Preskočiť na obsah
  |  

Honduras si v atmosfére obvinení z podvodov volí prezidenta

Hondursania v nedeľu zamierili k volebným urnám, aby si zvolili nového prezidenta v mimoriadne napätej atmosfére poznačenej obvineniami z volebného podvodu a hlbokou polarizáciou spoločnosti.

Prieskumy ukazujú vyrovnaný súboj medzi tromi kandidátmi: Rixi Moncadovou z vládnej strany LIBRE, bývalým starostom Tegucigalpy Nasrym Asfurom z Národnej strany a televíznym moderátorom Salvadorom Nasrallom z Liberálnej strany.

Organizácia amerických štátov aj Spojené štáty vyjadrili obavy z možného zasahovania do volieb. Washington varoval, že akékoľvek podkopávanie demokratického procesu bude mať následky.

Situáciu vyhrotili aj uniknuté nahrávky zachytávajúce údajné plánovanie manipulácií, ktoré opozícia označuje za falošné a vytvorené umelou inteligenciou.

Voľby sprevádzajú aj logistické problémy a klesajúca dôvera verejnosti v štátne ustanovizne. O hlasy 6,5 milióna voličov bojuje trojica kandidátov s minimom konkrétnych riešení pre najvážnejšie problémy krajiny – úplatkárstvo, drogový obchod a chudobu.

Výsledok pritom môže ovplyvniť aj zahraničnú politiku: dvaja kandidáti zvažujú obnovenie vzťahov s Taiwanom, čo by predstavovalo významný diplomatický otras pre Čínu.

(reuters, red)

  |  

Referendum vo Švajčiarsku rozhodlo: nahradiť vojenskú službu nemožno

Švajčiarski voliči v nedeľňajšom referende jasne odmietli nahradenie súčasnej mužskej vojenskej služby povinnou občianskou službou, ktorá by s týkala aj žien. Zamietli aj návrh na zdaňovanie „superbohatých“ ľudí s cieľom financovania klimatických opatrení.

Oficiálne výsledky ukázali, že viac ako polovica kantónov Švajčiarska odmietla iniciatívu občianskej služby. Hoci sčítanie v niektorých oblastiach stále prebieha, návrh neuspel, pretože na prijatie potrebuje väčšinu hlasov voličov, no tiež súhlas vo väčšine kantónov.

Voliči zároveň veľkou väčšinou hlasov odmietli návrh na novú 50-percentnú daň na individuálne dary alebo dedičstvá, ktoré prevyšujú 50 miliónov švajčiarskych frankov (takmer 53,6 milióna eur).

(tasr, red)

  |  

Katz: Omilostenie Netanjahua by zmiernilo rozdelenie národa

Izraelskí ministri obrany a financií Israel Katz a Becalel Smotrič v nedeľu vyzvali prezidenta Jicchaka Herzoga, aby udelil milosť predsedovi vlády Benjaminovi Netanjahuovi.

Premiér už oficiálne požiadal hlavu štátu o omilostenie v súvislosti so svojím korupčným prípadom. Katz uviedol, že udelenie milosti Netanjahuovi by ukončilo právne obvinenia, ktoré podľa neho spôsobili vážne rozdelenie národa.

„Izrael je dnes vystavený komplexnejšej bezpečnostnej situácii ako kedykoľvek predtým: starí nepriatelia sa usilujú znova vybudovať svoju silu, zatiaľ čo nové sily v regióne sa pokúšajú o vzostup s cieľom ohroziť bezpečnosť izraelských občanov. V tomto čase je potrebné zjednotené vedenie sústreďujúce sa na strategickú hrozbu, ktorá pred nami stojí,“ vyhlásil minister obrany.

Minister financií tvrdí, že jeho strana bude naďalej presadzovať kontroverznú reformu súdnictva, ktorú navrhuje vláda, a to bez ohľadu na Netanjahuovu milosť.

„Nezávisle od nevyhnutnej reformy v právnom systéme je každému rozumnému človeku jasné, že Netanjahua roky nespravodlivo stíha skorumpovaný justičný systém, ktorý proti nemu vymyslel politické prípady, a preto vyzývam prezidenta, aby mu schválil jeho žiadosť o milosť,“ uviedol Smotrič.

(tasr, red)

  |  

Nawrocki sa s Orbánom pre jeho návštevu Moskvy nestretne

Poľský prezident Karol Nawrocki vyradil z programu svojej budúcotýždňovej cesty do Maďarska samostatné stretnutie s premiérom Viktorom Orbánom. Urobil tak po Orbánovej návšteve Moskvy, oznámil v nedeľu predstaviteľ Nawrockého kancelárie.

Nawrocki pocestuje do Maďarska v stredu na samit Vyšehradskej skupiny (V4) v Ostrihome, po ktorom sa mal vo štvrtok stretnúť aj s Orbánom a maďarským prezidentom Tamásom Sulyokom. Riaditeľ úradu medzinárodnej politiky poľskej prezidentskej kancelárie Marcin Przydacz však v nedeľu na sociálnej sieti oznámil, že sa tak nestane.

„V súvislosti s návštevou premiéra Viktora Orbána v Moskve a jej kontextom sa prezident Nawrocki rozhodol obmedziť program svojej návštevy Maďarska výlučne na samit prezidentov Vyšehradskej skupiny v Ostrihome,“ vysvetlil Przydacz.

Argumentoval tým, že Nawrocki „sa dôsledne zasadzuje za hľadanie realistických spôsobov ukončenia vojny na Ukrajine, ktorú vyvolala Ruská federácia“.

Vo vyhlásení sa odvolal aj na odkaz zosnulého bývalého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý podľa neho „zdôrazňoval, že bezpečnosť Európy závisí od solidarity, a to aj v oblasti energetiky“.

Nawrocki „bude spolu s prezidentmi Českej republiky, Slovenska a Maďarska diskutovať o bezpečnosti a spolupráci v regióne strednej Európy“, doplnil Przydacz.

(tasr, red)

  |  

Revolučné gardy zadržali pri Iráne loď, ktorá údajne pašovala palivo

Iránske Revolučné gardy zadržali loď plaviacu sa pod vlajkou afrického štátu Eswatini, oznámili v nedeľu médiá islamskej republiky. Zadržaná loď podľa nich prevážala „pašované palivo“ a na jej palube bolo 13 ľudí.

„Plavidlo prevážajúce 350-tisíc litrov pašovaného paliva operujúce pod vlajkou Eswatini bolo zadržané a presunuté do Búšehru“ na juhozápade Iránu, informovala iránska televízia s odvolaním na veliteľa Revolučných gárd. „Na palube je 13 členov posádky, všetci zo susedných krajín a Indie,“ dodala.

AFP konštatuje, že iránske sily sa pravidelne zameriavajú na tankery, ktoré nelegálne prepravujú palivo v Hormuzskom prielive, cez ktorý smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Irán minulý týždeň prepustil ropný tanker plaviaci sa pod vlajkou Marshallových ostrovov, ktorý iránske Revolučné gardy týždeň predtým bez vysvetlenia zadržali.

Spolu s plavidlom prepustil aj všetkých 21 členov posádky. Tanker Talara podľa Teheránu prepravoval 30-tisíc ton „nepovoleného“ petrochemického nákladu do Singapuru. Plavidlo vyplávalo z Adžmánu v Spojených arabských emirátoch a smerovalo k Hormuzskému prielivu.

(tasr, red)

  |  

Lavrov: Európa sa sama vyradila z mierových rokovaní o Ukrajine

Európske krajiny sa samy pripravili o účasť na mierových rokovaniach o Ukrajine, keď zlyhali pri plnení skorších dohôd o urovnaní konfliktu. Povedal to ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v rozhovore pre novinára ruskej štátnej televízie.

„Európa nedodržala pôvodnú dohodu z februára 2014 a neurobila nič, keď opozičníci na druhý deň po podpise prevzali všetky vládne budovy. Rovnako zlyhala aj pri minských dohodách,“ vyhlásil Lavrov.

Dodal, že podľa Moskvy Európa sklamala aj v roku 2022, keď údajne na žiadosť vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona padli rokovania v Istanbule. „To sa prakticky ani neotváralo,“ doplnil na margo európskej účasti v prípadných budúcich rozhovoroch.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už predtým uviedol, že v otázkach ukrajinského urovnania Rusko v súčasnosti rokuje iba so Spojenými štátmi.

(tass, sab)