Parlament, komu slúžiš?

Slovenský parlament by mal dnes hlasovať o novele ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Poslanci týmto hlasovaním rozhodnú o rovnováhe moci v našom štáte. Ešte stále sme parlamentná demokracia, rozhodujúcou zložkou moci je parlament, od neho sa odvodzuje vláda. Ak by táto novela prešla v podobe, ako ju navrhuje vláda, parlament by sa dostal do područia vlády. Ona by rozhodovala o predĺžení núdzového stavu, parlament by rozhodnutie exekutívy pri predlžovaní núdzového stavu schvaľoval až dodatočne, v termíne do 20 dní od rozhodnutia vlády.

Je to absurdné a neakceptovateľné. Príznačné je, že za tým nestojí viac, než lajdáctvo a povrchnosť súčasnej vlády, zvlášť jej podpredsedu Štefana Holého (Sme rodina). Ak ale dôjde k zmene, zodpovednosť nesú všetky štyri strany. A najmä poslanci parlamentu. Oni musia odhlasovať, či sa tu bude vládnuť dekrétmi alebo zákonmi.

Vyhlásenie núdzového stavu je zásadná vec, vláda získava mimoriadne právomoci, občania strácajú mnohé slobody a práva. Napríklad právo združovať sa a protestovať. To, že toto obmedzenie práv sa dnes nevynucuje tak, ako to umožňuje zákon, je jedna vec, ale ako to bude v budúcnosti, to dnes nevie nikto.

Ak dnes rozhodujeme o nových pravidlách núdzového stavu, rozhodujeme o princípe, ktorý sa bude týkať udalostí a vlád, o ktorých nemáme tušenia. Žiada si to uvážlivosť a opatrnosť, takéto zákony sa píšu do zlého počasia, treba po celý čas myslieť na ich zneužitie.

Dve poznámky:

Po prvé, celá novela má jeden zmysel, aby bolo možné predĺžiť núdzový stav bez jeho prerušenia čo i na jeden deň. Náklady by boli vysoké, ide o nemocnice a podobne. Dnes to možné nie je, preto to treba vyriešiť. To všetci chápu, cieľ je legitímny, zmenu ústavného zákona potrebujeme. Preto sa v závere novely nachádza veta, kvôli ktorej sa to všetko robí: „Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.“ Teda ten dnešný, covidový.

Je tu však aj druhá vec, podpredseda vlády Holý navrhol zákon, ktorým posúva parlament do roly štatistu. Pritom je to vláda, ktorá odvodzuje svoj mandát od parlamentu, nie naopak. Ak platí tento ústavný princíp, musí sa vláda unúvať získať podporu v parlamente vopred, nie dodatočne.

Ak by vládla vláda týmto spôsobom, nehovorili by sme o zákonoch, ale o dekrétoch.

Toto hlasovanie odhalí niekoľko vecí:

Po prvé, v parlamente koluje pozmeňovací návrh, ktorým by sa celý problém efektne vyriešil. Tento navrhnutý model, vynútený situáciou a nedokonalosťou súčasného zákona, by platil na šesť alebo dvanásť mesiacov, potom by novela stratila platnosť, expirovala by. Každému je jasné, že by išlo o Lex Corona, zvlášť ak by prešiel pozmeňovací návrh na šesť mesiacov.

Parlament by si po takejto zmene uchránil svoje postavenie a rolu v ústavnom poriadku. Ak neprejde, bude to znamenať, že táto vláda sa neopiera o podporu poslancov, ale straníkov, pre ktorých je servilita k predsedom strán viac ako poslušnosť k ústave, na ktorú prisahali.

Po druhé, v dnešnej koalícii sedí viacero poslancov, ktorí radi štebotajú o liberálnej demokracii, ale keď narazia na porušenie deľby moci a ústavnú novelu, ktorá dáva vláde neúmerné právomoci, zrazia podpätky a poslúchajú. Povedané inak, ak poslancom dnešnej vládnej koalície záleží na deľbe moci, čo je podstata liberálnej demokracie, novela by nemala prejsť. Nie v podobe, ako ju navrhla vláda.

Po tretie, zvykli sme si u nás kritizovať Viktora Orbána, vidieť v ňom prototyp diktátora. Keby predkladal takýto zákon, strhla by sa vlna kritiky, do ktorej by sa radi zapojili aj mnohí naši politici.

Ak je podstatou ohrozenia deľby moci nejaký princíp, tak ho musia vidieť aj tu, nielen ak ide o Orbána. Povedané inak, ak všetci tí eurofilní kritici Orbána podporia vládny návrh, mali by v budúcnosti držať zobák, inak budú pokrytci. Takýto princíp môže mať miesto v prezidentskom režime, ale nie v parlamentnej demokracii.

Dosť veľkých slov, vlastne je to úplne jednoduché. Pri hlasovaní o tomto návrhu sa dozvieme, akých poslancov si to predsedovia strán dali na svoje kandidátky a koho sme zvolili. Či si uvedomujú zodpovednosť úradu a význam poslanca parlamentu, alebo sa cítia ako žetóny, ktorými posúva cudzia ruka.

Ústavný zákon, ktorý odhlasujú, bude platiť aj po korone. Keď ho raz iná vláda v inej dobe zneužije, bude to vaša zodpovednosť, panie poslankyne a páni poslanci.

Doplnenie

Vládny návrh zákona bol presunutý na ďalšiu schôdzu, parlament musí o zákone rozhodnúť pred koncom roka (do 28. decembra).