Právo na potrat v americkej ústave nikdy nebolo

Pobúrenie dorazilo aj do Českej republiky. Napríklad predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová tweetovala: „Niektoré krajiny by sa potrebovali pozrieť do kalendára, aby zistili, že stredovek sa už skončil.“ Obzvlášť hlasno proti záveru amerického súdu protestovali Piráti. „Sloboda žien rozhodnúť sa je zase o niečo viac v ohrození. Americký Najvyšší súd zrušil právo na potrat dané verdiktom z roku 1973. Takýto vývoj u nás [v Česku, pozn. red.] nesmieme dopustiť. Nebudeme sa vracať do stredoveku. Ide o závažné osobné rozhodnutia, do ktorých štát nemá vôbec čo hovoriť,“ napísala podpredsedníčka Pekarovej Adamovej Olga Richterová.

Je zaujímavé, koľko politikov má potrebu komentovať americkú vnútropolitickú vec. Samozrejme, je to dané aj tým, že ide o vysoko morálnu otázku a právo na potrat sa na Západe pomaly vníma ako základné ľudské právo popri slobode slova a náboženstva. Každé jeho obmedzenie sa tak považuje za návrat k autoritárstvu. Tento pohľad ale úplne ignoruje zásadný morálny problém umelých interrupcií, totiž že ide o zabitie, ako veľmi dobre popísal kolega Jiří Peňás. Samotné rozhodnutie Roe vs. Wade nie je problematické iba morálne, ale hlavne právne a politicky.

Aj niektorí liberáli uznali, že rozhodnutie bolo chybné

Po prvé, Najvyšší súd nezakázal potraty, ako sa dá občas dočítať. Iba konštatoval, že na ne neexistuje ústavné právo a ich regulácia je úplne na parlamentoch jednotlivých štátov. „Súd (…) vracia túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom,“ stojí v rozsudku. Pokiaľ mal súd postupovať podľa práva, nemohol rozhodnúť inak. Americká ústava o potratoch úplne mlčí a je veľmi nepravdepodobné, že by jej tvorcovia, nábožensky založení muži 18. storočia, keď bol potrat považovaný za jeden z najhorších zločinov, právo na umelú interrupciu do ústavy nejako zákerne ukryli.

Pritom rozsudok Roe vs. Wade z roku 1973 tam toto právo objavil. Dnes sa všeobecne prijíma, že Roe vs. Wade je právny paškvil, súd si právo na potrat vycucal z prsta a jeho rozhodnutie je žiarivým príkladom toho, keď sudcovia najskôr dospejú k rozhodnutiu a až potom hľadajú zdôvodnenie. Sudca Byron White, jeden z dvoch, ktorí vtedy proti verdiktu hlasovali, to označil za „výkon hrubej súdnej moci“.

Počas rokov uznal rad významných liberálnych právnikov, inak podporovateľov práva na potrat, že Roe vs. Wade bol rozhodnutý chybne. Pochybnosti vyjadrila napríklad aj Ruth Baderová Ginsburgová, neskoršia ústavná sudkyňa a liberálna ikona. Ďalší sú napríklad známy aktivistický profesor na Harvarde Laurence Tribe alebo právny poradca prezidenta Kennedyho Archibald Cox. Edward Lazarus, ktorý robil asistenta sudcovi Harrymu Blackmunovi, autorovi rozhodnutia Roe vs. Wade, vyhlásil: „Z hľadiska ústavného výkladu a súdnej metódy je Roe na hranici obhájiteľnosti.“

Roe vs. Wade je známy tým, že neurčuje, kde presne sa právo na potrat v ústave nachádza. Blackmun sa domnieva, že je to najskôr v štrnástom dodatku. Štrnásty dodatok bol prijatý po občianskej vojne s cieľom zaručiť oslobodeným otrokom rovnaké práva, jeho klauzuly o rovnoprávnosti sa od tej doby dočkali značne expanzívneho výkladu. Zároveň je však podľa Blackmuna možné, že sa môže nachádzať v prvom, štvrtom, piatom a deviatom dodatku ústavy. Ďalej tvrdí, že právo na potrat je dôsledkom práva na súkromie.

Alito roztrhal argumenty

Sudca Samuel Alito, autor rozsudku rušiaceho Roe vs. Wade, tieto argumenty roztrhal. Po prvé, právo na súkromie nie je v ústave explicitne obsiahnuté. Súd ho tam našiel v roku 1965 v prípade Griswold vs. Connecticut, ktorý sa týkal práva na antikoncepciu. Súd vtedy vyhlásil, že v „polotieňoch“ ústavy je obsiahnuté právo na súkromie, takže štát nemá čo hovoriť do toho, či občania doma antikoncepciu používajú. Takto objavené právo na súkromie sa potom využilo v ďalšom rade prípadov.

Alito tvrdí, že aj keď prijmeme, že ústava právo na súkromie obsahuje, otázka umelých interrupcií do toho nepatrí. Súčasťou procedúry je totiž aj tretia strana, nenarodené dieťa, ktoré sa štát môže rozhodnúť chrániť, pokiaľ to uzná za vhodné.

Zástancovia potratov si boli vedomí, že rozhodnutie Roe vs. Wade stojí na hlinených nohách. Preto neargumentovali jeho obsahom, ale tvrdením, že ide o dlhodobý precedens, ktorý sa vžil a nemal by byť odvolaný. Odporcovia Roe vs. Wade odvetili, že v americkom systéme je najvyšším precedensom ústava. Ak v nej rozhodnutie nemá oporu, nemalo by platiť. Navyše právna história USA je plná zrušených precedensov. Asi najslávnejší je Plessy vs. Ferguson, keď Najvyšší súd v roku 1896 posvätil segregáciu. Rozhodnutie Brown vs. Board of Education v roku 1954 naopak segregáciu označilo za protiústavnú. Dnes nikto netvrdí, že Plessy vs. Ferguson by mal platiť len preto, že išlo o dlhotrvajúci precedens.

Politický rozmer

Potom sú tu politické dôsledky zrušenia Roe vs. Wade. Z dlhodobého hľadiska je to jedine dobre. V roku 1973 sa sudcovia domnievali, že tým vyriešia otázku potratov raz a navždy. V skutočnosti iba priliali olej do ohňa. Zatiaľ čo v Európe, kde sa do tejto otázky súdy nemiešali, politickým procesom došlo k nejakému kompromisu a otázka potratov prestala byť témou, v USA súd tento prirodzený proces vykoľajil. Umiernení sa nemali ako vyjadriť, a tak agitáciu prevzali aktivisti a vyhrotili ju do dnešnej podoby.

Demokrati tajne dúfajú, že im rozhodnutie pomôže v novembrových voľbách. Poukazujú na prieskumy, že väčšina Američanov Roe vs. Wade podporovala. To je pravda, aj keď je to zložitejšie. Väčšina Američanov podporuje právo na potrat v prvom trimestri, vo výnimočných prípadoch v druhom a zákaz v treťom. Roe vs. Wade a rozhodnutie Casey vs. Planned Parenthood, ktoré ho upravilo (teraz tiež zrušené), umožňovalo reguláciu potratov od 23. týždňa tehotenstva, ale nebránilo im napríklad ani v deviatom mesiaci. Prieskumy tiež ukazovali, že Američanom sú potraty nepríjemné a radšej o nich nepremýšľajú. Považujú ich skôr za nutné zlo.

Momentálne Američanov viac trápi ekonomická situácia a inflácia ako „reprodukčné práva“. Rozhodnutie uniklo už pred mesiacom a pol a nijako sa v prieskumoch nepremietlo. Je tak nepravdepodobné, že to bude hrať zásadnú úlohu vo voľbách.

Nešťastný výrok a politická prehra

Nesmieme ale podceňovať schopnosť republikánov streliť si do nohy. Pokiaľ zavedú rozumné reštrikcie s výnimkami, na ktorých sa všetci zhodnú, ide predovšetkým o znásilnenie, incest a ohrozenie života matky, tak im rozhodnutie neublíži. Zvlášť pokiaľ to spoja s prorodinnou politikou, aby nastávajúcim matkám uľahčili život. Pokiaľ však budú presadzovať absolútny zákaz a drakonické tresty pre ženy, ktoré išli na potrat, i ďalšie nepopulárne opatrenia, tak sa hnev môže obrátiť proti nim.

Príkladom môže byť prípad Todda Akina, ktorý bol v roku 2012 favoritom na senátora za štátu Missouri. Potom sa ho pýtali, či by mal byť potrat nelegálny aj v prípade znásilnenia. Akin povedal, že áno. Vyhlásil to však tým najhorším možným spôsobom. „Pokiaľ ide o znásilnenie, ženské telo má spôsoby, ako sa pokúsiť celú vec zastaviť,“ uviedol v snahe vysvetliť, že ide o veľmi vzácny prípad. Akin voľby jasne prehral.

Našťastie demokrati majú na svojej strane aj dostatok bláznov. Mantrou hnutia za právo na potrat bolo dlho „bezpečné, legálne a vzácne“. Práve „vzácne“ bolo kľúčovým slovom. Uisťovalo umiernených, že ide o zákrok vykonávaný vo výnimočných prípadoch, a nie o bežnú prax. Teraz však toto hnutie ovládli aktivisti žiadajúci právo na potrat až do momentu pôrodu, vyzývajú ženy, aby si „vykričali svoj potrat“.

Potrat je pre aktivistickú ľavicu takmer znakom dospelej ženskosti, niečím, na čo má byť žena hrdá. Herečka Lena Dunhamová vyhlásila, že si praje, aby mala potrat. Ďalšia herečka Jameela Jamilová na Twitteri napísala, že potrat bolo najlepšie rozhodnutie jej života. Na dieťa vraj nebola pripravená a skončilo by v pestúnskej starostlivosti. Z jej vyjadrenia vyplýva, že smrť je lepší osud ako detský domov.

Potom je tu kauza bývalého guvernéra Virgínie Ralpha Northama. Ten na otázku, čo by sa stalo, keby dieťa prežilo pokus o potrat a aj tak by sa narodilo, odpovedal: „Dieťa by bolo porodené. Dieťa by bolo držané v pohodlí. Dieťa by bolo resuscitované, ak by si to matka a rodina priali, a potom by sa začala diskusia medzi lekárom a matkou.“ Northam jasne naznačoval, že za určitých okolností by mohlo dôjsť k zabitiu už narodeného dieťaťa.

Toto umiernených centristov desí rovnako ako reči o tom, že žena musí porodiť dieťa svojho násilníka. Preto je zrušenie Roe vs. Wade pre Ameriku zdravé. Dáva možnosť „stredu“ presadiť sa a dôjsť k nejakému kompromisu, ktorý bude znamenať menej zabitých nenarodených detí.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.