Infekcia zo sociálnych sietí? Keď dievčatá dospievajú v muža

Dievča, ktoré si hovorí Patty, počkalo do svojich osemnástich, keď navštívilo sexuologičku a rozhodlo sa pre hormonálnu zmenu. Počas roka jej zhrubol hlas a narástli fúzy. Mladé dievča čoskoro začalo vyzerať ako chlapec, ale po roku si tranzíciu rozmyslelo a liečbu ukončilo. Je ťažké určiť, kto si len myslí, že je v „zlom tele“ a kto v ňom naozaj je. Na sociálnych sieťach kolujú návody, čo psychológom hovoriť, aby vám uverili. Vznikajú komunity, podcasty, televízne či streamové programy.

Čo hovoria sexuológovia

Transgenderoví ľudia majú možnosť buď zmeniť pohlavie operatívne, teda „kompletne“ sa stať mužom či ženou, alebo prejsť hormonálnou liečbou. Pre tínedžerov sa odporúča takzvaná blokáda. Tá je podľa sexuológov vratná a šetrná [sú aj iné názory, nemecká pediatrička Christl R. Vonholdtová hovorí, že používanie blokátorov puberty môže zanechať aj trvalé zdravotné následky, pozn. red.]. Avšak ani vynechanie obdobia v produkcii pohlavných hormónov nie je ideálne, ale sexuológovia razia heslo: je lepšie byť trochu chorý a spokojný, ako byť úplne zdravý a nešťastný. „Jediný problém by som videl v tom, že obdobie puberty je kritické z hľadiska ďalšieho vývoja celého organizmu,“ vysvetľuje sexuológ Ivo Procházka.

„Som teraz v zložitej situácii. Na túto diagnózu nemáme žiadne vyšetrenia. Takže sa na jednej strane bojím, aby som niekomu neposkytla v podstate nepotrebnú starostlivosť, a na druhej strane – aby som neprehliadla niekoho, kto moju starostlivosť potrebuje,“ uvažuje sexuologička Hana Fifková, ktorá sa obáva, aby sa mladí ľudia nevrhali po hlave do zmien, ktoré by mohli ľutovať.

PolitikaKontroverznú britskú gender kliniku Tavistock chce žalovať tisíc rodín. Pripoja sa aj rodičia v ďalších štátoch?

Prevažujúca skupina: pubertálne dievčatá

Patty stále nevie, kto je. Teraz koketuje s myšlienkou, že je nebinárna, ale nevylučuje, že sa vráti k hormonálnej terapii, aby vyzerala opäť ako chlapec.

„Rovnako ako v iných krajinách aj my zaznamenávame veľmi prudký nárast klientov, ktorí hovoria, že sú transsexuálni. Ide o nárast v jednej jedinej skupine – pubertálne a adolescentné dievčatá, ktoré tvrdia, že sú chlapci. Úplne tomuto trendu nerozumieme, vyzerá to trochu ako infekcia zo sociálnych sietí. Vôbec nechcem spochybňovať frustráciu a utrpenie, ktoré títo klienti prežívajú, je zrejmé, že ide o mladých ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Ale som si istá, že u mnohých z nich o skutočnú transsexualitu nejde. Pre nás odborníkov to znamená nesmierne zvýšiť opatrnosť, pretože pokiaľ by títo mladí ľudia dostali štandardnú starostlivosť ako ľudia s transsexualitou, bude počet žiadostí o detranzíciu [návrat k pôvodnému pohlaviu, pozn. red.] v budúcnosti stúpať,“ vysvetľuje Hana Fifková.

Podľa nej sa to týka iba dievčat. „Keď biologický chlapec povie, že je dievča, tak je dievča. Ale samého seba sa pýtam, prečo v čase, keď vďaka emancipácii každé dievča i žena môže byť, aká chce – chodiť akokoľvek oblečená, mať akékoľvek záujmy, byť víla či zápasníčka, tak prečo práve dievčatá sa dostávajú do uvedených problémov. S týmito klientmi si treba v terapii klásť otázky – existuje ešte iná možnosť, prečo nechcem byť ženou?“ upozorňuje Fifková.

Byť muž je výhodnejšie. Ste silnejší. Ženy sú krehké, a pokiaľ covidové opatrenia (a nielen tie) urobili z našich tínedžerov krehké bytosti, je možné, že dievčatá sa rady oblečú do chlapčenských nohavíc, vezmú si o dve čísla väčšiu mikinu, ostrihajú sa nakrátko, pijú pivo z fľaše a poriadne si odpľujú. Cítia sa tak silnejšie, schovanejšie. Keď sa už do takej role naštylizujú a zapáči sa im, tak prečo v nej nezostať, že?

Anglická feministka Julie Bindelová upozorňuje na to, že dievčatá vždy museli plniť typicky dievčenské úlohy, a keď odmietajú nosiť pančuchy a do vlasov si dávať mašle a sponky, spoločnosť im podsúva transgenderovú identitu. Ak sa pozriete na počty operácií, prevažujú ženy, ktoré chcú byť muži, a to napriek tomu, že zmena pohlavia zo ženy na muža je náročnejšia a často neprináša uspokojivý výsledok.

(Ne)dievčatá a hormóny

Za posledných desať rokov o zmenu pohlavia požiadalo v Česku tisíc ľudí. Čísla nepatrne rastú.

„V Českej republike žije odhadom asi 30-tisíc ľudí, ktorých možno do tej či onej miery považovať za transgenderových, pričom len asi tisícka z nich túži po trvalej a úplnej (chirurgickej) zmene pohlavia. Ale sú to len odhady, žiadny výskum na túto tému sa neuskutočnil. Väčšina transgenderov sa uspokojí s hormonálnou terapiou,“ hovorí Ludmila Plšková zo Zväzu zdravotných poisťovní ČR.

Operácia je, samozrejme, nevratná. Ako hovorí psychológ Jeroným Klimeš, ľudia sú po operácii skôr nešťastní. „Nie sú ani muž, ani žena a potom prichádza sklamanie a ťažko si hľadajú partnera. Je lepšie si ho nájsť tak, ako sú, s tým, že sa štylizujú do úlohy opačného pohlavia, to majú väčšiu šancu,“ radí Klimeš a varuje najmä pred rozhodnutím mladých ľudí, ktorí sa ešte hľadajú a o pár rokov môžu ľutovať. „Operácia vám zničí pohlavný orgán a hormonálna liečba prinesie množstvo zdravotných rizík, napríklad neplodnosť. Chcel by som mladým zdôrazniť, nech nerobia nič, čo by potom mohli ľutovať,“ varuje Klimeš.

Dlhodobé používanie hormónov nie je pre telo nič dobré. Stále nie je preskúmané, či (najmä u dievčat) nehrozí väčšie riziko rakoviny. Hormonálnej liečbe by mali predchádzať testy na trombofilné mutácie, aj keď nie všetci lekári ich robia.

Hormonálnu terapiu podstupuje už štyri roky aj 25-ročný Michael Ryšlavý. Tú mu po čase upravili pre niekoľko genetických trombofilných mutácií a migrén. Odpor ku všetkému dievčenskému Michael pociťoval už od detstva, ale v puberte to riešil svojráznym spôsobom, teda nosil výrazný make-up a vyzývavé oblečenie. Po čase mu došlo, že sa najlepšie cíti ako chlapec, a tak sa do neho začal štylizovať. Chlapci sa mu ale stále páčili a pochopil, že úplne zo všetkého chce byť gay muž. Ako je vidieť, transsexualita nie je otázka sexuálnej orientácie.

Príbeh Lenky

Rovnako ako u Lenky Královej, ktorá stále miluje ženy. Lenka žila ako muž tridsať rokov a teraz prechádza hormonálnou terapiou. Zjemnili sa jej črty, vyrástli prsia a zmizli fúzy. Keď Lenku vidíte, máte pocit, že z nej prýšti ženskosť, lakuje si nechty, pekne sa oblieka, maľuje a typicky ženským spôsobom dokáže pozdvihnúť obočie.

Dnes je Lenka šťastná. „Bola to explózia v hlave, keď som začala žiť ako žena, užívam si každý deň,“ opisuje. Lenka sa tejto problematike venuje. Má program na YouTube a dlhodobo upozorňuje na príliš veľký vplyv sexuológov a psychológov. Podľa nej by sa človek mal rozhodnúť sám.

„Ak by bola zmena pohlavia bez lekárskych zákrokov, tak by, samozrejme, lekári do toho nemali čo hovoriť, zatiaľ je však zmena pohlavia zákonom podmienená hormonálnou a chirurgickou liečbou,“ reaguje sexuológ Petr Weiss.

Lenke sa do operácie nechce, cíti sa ženou aj tak. „Čo je komu do toho, čo mám dole. Keď muž príde pri nehode o penis, nebude už mužom?“ pýta sa Lenka, ktorá je úradne stále muž. Jediná cesta, aby ste podľa českých úradov mohli zmeniť identitu pohlavia, je nevratná operácia. Tá má prísne pravidlá.

„V Česku je operácia (nutná je kastrácia) jediná možnosť, ako si nechať úradne zmeniť pohlavie. Takže sa môže stať, že ju volia aj ľudia, ktorí ju primárne nechcú,“ vysvetľuje Petri Mališov z organizácie Transparent Prague.

Je, samozrejme, rozdiel medzi tým, keď si žena nalepí fúziky, a tým, keď prejde náročnou operáciou, ktorá môže mať veľké následky. Inkontinencia, nefunkčnosť pohlavných orgánov, znetvorenie a ďalšie negatívne dôsledky, ktoré psychike už tak zmäteného človeka nepridajú. V USA až desatina ľudí, ktorí sa nechajú „prerobiť“, potom žiada o spätnú operáciu. V Česku spätná operácia podľa zákona nie je možná.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.