Preskočiť na obsah
  |  

Cyprus plánuje vstúpiť do NATO. Prezident už navštívil Bidena

Počas stretnutia s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome predstavila cyperská hlava štátu podrobný plán, ktorého cieľom je pripraviť Cyprus na vstup do Severoatlantickej aliancie, keď to politické podmienky umožnia.

Návrh prezidenta Cyperskej republiky Nicosa Christodoulidesa bol vo Washingtone prijatý pozitívne, pričom poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan ho označil za výnimočný príspevok s veľkým potenciálom.

Plán sa sústreďuje na tri hlavné strategické oblasti. Prvou je dlhodobejšie zrušenie zbrojného embarga USA, čo by umožnilo Cypru prístup k modernému obrannému vybaveniu. Prezident Biden prisľúbil, že podnikne kroky na zmenu legislatívy v Kongrese, ktorá by to umožnila. Táto požiadavka je kľúčová pre zvýšenie obranných kapacít Cypru.

Druhou oblasťou je prehĺbenie vojenského výcviku cyperských vojakov na amerických vojenských akadémiách. Hoci tieto možnosti boli doteraz obmedzené, prezident žiada zvýšenie počtu miest a ďalšie rozšírenie spolupráce. Cyperská národná garda považuje tento krok za dôležitý pre svoj rozvoj a schopnosť napĺňať štandardy NATO.

Tretím cieľom je modernizácia vojenskej infraštruktúry, ktorá už teraz slúži americkým silám. Základňa „Andreas Papandreou“ v Pafose by mohla byť rozšírená s finančnou podporou USA, aby umožnila trvalú prítomnosť amerických síl. Táto modernizácia zvýrazní strategickú úlohu Cypru v regióne východného Stredomoria.

Cyprus je od roku 1974 už päťdesiat rokov rozdelený na severnú časť, tzv. Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznalo len Turecko a Cyperskú republiku na juhu, ktorá je medzinárodne uznaným reprezentantom ostrova Cyprus, ktorá je od mája 2004 členom Európskej únie a členom eurozóny od januára 2008.

(lup)

  |  

Trump plánuje po nástupe do úradu navrhnúť rozsiahle zmeny v energetickej politike

Zvolený americký prezident tvrdí, že ich súčasťou bude uvoľnenie podmienok pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a rozšírenie ťažby ropy na pozemkoch v správe federálnej vlády.

Donald Trump tiež plánuje zrušiť niektoré kľúčové právne predpisy a nariadenia úradujúceho prezidenta Joea Bidena v oblasti ochrany klímy, ako sú daňové úľavy pre elektrické vozidlá a sprísnené normy pre elektrárne, ktorých cieľom je postupné ukončenie využívania uhlia a zemného plynu.

Republikán by mohol hneď po nástupe do úradu symbolicky obnoviť povolenie na výstavbu ropovodu Keystone, ktoré demokrat Biden zablokoval v prvý deň svojho pôsobenia v Bielom dome, uviedli zdroje.

Mnohé časti plánu budú musieť prejsť legislatívnym procesom v Kongrese alebo posúdením zo strany regulačných úradov, čo si môže vyžiadať určitý čas.

Trump už vyhlásil, že hneď v prvý deň svojho pôsobenia v úrade vyhlási stav núdze v energetike, vďaka čomu by mohol tieto prekážky obísť a zaviesť niektoré zmeny v zrýchlenom konaní.

(tasr)

  |  

Pri potopení lode v Egejskom mori zahynulo osem ľudí, vrátane šiestich detí

Plavidlo sa podľa gréckej pobrežnej správy potopilo severne od ostrova Samos.

Pobrežná stráž informovala, že zachránila troch ľudí a ďalších 36 našla polícia na severe ostrova. Pátranie po preživších pokračuje, dodala pobrežná stráž s tým, že záchrannú operáciu komplikuje silný vietor. Medzi obeťami sú dve ženy a šesť detí.

Pre migrantov z Blízkeho východu, Afriky a Ázie slúži Grécko dlhodobo ako vstupná brána do Európskej únie. Tento rok prišlo do krajiny dosiaľ približne 54-tisíc migrantov, väčšina využila námornú trasu, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

(tasr)

  |  

V západnom Londýne postrelili osemročné dievča, polícia pátra po svedkoch

V nedeľu popoludní krátko po 17.30 hod. došlo k streľbe na ulici Southern Row v západnom Londýne.

Osemročné dievča a 34-ročný muž utrpeli strelné zranenia. Obete boli prevezené do nemocnice. Dievča bolo vážne zranené, no jeho stav nie je život ohrozujúci a nachádza sa v stabilizovanom stave. Polícia aktuálne čaká na informácie od lekárov o zdravotnom stave muža.

Policajti spolu s londýnskou záchrannou službou zasahovali na mieste krátko po nahlásení streľby. Motív incidentu zatiaľ nie je známy.

Prípad vyšetruje Scotland Yard, ktorý apeluje na verejnosť o poskytnutie akýchkoľvek informácií. Nadporučík Owen Renowden, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť v oblastiach Kensington a Chelsea, označil incident za hrozný a vyzval svedkov, aby sa prihlásili: „Počuli ste včera večer výstrely? Videli ste niekoho utekať z oblasti? Vaše informácie môžu byť kľúčové pre vyšetrovanie.“

Polícia žiada, aby sa ozvali všetci, ktorí mohli byť svedkami alebo majú akékoľvek poznatky, bez ohľadu na ich dôležitosť.

(lup)

  |  

Český prezident Trumpovi: Dve percentá HDP na obranu sú začiatok, Rusku musíme čeliť spolu

Pavel v úvode listu Trumpovi zablahoželal k opätovnému zvoleniu do funkcie prezidenta Spojených štátov a vyzdvihol priateľské vzťahy ČR a USA a 25 rokov spojenectva v NATO.

Česko si podľa prezidenta Petra Pavla uvedomuje, že zo spojenectva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú nielen výhody, ale aj záväzky. Napísal to v liste novozvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý mu poslal minulý týždeň.

Táto transatlantická väzba je podľa neho základom prosperity a bezpečnosti oboch strán Atlantiku a je zásadná aj pre stabilitu ďalších regiónov sveta.

„Česká republika si je plne vedomá toho, že z aliančného spojenectva vyplývajú nielen výhody, ale tiež záväzky. Od začiatku ruskej agresie proti nezávislej Ukrajine vynakladáme maximálne úsilie, aby Rusko aj ďalšie autokratické štáty pochopili, že brutálna agresia nemôže zvíťaziť," napísal Pavel.

Dodal, že Ukrajina v rámci českej muničnej iniciatívy tento rok od ČR dostane 500-tisíc kusov munície veľkého kalibru a dodávky budú pokračovať aj budúci rok.

„Na obranu tento rok vynaložíme dve percentá HDP, pričom toto číslo vidím ako začiatok, nie strop," pokračoval český prezident. Okrem obrany by ČR podľa jeho slov chcela so Spojenými štátmi posilniť spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti či energetiky.

Pavel označil USA za symbol slobody a pripomenul, že ČR a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy sa k slobodným štátom pridali pred 35 rokmi. Varoval, že Rusko sa snaží tento stav zmeniť, čo bude mať globálne dôsledky.

ČR podľa neho zdieľa s USA úsilie zachovať mier v Taiwanskom prielive a stabilitu v Juhočínskom mori. Zdôraznil, že ruská agresia a spolupráca autokratických štátov ohrozujú postavenie Západu, ktorému musia demokratické štáty spoločne čeliť. Transatlantická jednota je kľúčom k stabilite, mieru a prosperite.

(tasr)

  |  

Floridské školy vyraďujú nevhodné knihy. Medzi nimi aj Kinga, Vonneguta či Orwella

V americkej Floride zákon guvernéra Rona DeSantisa umožňuje verejnosti žiadať vyradenie „nevhodných“ kníh zo školských knižníc, čo spustilo rozsiahlu cenzúru literatúry.

Floridské ministerstvo školstva uviedlo, že len v aktuálnom školskom roku 2023/2024 bolo vyradených približne 700 titulov. Organizácia PEN America uvádza, že od júla 2021 zmizlo zo školských knižníc viac ako 4 500 kníh.

Kritici tvrdia, že zákon sa často používa na cenzúru diel obsahujúcich témy sexuálnych menšín alebo intímne problémy dospievajúcich. Na zoznam vyradených kníh sa však dostali aj klasické diela svetovej literatúry, ako „Bitúnok č. 5“ od Kurta Vonneguta, „1984“ od Georgea Orwella či knihy Stephena Kinga. Rovnako zmizli aj grafické adaptácie Denníka Anny Frankovej.

Zástancovia zákona, vrátane floridského ministerstva školstva, tvrdia, že ide len o ochranu detí pred sexuálne explicitnými materiálmi. „Žiadne knihy na Floride nie sú zakázané,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Sydney Brookerová a obvinila oponentov zákona z šírenia hoaxov.

Naopak, kritici ako Stephana Ferrellová z organizácie Florida Freedom to Read tvrdia, že zákon ignoruje potreby rôznych vekových skupín a umožňuje jednotlivcom rozhodovať o prístupe všetkých detí k literatúre. Podľa nej tak ide o vážne ohrozenie literárnej slobody.

(lup)