Futbalisti Slovana Bratislava získali počas víkendu v predstihu piaty majstrovský titul po sebe. Celkový triumf vo Fortuna lige spečatili víťazstvom 2:1 v Banskej Bystrici. Chlieb sa však lámal o čosi skôr - v zápasoch s Dunajskou Stredou. Belasí oba zvládli. Najprv doma uspeli 2:1. Potom v priamom súboji o prvú priečku vyhrali v kontroverznom stretnutí, ktoré poznačili chyby rozhodcov, v MOL Aréne 3:2. Po štyroch tituloch Slovana by azda už svedčalo prvenstvo aj niekomu inému, ale v tejto sezóne na to ešte nebol správny čas. Bratislavčania vyhrali zaslúžene.
„Rozhodla kvalita mužstva a celého klubu. Tiež skúsenosti. Všetko spolu. Ligová súťaž je dlhodobá. Nie je dôležité, kto je na čele na začiatku. Podstatné je, kto je prvý na konci. Som veľmi rád, že sme to znovu práve my. Kvalita sa ukázala, a nedá sa to ničím spochybniť,“ povedal generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík mladší. Toto tvrdenie sa naozaj nedá poprieť.
Naša najvyššia súťaž bola v tejto sezóne vzácne vyrovnaná. O titul sa bojovalo prakticky až do samého záveru. A tak by to malo byť.
„Tento rok bol výnimočný a náročný. Som veľmi šťastný, že sa nám podarilo obhájiť titul štvrtýkrát po sebe. Každá obhajoba bola náročná, táto však bola najťažšia. Je to pre nás tiež zdvihnutý varovný prst. Musíme sa zamyslieť, a pred budúcou sezónou sa lepšie pripraviť na to, čo nás čaká. Veľmi sa však teším, pretože tento ročník bol skutočne iný ako predchádzajúce, keď sme získali tituly s veľkým odstupom,“ potvrdil Kmotrík.
Ako prvá zo súboja o ligové prvenstvo ustúpila Trnava, ktorá začala za Slovanom a Dunajskou Stredou výrazne strácať, a všetko svoje úsilie vrhla do obhajoby Slovnaft cupu. To sa jej napokon vyplatilo, pred vlastnými fanúšikmi na Štadióne Antona Malatinského zdolala vo finále úhlavného nepriateľa Slovan Bratislava 3:1 po predĺžení.
Slovanu v tom čase hrozilo, že sezónu ukončí bez trofeje. Záver ročníka však zvládol lepšie ako DAC. Klub z Bratislavy si pritom iba splnil povinnosť.
Má totiž najlepší káder v lige. Je to celkom pochopiteľné, vzhľadom na najväčší rozpočet. Na Slovensku momentálne nie je nikto schopný dať dokopy kvalitnejšie mužstvo. Ostatným tímom sa o ofenzívnej sile Weissa či Čakvetadzeho, rýchlosti Čavriča alebo defenzívnych pilieroch v podobe Kašiu s Kankavom alebo De Marka môže iba snívať.
Najväčšou slabinou bol azda psychicky zdecimovaný brankár Adrián Chovan, ktorého v závere ročníka na pozícii jednotky správne nahradil Martin Trnovský.
V prospech Slovana hovoria napríklad aj skúsenosti jednotlivcov z ťažkých medzinárodných zápasov.
„Naše mužstvo už pred dvomi, tromi rokmi malo toľko skúseností z medzinárodných zápasov, čo nemajú všetci ostatní hráči v lige dohromady. Keď to narátame na reprezentačnej úrovni, na pohárovej úrovni, vzhľadom na vek… Počet reprezentačných štartov nášho mužstva, k tomu sa historicky nikto nepriblížil, a v budúcnosti ani nepriblíži. Keď zrátam Vlada (Weissa ml.), Kuca (Kucku), Kankavu, Kašiu, Čakvetadzeho, Barsegjana. Také mužstvo sa na Slovensku v iných tímoch ani nedá poskladať. A to nehovorím v zlom, ale v dobrom. Z pohľadu skúseností a odohrania zápasov by nám nemal konkurovať nikto,“ hovoril tréner Vladimír Weiss.
Slovanisti navyše vedia, aké je to vyhrávať tituly, v Dunajskej Strede nič také predtým nezažili.
V neposlednom rade má Slovan Bratislava na lavičke skúseného trénera Vladimíra Weissa. Lepší k dispozícii nie je. Weiss vie, aká je Slovan značka. Dokáže o tom presvedčiť aj legionárov. A čo je v Slovane rovnako dôležité, tréner Weiss si dokáže v šatni urobiť poriadok.
Sezóna Slovana nebola ideálna, vnútri klubu bolo množstvo nezhôd. Už pred štartom ročníka belasí najprv oznámili, že tréner Vladimír Weiss pri mužstve nepokračuje, o pár dní však ohlásili jeho návrat.
Neskôr sa z klubu porúčal športový riaditeľ Trurz i skauti. Išlo o vyústenie sporu medzi manažmentom a kabínou, referoval vtedy majiteľ Ivan Kmotrík starší.
Na odchod svojich ľudí zareagoval generálny riaditeľ Ivan Kmotrík mladší. Tentoraz Slovan opustil on. Aj to však bolo dočasné, po zhruba polroku už bol späť na svojom mieste.
„Každý je nahraditeľný. Určite aj ja. Vo futbale je možné všetko. Najskôr vám musí niekto predložiť zmluvu, a na druhej strane, vy musíte chcieť zostať. So mnou tiež niekedy nie je jednoduché pracovať, s Kmotríkovcami takisto. Uvidíme čo bude,“ vyhlásil Vladimír Weiss po zisku titulu.
Napriek všetkým problémom sa Slovan vždy v náročných chvíľach dokázal zmobilizovať.
Postup do osemfinále Európskej konferenčnej ligy je bezprecedentný úspech. Mohol byť väčší? Mohol. A nechýbalo k tomu veľa. Možno stačilo investovať aspoň euro počas zimného prestupového okna. Ale na druhej strane mohli belasí byť aj bez pohárovej Európy. Ani k tomu nechýbalo veľa.
Slovan takisto mohol skončiť aj bez ligového primátu, „pole position“ mala istú dobu Dunajská Streda. Na začiatku apríla mala šesťbodový náskok.
Bratislavčania tak museli čakať na chybu súpera a tá prišla. Slovanisti ju potrestali, následne zvládli spomenuté dva duely proti DAC a zaslúžene sa tešia z trinásteho národného titulu.
„Pred domácim zápasom proti Dunajskej Strede nám už veril málokto. Víťazstvo nám však dalo šancu na zvrátenie nepriaznivej situácie. Zvládli sme to. Klobúk dole pred mužstvom, pretože sme uspeli prakticky vo všetkých posledných dueloch, a zaslúžene sme získali titul. V náročných chvíľach sa ukázala skúsenosť a kvalita mužstva. Hráči absolvovali neuveriteľnú sezónu. Odohrali dvakrát toľko zápasov ako ostatní. A navyše s ťažkými súpermi. Bojovali za nás a za klub presne ako sa má,“ uviedol Vladimír Weiss.
Dunajská Streda si na svoje chvíle musí ešte počkať. Ak však vytrvá v nastolenom trende, jej čas ešte príde. Z DAC sa stal na slovenské pomery špičkový klub, ktorý na moderný štadión dostal fanúšikov, vybudoval si akadémiu, a pravidelne sa umiestňuje v prvej trojke Fortuna ligy. Tento rok to stačilo na striebornú medailu.
Na juhu Slovenska pritom siahali na historický úspech. Boli na čele ligového pelotónu, napriek tomu, že kvalita bola na strane súpera. Napokon niečo málo chýbalo. Možno to bol práve nepopierateľný kvalitatívny rozdiel, ktorý sa ukázal. Možno to hráči nezvládli psychicky. V kádri DAC boli iba dvaja futbalisti, ktorí vedia, aké je to získať národný titul – Kalmár v minulosti vyhral s Győrom a Káčer so Žilinou. V Slovane to bola prakticky celá kabína.
Napriek tomu DAC musí hodnotiť sezónu pozitívne. Strojcov úspechu je hneď niekoľko.
Výsledky Dunajskej Stredy stáli a padali na najlepšom ligovom kanonierovi Krstovičovi. Dvadsaťtriročný útočník z Čiernej hory strelil zatiaľ sedemnásť gólov. Keď nemohol nastúpiť, znamenalo to pre DAC problém. Spoluhráči ho nedokázali dostatočne nahradiť, hoci robili čo bolo v ich silách. Ak by v tíme nebol, zrejme by sa o titule rozhodlo skôr.
Obrovský vplyv na progres Dunajskej Stredy mal letný príchod trénera Adriána Guľu. Od vedenia dostal dostatok priestoru na realizáciu svojej vízie. Nechávajú ho robiť si svoju prácu, a on potvrdil, že dlhodobo a zaslúžene patrí medzi najlepších koučov na Slovensku.
Jeden aktuálny príklad. V sobotu hrala Dunajská Streda v Žiline. Po prvom polčase bol stav nerozhodný 0:0. A Slovan v súbežne hranom dueli viedol 1:0. Guľa však chcel svojich hráčov povzbudiť, a tak ich cez prestávku úmyselne nesprávne informoval, že belasí prehrávajú. To by znamenalo, že DAC by bol stále v teoretickej hre o titul. Dunajská Streda napokon pod Dubňom vyhrala 1:0.
„Cítil som, že to mužstvo potrebuje nejakú emóciu, tak som chlapcom povedal, že Slovan prehráva 0:1. Je mi ľúto, že som to musel spraviť, ale cítil som, že je to potrebné. Niekedy sa to deje. Tu ide o úmysel. Bolo to v dobrom úmysle, a teda je to v poriadku. Chlapci sa na mňa nehnevali, lebo majú víťazstvo a z neho sa tešia,“ vysvetlil po stretnutí svoju malú lesť, ktorá zabrala.
Guľa v lete do Dunajskej Stredy dostal Miroslava Káčera, ktorý režíroval hru v strede poľa. Bol to risk, ktorý sa Guľovi vyplatil. Káčerovi ideálne nevyšlo pôsobenie v Česku, vo vlasti sa však okamžite zaradil medzi najlepších hráčov v lige.
Okrem toho Guľa priviedol aj ďalšieho exžilinčana, brankára Samuela Petráša. Ten sa postupne stal jednotkou a spoľahlivým defenzívnym kameňom.
Dunajská Streda sa navyše snaží pracovať koncepčne, čo potvrdila angažovaním trénera Ančica na “farmu” do druholigového Šamorína. Ančic je pritom človek od Guľu.
Ak DAC vytrvá, aj v budúcich sezónach bude miešať majstrovskými kartami. Podmienky na to rozhodne má, infraštruktúra klubu je na naše pomery nadštandardná. Mimochodom, to bol jeden z dôvodov prečo sa Guľa rozhodol v lete práve pre Dunajskú Stredu.
Slovanu takáto konkurencia iba pomôže. Konkurenčný boj pomôže celej lige a celému slovenskému futbalu.