Školy sú dôležitým pilierom sociálnej a kultúrnej súdržnosti v tejto roztrieštenej krajine – v regiónoch s moslimskou väčšinou tvoria moslimovia až 90 percent ich žiakov. „Cirkev v Libanone po celé generácie podporovala vzdelávanie moslimov a kresťanov. Malo to pozitívny vplyv na mentalitu Libanončanov a pôsobilo to ako hrádza proti takému druhu náboženského fanatizmu a extrémizmu, aký zažívame v iných častiach arabského sveta,“ vysvetľuje Philipp Ozores, generálny sekretár nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Ocitli sa však v katastrofálnej finančnej situácii a nestačia platiť učiteľov. Učiteľský plat sa v súčasnosti pohybuje medzi 50 až 150 amerických dolárov mesačne. Nie je možné, aby sa z neho postarali o svoje rodiny. V niektorých prípadoch dokonca náklady na cestu do školy, v ktorej pracujú, prevyšujú celý ich mesačný príjem. Keďže majú potrebné vzdelanie a dokážu si nájsť v cudzine prácu a dôstojný život, vo veľkom emigrujú. Vyberajú si buď Európu, alebo krajiny Perzského zálivu.

Okrem platov pre učiteľov však treba myslieť aj na elektrinu, ktorá je v krajine nespoľahlivá, a školy preto potrebujú výkonné generátory, tečúcu vodu, kúrenie, hygienu. Školské pomôcky, knihy a zošity tiež nie sú zadarmo. Libanon čelí najvyššej inflácii na svete, ceny všetkého sú tam dnes veľmi vysoké.

Zodpovednosť za vedenie katolíckych škôl, ako aj hľadanie zdrojov na ich podporu je v teda v súčasnosti na pleciach rehoľných kongregácií a diecéz. Napríklad školu v dedine Beit Habbaq neďaleko mesta Džubajl, ktorú navštevuje 1 420 žiakov, vedú Misijné sestry Najsvätejšej sviatosti. Sestry okrem školy prevádzkujú sirotinec pre 80 dievčat. Nachádza sa v jej blízkosti. Misionárky majú neustále na pamäti svoje poslanie – dbajú o duchovný rozvoj učiteľov i žiakov a usilujú sa medzi nimi šíriť nádej, ktorá pochádza od Ježiša Krista.