Antóniom Guterresom majú zlúčiť alebo odstrániť len tri percentá, teda dve pozície. Naproti tomu celkové plánované šetrenie pre nízke a stredné pozície dosahuje až 19 percent, pričom časť kategórií znížia až o 28 percent.

Šéf zamestnaneckého zväzu Organizácie Spojených národov Ian Richards kritizoval návrh ako zvýšenie byrokracie a posilnenie vrcholovej štruktúry, čo podľa neho oslabuje organizáciu. Kritizoval aj to, že humanitárne agentúry so samostatnými rozpočtami majú znížiť počet pracovníkov na o viac než štvrtinu bez rozdielu v štruktúre riadenia.

Podľa hovorcov OSN sú najrozsiahlejšie šetriace opatrenia nevyhnutné tam, kde je najväčšie množstvo pracovnej sily a rozsah zmien v materskej organizácií obmedzila časová náročnosť príprav výsledného rozpočtu k 80. výročiu OSN.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Pellegrini sa k novele ústavy a konsolidácii vyjadrí po ich preštudovaní

Prezident Peter Pellegrini sa s novelou ústavy po jej doručení podrobne oboznámi. Následne zaujme svoje stanovisko v zákonnej lehote. Rovnaký postup avizuje hlava štátu pri konsolidačnom balíku opatrení na budúci rok, ktorý schválil parlament v stredu večer.

„Plne rešpektujem rozhodnutie Národnej rady SR o zmene ústavy. V čase obrovského rozdelenia slovenskej spoločnosti je ústavná väčšina významným signálom, že na konkrétnej otázke existuje zhoda naprieč politickým spektrom a je potrebné ju rešpektovať,“ napísal.

Poslanci Národnej rady SR v piatok schválili 90 hlasmi novelu Ústavy SR. Prítomných bolo 99 zákonodarcov.

Hlasovať o novelizácii mali ešte v júni, pre neistotu vzhľadom na potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov to však presunuli na september. Vo štvrtok sa do rozpravy k tretiemu čítaniu prihlásili ešte piati opoziční poslanci a preto sa hlasovanie konalo v piatok.

Novela prináša viaceré zmeny v hodnotovo-etických otázkach. Do Ústavy SR sa má zakotviť existencia dvoch pohlaví, muža a ženy, a aj garancia rovnosti pri odmeňovaní. Zmeny nastanú aj pri adopcií detí a výchovno-vzdelávacom procese.

Podľa vlády má úprava posilniť suverenitu Slovenska v kultúrno-etických otázkach a jasne definovať rámec, ktorý nebude možné meniť bežnými zákonmi. Časť návrhov presadila aj opozičné KDH a Kresťanská únia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rezort neguje tvrdenia SaS, že neprijíma Bielorusov na úteku pred režimom

SaS obvinila vládu, že odmieta udeliť azyl Bielorusom utekajúcim pred režimom Alexandra Lukašenka. Podľa strany ide najmä o osoby, ktoré sa zúčastnili na protestoch proti režimu. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia označilo za nepravdivé a politicky motivované.

Rezort tvrdí, že migračný úrad koná výlučne podľa zákona a medzinárodných dohovorov. V roku 2025 požiadalo o azyl na Slovensku dosiaľ desať občanov Bieloruska – dvaja už získali azyl, dvom neposkytli žiadnu formu ochrany a v šiestich prípadoch sa konanie ešte neskončilo.

Ministerstvo zdôraznilo, že všetci žiadatelia sa na Slovensku nachádzajú legálne, keďže mali udelený pobyt na účely štúdia, zamestnania či zlúčenia rodiny.

Za vlaňajšok evidujú podaných 17 žiadostí, pričom azyl udelili v pätnástich prípadoch. V jednom prípade podľa nich neposkytli medzinárodnú ochranu ani v podobe azylu, ani v podobe doplnkovej ochrany. Rovnako v jednom prípade žiadosť zamietli ako neprípustnú, keďže za posúdenie žiadosti bol zodpovedný iný členský štát.

„Spájanie zamietnutých rozhodnutí s vplyvom akéhokoľvek štátu alebo režimu na rozhodovanie orgánov Slovenskej republiky je neprípustným a veľmi znepokojivým krokom v politickom boji,“ doplnilo vnútro.

(tasr, max)

Minúta  |  

Humanitárna flotila pre Gazu vyplávala z Grécka napriek varovaniam Izraela

Medzinárodná humanitárna flotila Global Sumud, pozostávajúca z približne 50 civilných lodí, vyplávala z gréckeho pobrežia smerom k Pásmu Gazy napriek izraelským varovaniam o blokovaní prístupu. Medzi pasažiermi sú právnici, aktivisti a známa klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Flotilu začiatkom týždňa zasiahol útok dronov v medzinárodných vodách, približne 56 kilometrov od gréckeho ostrova Gavdos, pričom nikto neutrpel zranenie. V reakcii vyslali Taliansko a Španielsko vojnové lode na ochranu svojich občanov na flotile.

Grécka vláda zabezpečuje bezpečný priechod lodí vo svojich teritoriálnych vodách, pričom o účasti námorníctva na sprevádzaní flotily zatiaľ neuvažuje. Organizátori plánujú doraziť do Gazy začiatkom budúceho týždňa.

Izrael flotilu označuje za podporovateľov Hamásu a pohrozil jej zablokovaním. Minister bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil členov flotily za „teroristov“ a avizoval tvrdé opatrenia.

Talianske úrady upozornili talianskych účastníkov na riziká pokračovania misie a ponúkli pomoc s repatriáciou, pričom vojnová loď vykonáva iba humanitárne a záchranné operácie a nebude zasahovať proti nikomu na mori.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump zavádza nové clá s cieľom zastaviť „záplavu“ zahraničných výrobkov

Prezident USA Donald Trump vo štvrtok oznámil novú vlnu ciel na dovoz do USA, zahŕňajúcu 100-percentné clo na značkové a patentované lieky, 25-percentné clo na ťažké nákladné vozidlá, 50-percentné clo na kuchynské a kúpeľňové skrinky a 30-percentné clo na čalúnený nábytok. Tieto clá nadobúdajú platnosť od 1. októbra 2025.

Trump zdôraznil, že opatrenia slúžia na ochranu amerického priemyslu a národnej bezpečnosti a cieľom je zastaviť „masívnu záplavu“ zahraničných výrobkov na trhu USA. Clo na lieky nebude platiť, ak firma stavia výrobný závod v USA.

Farmaceutické spoločnosti po oznámení ciel zaznamenali pokles akcií v Ázii a Austrálii. Austrálsky minister zdravotníctva označil clá za nefér a neodôvodnené. Japonsko a Európska únia vyhodnocujú vplyv opatrení vzhľadom na existujúce obchodné dohody, ktoré limitujú výšku ciel.

Clá na nákladné vozidlá sú zamerané na ochranu výrobcov ako Peterbilt, Kenworth a Freightliner a výsledkom môžu byť vyššie ceny dopravy, čo môže podporiť infláciu spotrebného tovaru. Najväčší vývozca vozidiel do USA – Mexiko – clá odmieta, upozorňujúc, že značná časť vozidiel má americké komponenty.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Štátny teplárenský holding sa po fúzii zlepšil, vlani dosiahol prvý zisk

Najvyšší kontrolný úrad SR zhodnotil, že zlúčenie šiestich štátnych teplární do MH Teplárenského holdingu (MHTH) v roku 2022 bolo správnym krokom. Holding sa stal silnejším hráčom na trhu, zlepšil svoje hospodárske parametre, znížil zadlženosť, zefektívnil personálne náklady a vlani dosiahol historicky prvý zisk z predaja tepla takmer jedenásť miliónov eur.

Napriek pozitívnemu vývoju má spoločnosť vážne problémy s modernizáciou. Investičný dlh presahuje 460 miliónov eur, pričom viac ako polovica súvisí s meškajúcimi ekologickými projektmi.

Aj keď MHTH deklaroval ukončenie spaľovania uhlia už v roku 2023, čierne uhlie tvorilo v palivovom mixe minulý rok stále 4,6 percenta a spaľovanie hnedého uhlia dokonca vzrástlo zo 16,2 na 20,6 percenta. Mešká aj kľúčový projekt využívania geotermálnej energie v Košiciach.

Hospodárenie negatívne ovplyvnilo aj rozhodnutie ministerstva hospodárstva neposkytnúť v roku 2025 štátnym firmám kompenzácie za znížené ceny tepla. Výsledok pred zdanením sa tak prepadne z očakávaného zisku 21 miliónov eur do straty 3,7 milióna.

MHTH stojí pred strategickými rozhodnutiami, ako nastaviť optimálny pomer medzi vlastnou výrobou a nákupom tepla. Do roku 2028 sa očakáva pokles vlastnej produkcie na 55 percent.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.