Márne volanie po zmene Igora Matoviča

Vláda Igora Matoviča prebrala krajinu v mizernom stave, s prázdnymi skladmi, rozdelenými rezervami, skorumpovanými úradníkmi. Doprial by som im, aby sa mohli na chyby predchodcov odvolávať dlhšie, ale nejde to. Vládnutie prináša vlastné problémy, za tie už zodpovedá súčasná vláda.

V tejto fáze sme od leta. Niekedy v tom čase, u niektorých aj skôr, sa začalo fantazírovanie na tému, že Igor Matovič sa môže zmeniť.

Najnovšie to predviedla prezidentka, keď Matoviča vyzvala, aby tému prenechal inému členovi vlády, zrejme ministrovi zdravotníctva. Je to ilúzia, stoprvá na tému, že sa Igor Matovič môže zmeniť.

Problém rastie

Politici sa nemenia, sú verní tomu, čo ich dostalo tam, kde sú. Ak sa niektorí menia, tak skôr k horšiemu podľa zákona lorda Actona. (Moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne.) Matovič považuje pandémiu za hlavnú tému, ktorá rozhodne o jeho vláde, preto jej venuje hlavnú pozornosť. Na tom sa nemá čo zmeniť.

Máme však problém. Logika „ešte týždeň, ešte týždeň, ešte…“ nefunguje. Vyčerpala sa.

Tento prístup prekáža školám, malým podnikateľom, reštauráciám, mnohým ďalším. Problém tu je a rastie. Nesúhlas vidíme v percente voličov, ktorí sú za predčasné voľby, videli sme ho na proteste nahnevanej ulice 17. novembra, vidíme ho na proteste majiteľov reštaurácií a fitnescentier. Predpokladám, že z tejto nátlakovej akcie veľa nebude, na to nemáme mentalitu, ale dôležitejší ako rozsah je signál. A tým je neudržateľnosť súčasného stavu.

Opatrenia bez dlhodobého uvažovania

Poúčať ľudí nálepkami o ich frustrácii nemá veľký význam. Nefunguje to a nie je to podstata problému. Nadávať im do opíc sa už dúfajme nezopakuje.

Podstata je v tom, že ani teraz neriešime otázku, ako vydržať do Vianoc. A keď ju tak niekto postaví, je to falošné. Stále ide o mesiace, možno polrok, možno viac. Ak máme vydržať s čínskym vírusom ďalší polrok, kým bude rozšírená vakcína, musí to meniť prístup k problému.

Problém je, že naša vláda prijíma opatrenia stále pod tlakom bezprostredných udalostí. Chýba dlhodobé uvažovanie, ktoré je predpokladom udržateľnosti.

Otvoriť sa nedá všetko, ale dá sa viac

Dáni, Fíni, Švajčiari aj ďalšie národy postupne prijímajú niektoré švédske prvky prístupu. My ideme opačnou cestou, namiesto racionalizácie stále nanovo prepadáme emóciám. Pritom aj najväčší alarmisti vedia opísať, za akých okolností sa dajú napríklad dlhodobo otvoriť školy.

Príklady a modely sú známe. Aj u nás vidíme, že otvorené potraviny, otvorené školy na prvom stupni ZŠ, otvorené kostoly alebo otvorené divadlá nie sú problém. Naopak, sú riešením, aby sme to celé prežili.

Každý rozumie, že otvoriť sa nedá všetko, ale zjavne sa dá otvoriť viac – s cieľom, aby sme dokázali žiť pokojnejšie a vyrovnanejšie. Zoči-voči zhoršeniu epidemických čísel je to ešte dôležitejšie. Nie kvôli tomu, že cieľom sú nízke čísla nakazených, cieľom má byť nízka smrtnosť.

Aj tomu treba čeliť invenčnejšie, ako sme toho boli schopní doteraz. Áno, potrebujeme viac miest v nemocniciach, a to aj za cenu toho, že časť ľudí, ktorí majú Covid s ľahšími príznakmi, musíme z nemocníc dostať. Aby sa nestávalo, že chorí musia čakať a zomierať, pretože ľahko chorí blokujú nemocnice.

A, samozrejme, keď prepukne problém v Púchove, tak tento okres má vyzerať inak ako okres, kde je situácia pod kontrolou. Chvalabohu, aj tu sú príklady, ktoré možno nasledovať.

Potreba sa odlíšiť

V demokratickom štáte však ide aj o niečo ďalšie, o stav a udržateľnosť politiky. Ani tu zvolený prístup nefunguje. To, že Matovičova vláda zvyšuje preferencie Pellegriniho strany, musí zvoniť na poplach.

To, čo sa odohráva pred našimi očami, je ďalší viditeľný protest, ktorému by mohli politici rozumieť najlepšie. Ide totiž o ich preferencie.

Pokles preferencií vo vláde má viacero príčin, ale v zásade platí, že preferencie padajú Matovičovi, Kollárovi a Remišovej. Trom stranám, ktoré nahlas alebo potichu súhlasia s politikou vlády v boji s epidémiou.

Existuje jednoduchý politický zákon. Ak chcete vo vláde s dominantnou stranou prežiť, musíte sa vedieť zmysluplne odlíšiť. Tak, aby ste neohrozili vládu a zároveň nezostali v tieni dominantnej strany. Strany Sme rodina a Za ľudí sú momentálne v tieni Igora Matoviča.

Riešenie našej situácie preto nie je v tom, že sa zmení Igor Matovič. Riešenie je v tom, že si svoju mieru zodpovednosti (a politického ohrozenia) uvedomia strany Borisa Kollára a Veroniky Remišovej.