Konkrétne v krajinách, kde je kresťanstvo v menšine, alebo ktoré sú postihnuté chudobou a nedostatkom, žijú kňazi vo veľkej núdzi a aj veriacim chýbajú základné prostriedky na vlastnú obživu. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi preto prepája omšové úmysly veriacich z celého sveta s kňazmi a farnosťami v núdzi.
Napríklad otec Raphael z diecézy Masvingo v Zimbabwe opisuje: „Momentálne pôsobím s ďalšími tromi kňazmi na misijnej stanici Bondolfi, vzdialenej 27 kilometrov od mesta Masvingo. Omšové milodary sú pre nás dôležitým zdrojom príjmu. Používame ich na nákup potravín, paliva a údržbu áut, ktoré nám slúžia pri pastoračnej práci. Venujeme sa približne 1 250 farníkom, väčšinou roľníkom – pre vlastnú potrebu pestujú plodiny a chovajú hydinu. V uplynulých piatich rokoch trápilo náš región sucho (s výnimkou roku 2020, keď boli, naopak, výdatné dažde). Farníci sa usilujú postarať sa o nás, ale ich ekonomická situácia je zložitá.”
Otec Angel zase vysvetľuje situáciu vo venezuelskej farnosti Catia la Mar: „Ľudia chodia denne od domu k domu a prosia o jedlo, ktoré potom donesú do kostola ako obetné dary. Tie potom rozdávam chudobným rodinám. Niekedy sa dokonca ani neskončí omša a ľudia už prídu za mnou prosiť o ryžu z obetných darov. Taká je tu chudoba.“
Tisíce kňazov na celom svete sú v podobnej situácii. Omšové milodary im pomáhajú vytrvať v službe Bohu a v starostlivosti o svojich veriacich.
Spojenie neba so zemou
S omšovým milodarom zverujeme kňazovi aj modlitebný úmysel, čo na Slovensku poznáme ako „dať na omšu“. Svätá omša však nikdy nesmie byť predmetom (hoci len zdanlivého) obchodu či zárobku, pretože Najsvätejšia obeta má neoceniteľnú a večnú hodnotu. Milodar má byť vyjadrením lásky a pocitu zodpovednosti voči cirkvi.
Odporúčaná výška milodaru sa zvyčajne líši podľa zvyklostí a podmienok v jednotlivých krajinách a je naozaj len odporúčaním pre veriacich a kňazov. Omšový milodar vždy závisí od možností, dobrej vôle a štedrosti darcu, ako píše sv. Pavol Korinťanom: „Každý [nech dáva] tak, ako si zaumienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje“ (2 Kor 9,7).
Omšový milodar je skutkom obetavej lásky, ktorý otvára ľudské srdce na prijatie Božej milosti. Kňaz i celé spoločenstvo sa môžu zvlášť prihovárať a modliť za konkrétne úmysly svojho brata či sestry, potreby Cirkvi, sveta, duchovné i materiálne dobrá. Spoločná prosba na konkrétny úmysel nás ešte intenzívnejšie spája a vytvára z nás jednu rodinu.
Myslime na trpiacu cirkev na zemi i na našich zosnulých aj týmto spôsobom – obzvlášť v období sviatkov Všetkých svätých, Spomienky verných zosnulých a nasledujúcej „dušičkovej oktávy“, keď im Pán na naše prosby a obety udeľuje špeciálnu milosť a odpustenie. Svätú omšu za svojich drahých môžete obetovať prostredníctvom nadácie ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. Aj takto sa môžeme spájať so spoločenstvami veriacich na celom svete.
