Za Miroslavom Cipárom. Spomína Martina Grochálová

Ak v nás niektorí ľudia zanechajú hlbokú stopu, tak potom Miroslav Cipár vyryl do môjho vnútra hlbokú a dlhú čiaru. Práve čiara bola charakteristickým znakom jeho tvorby a som presvedčená, že sa ťahá z drotárskej minulosti jeho predkov.

Miroslava Cipára som osobne poznala posledných desať rokov a naším spoločným menovateľom boli knihy. Od samotného začiatku až do úplného konca. V detstve to bola kniha Dievčatko v mušli, ktorá ma okúzlila nádhernými ilustráciami.

Ako novinárka som mala možnosť pripraviť knihu rozhovorov s niektorou zo slovenských osobností a oslovila som Miroslava Cipára, pretože ma zaujal rozhovor v Katolíckych novinách, ktorý s majstrom pripravila kolegyňa Zuzana Artimová. Azda po prvý raz som zažila, že niekto hovoril o svojom živote, názoroch, pohľadoch na umenie, no nezaznel v tom ani náznak ega, v popredí boli idey.

Na knihe rozhovorov sme spoločne pracovali rok a ja som čím ďalej tým viac žasla nad osobnosťou tohto maliara, svojho kysuckého rodáka, ktorý mal nielen nevídaný talent, ale bol aj človekom na správnom mieste. Zo všetkého, čo mi povedal, rezonuje vo mne jedna myšlienka, ktorú hovorieval jeho otec Štefan: „Kto má poriadok okolo seba, má poriadok aj v hlave.“

A Miroslav Cipár poriadok teda mal. Nielen doma či v ateliéri, ale aj vo svojom živote, postavenom na jasných hodnotových princípoch, ktorým bol po celý život verný. „Vo svojom živote vnímam potrebu usporiadanosti svojho sveta. Týka sa to vecí materiálnych i duchovných,“ povedal v našom rozhovore a dodal, že „bez viery je duchovný priestor devastovaný, neproduktívny.“

Upratané mal aj v rodinnom živote, veď s manželkou Vilmou boli spolu 62 rokov a ako povedal, „bez Vilmy by nebolo Cipára“. Ich jedinečný vzťah má bezpochyby veľa čo povedať dnešnému svetu. Je výnimočným vzorom celoživotnej lásky, vernosti a oddanosti, ale aj príkladom, že na svete nie sme sami pre seba, že svoj život máme vložiť do služby iným. Pretože Cipárovci po celý život nezištne a bez veľkých slov pomáhali mnohým ľuďom, osobitne rodinám s deťmi s Downovým syndrómom.

Na ďalších krásnych knižkách sme s Miroslavom Cipárom spolupracovali vo vydavateľstve Spolok svätého Vojtecha. V prvom rade ilustroval Božskú komédiu a Fausta, ktoré zožali ocenenie doma i v zahraničí, stvárnil aj Exupéryho Citadelu a Claudelovu Krížovú cestu, ale neváhal vytvoriť ani menšie dielka ako deviatnik Betlehemu v srdci či ilustráciu svätého Vojtecha.

V poslednej knihe, ktorú Miroslav Cipár vytvoril a na ktorej som mala česť spolupracovať, nebola ani jediná ilustrácia. Boli to príbehy o jeho manželke Vilme, ktoré jej napísal k narodeninám. Tým uzavrel svoj životný kruh. Jeho krásne obrazy pribudnú v nebi a my sa tešíme z tých, ktoré nám zanechal na zemi. Ďakujeme za dar jeho života i za čiary, ktorými popísal životnú cestu mnohých ľudí.

Nech odpočíva v pokoji!