Maďarské zázračné opatrenia sa rúcajú. Krajine chýba benzín, zvyšuje dane a vyhlásila energetickú núdzu

Nasledovali sťažnosti slovenských motoristov, ktorým dala za pravdu Európska komisia. Nariadila zrušiť diskriminačné ceny pohonných látok pre vozidlá so zahraničnými poznávacími značkami, pretože to jednotný európsky trh nepovoľuje. V opačnom prípade Maďarsku pohrozila súdom.

MOL chce zrušiť cenový strop, varuje pred nedostatkom benzínu

Koncom júna zareagoval maďarský petrochemický podnik MOL (ktorý je majoritným vlastníkom Slovnaftu). Oznámil, že na jeho čerpacích staniciach v Maďarsku si bude možné denne kúpiť iba 50 litrov benzínu a nafty za regulované ceny. To je polovica v porovnaní s pôvodným objemom. Vedenie spoločnosti MOL však nevylúčilo, že tento limit ešte viac okreše.

Cenový strop na pohonné látky by sa mal podľa riaditeľa MOL-u Zsolta Hernádiho zrušiť, pretože „skôr či neskôr povedie k nedostatku palív na trhu". Hernádi cez víkend varoval, že Maďarsko čelí "mimoriadne nebezpečnej" situácii, pretože strop na ceny palív zvyšuje spotrebu. „Vzniká tak otázka, ako dlho to takto môže ešte fungovať," pýta sa šéf MOLu.

Maďarská vláda však cenový strop na palivá medzičasom predĺžila do októbra tohto roka.

Podľa Hernádiho bude väčšina maďarskej rafinérie v auguste odstavená pre údržbu. Slovnaft je preto mimo prevádzky už teraz, pričom produkcia sa obnoví 20. júla. Tvorba zásob pohonných látok tak podľa neho pokračuje pomalšie, než sa plánovalo, a firma bude musieť požiadať vládu o čiastočné uvoľnenie palív zo strategických rezerv.

Lacnejšie potraviny, vyššie dane

Podobne vláda v Budapešti rozhodla o zastropovaní cien viacerých základných potravín na úrovni z októbra 2021. Pripomeňme, že obe opatrenia prišli na začiatku tohto roka, pred aprílovými parlamentnými voľbami v Maďarsku.

Po ďalšom víťazstve Fideszu sa začala vládna politika meniť. Na podnet Viktora Orbána novozvolený parlament schválil zmenu ústavy a nový „stav vojnovej hrozby“. Ten vláda obratom aj vyhlásila, čo jej umožnilo vládnuť dekrétmi, ktoré sú nadradené zákonom, platné okamžite a parlament ich schvaľuje a predlžuje ich platnosť až dodatočne.

Ďalším krokom bolo zvýšenie daní bankám, obchodným reťazcom, poisťovniam, mobilným operátorom, energetickým firmám a aerolíniám koncom mája. Neskôr na zoznam pribudli aj farmaceutické spoločnosti. Odôvodnil to zlým stavom rozpočtu, rastúcimi cenami energií a infláciou.

Podľa očakávaní začali niektoré firmy, napríklad aerolínie, napriek hrozbám vlády prenášať náklady na obyvateľov.

Novinkou je tiež zmena paušálnej dane pre živnostníkov a malých podnikateľov známej pod skratkou „KATA“. Daňovníci v tomto systéme platia paušálnu mesačnú daň 50-tisíc forintov (približne 122 eur).

Po novom ho však budú môcť využívať len živnostníci, ktorí ponúkajú tovary a služby jednotlivcom, nie firmám. Návrh parlament schválil za 24 hodín s tým, že novela vstúpi do platnosti od prvého septembra.

Systém KATA využíva vyše 400-tisíc Maďarov. Stovky z nich tento týždeň proti novele v Budapešti protestovali, na vlne nevôle sa zviezli aj opozičné strany. Vláda argumentuje tým, že chce obmedziť možnosť paušálnych platieb, pretože sa podľa nej zneužíva.

Stav energetickej núdze, zákaz vývozu dreva

Maďarská vláda vyhlásila v stredu stav energetickej núdze vrátane opatrení na zabezpečenie krajiny na zimnú vykurovaciu sezónu. Zrušila dlhoročný cenový strop pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou energií, ktoré si priplatia za trhové (mnohonásobne vyššie) ceny.

„Ostatné dni ukázali, že s vysokou pravdepodobnosťou nebude mať Európa na najbližšiu vykurovaciu sezónu dostatok plynu," povedal šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás. Produkcia plynu v Maďarsku by sa preto mala od augusta zvýšiť z terajších 1,5 miliardy kubických metrov o tretinu.

Maďarsko bude zároveň pokračovať v napĺňaní zásobníkov dovozom suroviny zo zahraničia. Až 85 percent plynu dováža z Ruska.

Okrem toho vláda rozhodla o zákaze vývozu palivového dreva a o zvýšení ťažby uhlia. Súčasne plánuje čo najskôr opätovne spustiť do plnej prevádzky uhoľnú elektráreň Matra, ktorá bola čiastočne odstavená od januára minulého roka. Chce tiež predĺžiť životnosť jadrovej elekrárne Paks a urýchliť výstavbu nových reaktorov, ktorú zabezpečuje ruský Rosatom a jej začiatok je naplánovaný na rok 2023.