Za našich zosnulých nemusíme prosiť sami

Sviatky Všetkých svätých upriamujú našu pozornosť na realitu života, ktorý pokračuje aj po fyzickej smrti. Špeciálne myslíme na tie duše, ktoré vo veľkých bolestiach čakajú na prijatie do večnej slávy.

Svätá omša v diecéze Mutlan, Pakistan. Foto: ACN Svätá omša v diecéze Mutlan, Pakistan. Foto: ACN

Vďaka tradícii cirkvi i zjaveniam mnohých svätých a mystikov vieme, že duše v očistci nás prosia konkrétne o jednu obetu – obetu svätej omše. Tá im prináša úľavu od mnohej bolesti či dokonca vyslobodenie.

Žiadna iná duchovná obeta totiž nemá takú moc, ako tá, kde sa obetuje sám Kristus. Obetovanie svätej omše na konkrétny úmysel je už odpradávna spojené aj s praxou omšových milodarov: už v ranej cirkvi kresťania prinášali na liturgické slávenie nielen chlieb a víno, ale aj iné materiálne dary. Išlo najmä o podporu živobytia a pôsobenia kňazov či konania skutkov milosrdenstva, napríklad starostlivosť o vdovy, siroty, chorých alebo pomoc chudobným a väzneným. Takto veriaci vyjadrovali svoju túžbu hlbšie sa zjednotiť s Ježišovou eucharistickou obetou a zároveň k nej chceli „pridať“ určitú formu osobnej obety.

Omšové milodary v modernom svete

Kedysi mali obetné dary pre kňazov a chudobných skôr podobu naturálií, dnes sú to prevažne peňažné príspevky. Ich zmysel však zostáva rovnaký: veriaci chcú takto podporovať svojich kňazov a ich pastoračné poslanie – aby sa bližšie zjednotili so životom a apoštolskou činnosťou cirkvi – Kristovho mystického tela.

Konkrétne v krajinách, kde je kresťanstvo v menšine, alebo ktoré sú postihnuté chudobou a nedostatkom, žijú kňazi vo veľkej núdzi a aj veriacim chýbajú základné prostriedky na vlastnú obživu. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi preto prepája omšové úmysly veriacich z celého sveta s kňazmi a farnosťami v núdzi.

Napríklad otec Raphael z diecézy Masvingo v Zimbabwe opisuje: „Momentálne pôsobím s ďalšími tromi kňazmi na misijnej stanici Bondolfi, vzdialenej 27 kilometrov od mesta Masvingo. Omšové milodary sú pre nás dôležitým zdrojom príjmu. Používame ich na nákup potravín, paliva a údržbu áut, ktoré nám slúžia pri pastoračnej práci. Venujeme sa približne 1 250 farníkom, väčšinou roľníkom – pre vlastnú potrebu pestujú plodiny a chovajú hydinu. V uplynulých piatich rokoch trápilo náš región sucho (s výnimkou roku 2020, keď boli, naopak, výdatné dažde). Farníci sa usilujú postarať sa o nás, ale ich ekonomická situácia je zložitá.”

Otec Angel zase vysvetľuje situáciu vo venezuelskej farnosti Catia la Mar: „Ľudia chodia denne od domu k domu a prosia o jedlo, ktoré potom donesú do kostola ako obetné dary. Tie potom rozdávam chudobným rodinám. Niekedy sa dokonca ani neskončí omša a ľudia už prídu za mnou prosiť o ryžu z obetných darov. Taká je tu chudoba.“

Tisíce kňazov na celom svete sú v podobnej situácii. Omšové milodary im pomáhajú vytrvať v službe Bohu a v starostlivosti o svojich veriacich.

Spojenie neba so zemou

S omšovým milodarom zverujeme kňazovi aj modlitebný úmysel, čo na Slovensku poznáme ako „dať na omšu“. Svätá omša však nikdy nesmie byť predmetom (hoci len zdanlivého) obchodu či zárobku, pretože Najsvätejšia obeta má neoceniteľnú a večnú hodnotu. Milodar má byť vyjadrením lásky a pocitu zodpovednosti voči cirkvi.

Odporúčaná výška milodaru sa zvyčajne líši podľa zvyklostí a podmienok v jednotlivých krajinách a je naozaj len odporúčaním pre veriacich a kňazov. Omšový milodar vždy závisí od možností, dobrej vôle a štedrosti darcu, ako píše sv. Pavol Korinťanom: „Každý [nech dáva] tak, ako si zaumienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje“ (2 Kor 9,7).

Omšový milodar je skutkom obetavej lásky, ktorý otvára ľudské srdce na prijatie Božej milosti. Kňaz i celé spoločenstvo sa môžu zvlášť prihovárať a modliť za konkrétne úmysly svojho brata či sestry, potreby Cirkvi, sveta, duchovné i materiálne dobrá. Spoločná prosba na konkrétny úmysel nás ešte intenzívnejšie spája a vytvára z nás jednu rodinu.

Myslime na trpiacu cirkev na zemi i na našich zosnulých aj týmto spôsobom – obzvlášť v období sviatkov Všetkých svätých, Spomienky verných zosnulých a nasledujúcej „dušičkovej oktávy“, keď im Pán na naše prosby a obety udeľuje špeciálnu milosť a odpustenie. Svätú omšu za svojich drahých môžete obetovať prostredníctvom nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Aj takto sa môžeme spájať so spoločenstvami veriacich na celom svete.


Ďalšie články