„Nezabúdajte, že sme spolu ... až do smrti." Erdogan vzýva Boha, recituje poéziu a útočí na protivníkov

Prisľúbil tiež, že bude pokračovať v boji proti silám, ktoré považuje za nepriateľov národa, vrátane aktivistov za práva homosexuálov, aby sa Turecko stalo „silnejším vo svete". A obvinil lídrov opozície, ktorí sa ho snažia zosadiť, že vstúpili do „temných miestností, aby sedeli a vyjednávali" s teroristami, keďže získali podporu hlavnej tureckej prokurdskej strany.

„My sa utiekame len k nášmu Bohu a príkazy prijímame od nášho národa," povedal prezident. Dav burácal a muži vyskakovali na nohy a skandovali: „Turecko je na vás hrdé!"

Šesťdesiatdeväťročný Erdogan 14. mája zvíťazil v najťažšom politickom boji svojej kariéry – v prvom kole prezidentských volieb. Odvtedy mal pred záverečným hlasovaním nabitý program.

Vo viacerých denných vystúpeniach a v prejavoch, ktoré niekedy trvajú 40 minút, sa držal tém, ktoré mu dobre poslúžili počas dvoch desaťročí jeho pôsobenia na čele tureckej politiky. V predvolebnej kampani sa označuje za lídra, ktorý je potrebný na vedenie vzmáhajúceho sa národa, ktorý sa snaží odraziť viaceré hrozby, aby si mohol nárokovať na svoje právoplatné miesto svetovej veľmoci.

V prvom kole hlasovania sa Erdoganovi nepodarilo získať väčšinu potrebnú na jednoznačné víťazstvo. So ziskom 49,5 percenta hlasov však porazil svojho hlavného vyzývateľa, opozičného lídra Kemala Kiličdaroglua, ktorý získal 44,9 percenta hlasov.

Mnohí analytici predpovedajú, že Erdogan v nedeľu zvíťazí vzhľadom na jeho silný výsledok v prvom kole a následnú podporu kandidáta na treťom mieste Sinana Ogana, ktorý získal 5,2 percenta hlasov a bol z boja vyradený.

Prezident vykresľuje Turecko vo veľkom štýle ako krajinu, ktorá vedie veľký boj o vzostup napriek silám, ktoré sa sprisahali, aby ju udržali na dne, a vyzýva voličov, aby sa k nemu pridali v tejto hrdinskej národnej snahe.

Sľubuje, že bude bojovať proti „imperialistom", čo je kódované označenie pre Západ, ktoré pripomína boj za nezávislosť od európskych mocností, ktorý viedol k založeniu Turecka pred 100 rokmi. Varuje pred „pascami" a „sprisahaniami" proti národu, ako bol pokus o prevrat proti nemu v roku 2016. Vyjadruje sa proti „ekonomickým zabijakom" a „úžerníkom v Londýne", čím naznačuje, že za ekonomickými problémami Turecka stoja zahraničné ruky. A odsudzuje teroristické organizácie, pričom poukazuje na desaťročia krvavých bojov medzi vládou a militantmi z tureckej kurdskej menšiny.

Aby vyzdvihol úspechy svojej vlády, chváli infraštruktúru, menovite uvádza letiská, tunely a mosty a voličom pripomína, ako nové diaľnice skrátili čas jazdy medzi mestami. Ďalšími často spomínanými bodmi pýchy sú drony, vojnové lode a satelity, ktoré vyrába rastúci turecký obranný priemysel.

Erdogan venuje málo času ekonomickým problémom krajiny vrátane ročnej inflácie, ktorá minulý rok dosiahla vrchol nad 80 percentami a minulý mesiac zostala tvrdohlavo vysoká na 44 percentách, čo výrazne znižuje kúpnu silu bežných občanov. Nenaznačil ani to, že by v prípade víťazstva prehodnotil politiku, ktorá podľa niektorých ekonómov spôsobila, že ekonomika je vystavená možnej menovej kríze alebo recesii.

Prezident si obzvlášť vychutnáva znevažovanie svojho vyzývateľa, pána Kiličdaroglua, ktorý sa voličom predstavil ako menej panovačný a viac v kontakte so záujmami obyčajných ľudí. Pán Kiličdaroglu sľúbil, že posilní tureckú demokraciu po rokoch skĺzavania k autokracii a napraví vzťahy so Západom.

Takmer v každom svojom prejave Erdogan odmietal svojho súpera ako nekompetentného a ako služobníka západných mocností. Jeho najsilnejším útokom však bolo to, keď v mysliach voličov spájal opozíciu s terorizmom.

Turecko už desaťročia bojuje s kurdskými militantmi, ktorí sa usilujú o autonómiu. Turecko, Spojené štáty a Európska únia ich považujú za teroristov. Turecká vláda často obviňuje hlavnú prokurdskú stranu v krajine zo spolupráce s militantmi a mnohí členovia a lídri strany boli uväznení alebo odvolaní z funkcií v parlamente alebo mestských radách.

Pred voľbami prokurdská strana podporila Kiličdaroglua a Erdogan sa na ňu vrhol, obvinil ju z terorizmu a na predvolebných zhromaždeniach dokonca premietal falošné videá, ktoré ukazovali vodcov militantov, ako spievajú opozičnú pieseň.

„Môže mať môj národ nejaký úžitok z tých, ktorí chodia ruka v ruke s teroristami?" Erdogan to povedal na jednom z mítingov v provincii Hatay, ktorá je jednou z oblastí najviac postihnutých februárovými zemetraseniami, pri ktorých na juhu Turecka zahynulo viac ako 50 000 ľudí. Pre jeho najvernejších stúpencov, ktorí sú väčšinou z robotníckej triedy, vidieka, sú nábožensky založení alebo pochádzajú z menších miest ďaleko od pobrežia, je Erdogan ako rocková hviezda.

Hymny kampane znejú, keď sa jeho priaznivci tlačia na štadiónoch a čakajú na jeho vystúpenie. Nad hlavami sa často vznášajú oranžové a modré vlajky jeho vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja.

Počas vystúpení v zemetrasením postihnutom regióne organizátori kampane zaplavili publikum tureckými vlajkami, čím sa inak fádne priestory dočasných prístreškov zmenili na červeno-biele more.

Erdogan pripustil, že jeho vláda spočiatku reagovala pomaly. Zemetrasenia označil za „katastrofu storočia", hovoril o novopostavenej nemocnici a o plánoch svojej vlády postaviť v oblasti v nasledujúcom roku státisíce domov.

„S vašou podporou a modlitbami vás privedieme do vašich nových domovov," povedal svojim priaznivcom v Hatay.

V ostatných vystúpeniach vyjadril Erdogan svoje spojenie s voličmi takmer romanticky.

„Nezabúdajte, že sme spolu nie do nedele, ale až do smrti," povedal svojim priaznivcom v centrálnej provincii Sivas, kde v prvom kole získal viac ako dve tretiny hlasov.

Aj stúpenci opozície uznávajú silné puto Erdogana s jeho voličmi.

„Je pri moci už veľmi dlho a veľmi dobre vie podať posolstvo," povedal Gulfem Saydan Sanver, turecký politický poradca, ktorý radil členom opozície. „Za tie roky si u svojich voličov vybudoval dôveru a tí mu veria všetko, čo povie."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.