Prudký nárast počtu militantných džihádistických skupín v Afrike, najmä v oblasti Sahelu a v susediacich krajinách, ale aj na juhozápade kontinentu, je jedným z najvážnejších problémov, ktorým dnešný svet čelí. Vo víre geopolitických konfliktov a environmentálnych katastrof sa, žiaľ, často zabúda na obete rastúceho násilia v Afrike. Problém sa však týka miliónov ľudí.
„Na to, aby ste boli obeťou, nemusíte byť zavraždený, stačí, že sú obmedzené vaše základné slobody. Kresťania v Mali, Nigeri, Nigérii či Burkine Faso žijú prakticky v getách a praktizujú svoju vieru v podzemí," varuje Thomas Heine-Geldern, výkonný prezident nadácie. „Dňa 22. augusta by sme si mali pripomenúť nielen tých, ktorí prišli o život, ale aj všetkých, ktorí sú obeťami diskriminácie a trpia bezprostrednými následkami násilia, ako aj vysídlených, traumatizovaných a všetkých unesených vrátane tých, ktorí ostávajú nezvestní," hovorí. Okrem veriacich ide aj o kňazov a rehoľníkov, ktorí sú častými obeťami únosov.
Mnoho obetí náboženského extrémizmu muselo opustiť svoje domovy. Nejde pritom iba o kresťanov. Podľa odhadov ACN je iba v 12 afrických krajinách, kde sa uskutočňuje vážne náboženské prenasledovanie, v súčasnosti vysídlených viac ako 15 miliónov ľudí.
Obmedzovanie náboženskej slobody v regióne Sahel má vážne dôsledky pre rozvoj celých národov. Pre veľké ohrozenie sa zatvárajú kostoly aj školy. Cirkev bola v niektorých regiónoch donútená ukončiť svoju činnosť v sociálnej sfére, v zdravotníctve aj školstve.
Nigéria, najľudnatejšia krajina Afriky, zažíva bezprecedentný nárast nábožensky motivovaného násilia, ktorý sa môže zhoršiť, ak sa medzinárodné spoločenstvo nezjednotí pri hľadaní mierových riešení. Hoci násilie je často spôsobené aj bojom o prírodné zdroje alebo etnickou rivalitou, náboženská motivácia útokov extrémistických skupín je tu čoraz silnejším faktorom.
Alarmujúci je aj nárast útokov v Latinskej Amerike na čele s Nikaraguou, kde za necelé štyri roky katolícka cirkev utrpela viac ako 190 útokov a znesvätení vrátane podpaľačstva v katedrále v Manague, útoky na duchovných, zakázanie katolíckych médií a vyhnanie Misionárok lásky Matky Terezy. V krajinách, ako Mexiko a Kolumbia, ako aj v Argentíne a Čile sa extrémistické skupiny snažia umlčať hlasy Cirkvi a obmedziť slobodné vyjadrovanie skupín veriacich na verejnosti.
Aj v niektorých liberálnych demokraciách už čoraz častejšie dochádza k obmedzovaniu prejavov náboženského presvedčenia na verejnosti. Sme svedkami čoraz väčšieho množstva prípadov netolerancie a diskriminácie náboženských skupín, prevažne kresťanov, a pokusov o kriminalizáciu tradičných náboženských názorov, najmä ak sú v rozpore s novými agresívnymi sekulárnymi ideológiami.
„Trváme na tom, že medzináboženský dialóg má zásadný význam v boji proti náboženskému fundamentalizmu a vyzývame náboženských vodcov, politikov a médiá, aby prevzali kľúčovú úlohu pri budovaní komunít zameraných na mier a spravodlivosť. Medzinárodné organizácie a inštitúcie tiež vyzývame, aby sa zaviazali, že zaručia právo na náboženskú slobodu," vyzýva Thomas Heide-Geldern.
