Po tom, ako sa náhradné materstvo nedávno dostalo na titulné stránky médií po celom svete, sa vo významných médiách objavilo viacero článkov, ktoré akoby mali získať pre túto prax podporu vyvolávaním obáv, že rozdiely medzi právnymi úpravami jednotlivých krajín môžu spôsobiť, že deti zostanú bez štátnej príslušnosti.
Významný nemecký politik a niekdajší odporca náhradného materstva Jens Spahn oznámil, že on a jeho partner získali dieťa prostredníctvom náhradného materstva, hoci je táto prax v jeho domovskej krajine nezákonná. Viedlo to k okamžitej verejnej a politickej kritike, v dôsledku čoho Spahn odstúpil z funkcie predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU, ktorý sa dôrazne stavia proti náhradnému materstvu.
Nie je prekvapujúce, že vzhľadom na celosvetovú pozornosť venovanú tejto téme vďaka Spahnovi a uprostred vlny kritiky sa v uplynulom týždni objavilo viacero článkov zameraných na jeden z problémov, ktorý podľa zástancov náhradného materstva spôsobujú rozdielne právne predpisy – osud detí bez štátnej príslušnosti.
Právny rámec náhradného materstva
Nemecko patrí medzi viaceré európske krajiny vrátane Francúzska a Talianska, ktoré zakazujú túto kontroverznú reprodukčnú prax. Tá čelí odsúdeniu zo strany niektorých zložiek Európskeho parlamentu, ako aj viacerých expertov Organizácie Spojených národov.
Kritici náhradného materstva, medzi ktorých patrí aj spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách Reem Alsalemová, tvrdia, že zvyšuje riziko vykorisťovania a obchodovania s matkami a deťmi, ako aj riziko nepriaznivých zdravotných následkov.
Táto prax je však legálna v značnom počte krajín, najmä v Spojených štátoch a na Ukrajine, ktoré tvoria veľkú časť medzinárodného trhu s náhradným materstvom.
To vedie občanov, ako je Spahn, ktorých domovské krajiny náhradné materstvo zakazujú, k uzatváraniu cezhraničných dohôd v jurisdikciách, kde je táto prax legálna.
Počet párov, ktoré sa rozhodli pre tieto dohody, stúpa. Štúdia zo Spojeného kráľovstva naznačuje, že počet detí narodených prostredníctvom náhradného materstva sa od roku 2015 zdvojnásobil a v roku 2025 dosiahol takmer tisíc detí.
Deti bez štátnej príslušnosti
Keďže sa tejto otázke venuje pozornosť na medzinárodnej úrovni, zástancovia náhradného materstva počas uplynulého týždňa tvrdili, že s rastúcim počtom homosexuálnych párov a ľudí zápasiacich s neplodnosťou, ktorí sa chcú stať rodičmi, vedú rozdiely medzi právnymi úpravami jednotlivých krajín k cezhraničnému náhradnému materstvu a zvyšujú riziko, že deti zostanú bez štátnej príslušnosti.
K tomu môže dôjsť v prípade, ak krajina automaticky neudeľuje štátnu príslušnosť dieťaťu narodenému na svojom území a náhradné materstvo nie je právne uznávané ani v krajine narodenia, ani v krajine konečného pobytu dieťaťa. Dieťaťu môže byť následne odmietnuté občianstvo v oboch krajinách a zostane bez štátnej príslušnosti.
Denník Guardian citoval profesora Michaela Hellnera, ktorý predsedal medzinárodnej pracovnej skupine pre Haagsku konferenciu o medzinárodnom súkromnom práve (HCCH), ktorá presadzovala vytvorenie rámca na cezhraničné náhradné materstvo. Pracovná skupina sa začiatkom tohto roka rozpadla v dôsledku nezhôd medzi členskými štátmi.
Hellner argumentoval, že nedostatok koordinácie medzi štátmi „vedie k problémom pre deti a zvyšuje riziko bezštátnosti“. Za túto regulačnú medzeru vinil výrazne odlišné názory členských štátov na etiku náhradného materstva.
Hellner dodal, že snahy HCCH o vytvorenie globálneho dohovoru o náhradnom materstve sa ukázali ako náročné, pretože niektoré krajiny „dôrazne odmietali“ čokoľvek, čo by mohlo túto prax legitimizovať.
Tlak zo strany zástancov náhradného materstva
Jeho komentáre prichádzajú v čase, keď zástancovia v krajinách, kde je náhradné materstvo nezákonné alebo len čiastočne legálne, vyvíjajú tlak na aktualizáciu zákonov o náhradnom materstve a na medzinárodnú reguláciu. Vo Veľkej Británii práve tento víkend zástancovia náhradného materstva tvrdili, že vnútroštátna legislatíva „praská vo švíkoch“ v dôsledku rastúceho dopytu, čo vedie rodičov k tomu, aby sa uchádzali o „rizikovejšie“ medzinárodné dohody.
Smer vývoja je jasný – vlády v krajinách, kde je náhradné materstvo nezákonné, sú vyzývané, aby reagovali na rastúci dopyt v mene ochrany detí, ktoré sú vystavené riziku, pretože niektoré krajiny túto prax povoľujú a iné nie.
Zákony sú prezentované ako príčina tohto problému, je však namieste sa opýtať, či sú zástancovia tejto praxe v tomto kontexte skutočne transparentní. Veď problém detí bez štátnej príslušnosti vyplýva práve z toho, že občania v snahe získať dieťa nedodržiavajú zákony a politiku svojej vlastnej krajiny.
Keby občania neobchádzali domáce zákazy, bezštátnosť by sa pravdepodobne nestala takým problémom a nemuseli by sa uchádzať o „rizikovejšie“ medzinárodné dohovory.
Skutočná starostlivosť o blaho detí
Ak je skutočne pravda, že blaho dieťaťa je v centre diskusie o náhradnom materstve, potom je odpoveď zrejmá: túto prax treba úplne zakázať.
Hoci riziko, že dieťa zostane bez štátnej príslušnosti, je reálne, k vykorisťovaniu a obchodovaniu s deťmi narodenými prostredníctvom náhradného materstva už dochádza. Zaznamenané boli prípady, keď si po deti narodené prostredníctvom náhradného materstva prišli slobodní muži, došlo k objaveniu desiatok takto narodených detí v luxusných vilách v Los Angeles, ako aj k zatknutiu významných predstaviteľov medzinárodného hnutia za náhradné materstvo na základe obvinení z obchodovania s deťmi a zo zneužívania detí.
Dosiahnutie medzinárodného konsenzu o úplnom zákaze náhradného materstva by nielen vyriešilo problémy vyplývajúce z rizika bezštátnosti, ale by aj skoncovalo s nebezpečenstvom vykorisťovania a obchodovania s deťmi.
Zástancovia náhradného materstva však s takýmto prístupom nie sú spokojní a namiesto toho vedú kampaň zameranú na ťažké a emotívne situácie rodičov a detí, pričom tieto príbehy využívajú ako prvý krok k presadeniu svojho úsilia o medzinárodnú legalizáciu náhradného materstva.
V Európe už dosiahli právne víťazstvá – francúzsky kasačný súd na začiatku tohto mesiaca rozhodol, že deti narodené náhradnej matke v zahraničí by mali byť právne uznané za deti svojich zamýšľaných rodičov. Toto rozhodnutie nadväzuje na poradné stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2019, ktoré bolo vydané na žiadosť francúzskeho súdu.
Ako však ukazuje negatívna reakcia na prípad Jensa Spahna, hoci zástancovia náhradného materstva dosiahli určité právne úspechy, v žiadnom prípade nevyhrávajú boj o verejnú mienku a politickú podporu, a to napriek svojmu maximálnemu úsiliu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.