Ide v Kazachstane o vybavovanie si účtov?

Časť v tom videla boj za demokraciu proti autoritárskemu režimu a vyslanie ruských vojsk ako ďalší dôkaz rozpínavosti Moskvy. Z druhej strany sa zase hovorilo o nebezpečnom a naivnom vyvážaní západného liberalizmu, ktorého jediným výsledkom bude premena stabilnej diktatúry na chaotický padlý štát. Najradikálnejší kritici západnej odpovede dokonca tvrdia, že demonštrácie rozpútal sám Západ, najčastejšie je spomínaná britská tajná služba MI6, v snahe uchrániť svoj podiel pri ťažbe kazašského nerastného bohatstva. Je tu ešte jedna možnosť. Svet sleduje boj o následníctvo po dlhodobom kazašskom vodcovi Nursultanovi Nazarbajevovi.

Nazarbajev sa stal vedúcou postavou Kazachstanu ešte počas Sovietskeho zväzu. Od roku 1984 bol predsedom rady ministrov Kazašskej sovietskej republiky, od júna 1989 prvý tajomník Kazašskej komunistickej strany. Po získaní nezávislosti sa stal prezidentom Kazachstanu. V tejto funkcii zostal do marca 2019. Avšak aj potom si zachovával vplyv. Bol predsedom kazašskej rady bezpečnosti, taktiež si ponechal titul vodcu národa.

Nazarbajev bol relatívne osvietený diktátor. Na jednej strane bol úžasne skorumpovaný. Imanie jeho rodiny sa odhaduje na desiatky miliárd dolárov. Len známy nehnuteľný majetok v zahraničí má hodnotu 785 miliónov. Nazarbajevovej dcére patrí polovica londýnskej ulice Baker Street vrátane fiktívneho domu Sherlocka Holmesa. Nazarbajev má aj domy v Karlových Varoch. Ďalej vlastní domy na Manhattane a Floride, vily v Španielsku a pri Ženevskom jazere.

Na druhej strane sa Nazarbajevovi podarilo umne balansovať medzi Čínou, Ruskom a Západom. Rusko považuje za geopolitického partnera, Čína je zase najdôležitejší obchodný partner. Kazachstan dodáva Pekingu 5 % všetkého plynu a vedie cez neho plynovod z Turkménska. Západ zase do Kazachstanu masívne investoval, hlavne do kľúčových plynových a ropných odvetví. Za rok 2020 tam minul 161 miliárd dolárov. Svetová banka Kazachstan zaradila na 25. priečku z miest, kde je najjednoduchšie robiť biznis.

Historik Francis Pike v magazíne The Spectator uvádza, že mu predstaviteľ kazašského ministerstva financií povedal, že „švédsky model je pre nás príliš socialistický“. Od roku 1995 HDP na hlavu vzrástol z 2-tisíc dolárov na hlavu na 27-tisíc čiže zhruba na úroveň Grécka a Poľska. Západ považoval Kazachstan za dôležitého partnera vo vojne proti teroru. Nazarbajevovi sa tiež podarilo krajinu derusifikovať a vyhnúť sa občianskej vojne. Medzi postsovietskymi stredoázijskými republikami rozhodne patria medzi tie najúspešnejšie. V posledných rokoch však krajina začala stagnovať a hlavne vedenie sa zakopalo na pozíciách. Rast tiež nebol rovnomerne rozmiestnený.

Na prelome roku vypukli protesty. Rozbuškou bolo zvýšenie cien LPG, na ktorý jazdí 80 % Kazachov. To sa spojilo s nespokojnosťou ohľadom korupcie, autoritárstva a nedostatku demokracie. Úlohu zrejme hrala aj rozčarovanosť ohľadom čínskeho zasahovania. Napríklad vládne nespokojnosť s tým, že vláda mlčí ohľadom čínskeho prenasledovania Ujgurov, ktorí predstavujú v Kazachstane pomerne veľkú menšinu.

Ako ale uvádza portugalský politológ Bruno Maçães, protesty sú v Kazachstane pomerne časté, možno dôkaz, že ide o menej represívnu krajinu, než je to u susedov. Rýchlosť, s akou sa ale rozšírili zo západu krajiny až do najväčšieho mesta Astana, všetkých prekvapila. Tiež prerástli v násilnosti a rabovaní, objavili sa správy o odrezaných hlavách policajtov, zábery zhorených vojenských dodávok. Maçães nie je sám, kto si myslí, že protestov a demonštrácií sa zmocnili ozbrojené skupiny s pochybnými plánmi. Nebude to však MI6, CIA ani iná západná tajná služba, ktoré dávno schopnosť odstraňovať nepohodlné režimy stratili.

Zrejme ide o boj o následníctvo. Tomuto výkladu dodáva na sile fakt, že Nazarbajeva nikto nevidel dva týždne na verejnosti. Čo, samozrejme, poháňa špekulácie, že na tom nie je najlepšie. Tokajeva si síce Nazarbajev vyvolil osobne ako svojho nástupcu, ale jeho pozícia nie je príliš silná. Ak by sa protesty vymkli kontrole, bol by to jeho koniec. Podľa Maçãesa treba takto čítať aj pozvanie medzinárodných vojsk vedených Ruskom. Jednak Tokajev plne neverí vlastnej armáde, preto pozval zahraničné sily. Tie neboli nasadené proti demonštrantom, ale na stráženie vládnych budov. Po druhé je to signál jeho vnútorným protivníkom, že má posvätenie Kremľa. Taktiež Tokajev vyhodil a následne nechal zatknúť Karima Massimova, šéfa kazašskej rozviedky. Išlo o krok proti rivalovi?

Videné čisto cynicky a pragmaticky, chaos v Kazachstane by mohol byť pre Západ bonusom. Rusko by bolo donútené opustiť svoje zasahovanie v Európe, hlavne na Ukrajine, a sústrediť sa na upokojenie situácie u kľúčového spojenca. V každom prípade, závery ešte nerobme. Možno naozaj ide o boj demokratov a autoritárov. Možno však len idú prehnití proti prehnitým.

Text vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.