Preskočiť na obsah
  |  

Štát údajne v budúcom roku pomôže s cenami plynu plošne

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v novembri potvrdila, že na energopomoc obyvateľom vláda nezanevrie a systém pomoci už vypracovaný je.

Vláda sa podľa viacerých nezávislých zdrojov televízie Joj dohodla na plošnej podpore s cenami plynu, pričom sa už len očakáva stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o konkrétnych cenových podmienkach.

Úrad by mal ceny ohlásiť začiatkom budúceho týždňa, následne vláda predstaví podrobnosti pomoci. Ministerstvo hospodárstva informácie o plošnej pomoci nepotvrdilo ani nevyvrátilo.

Televízia poznamenáva, že štát na plošnú pomoc nemá vyhradené peniaze v rozpočte. Podľa prepočtov rezortu financií by pomoc mala stáť 400 až 500 miliónov eur.

(max)

  |  

KDH podporilo tichý protest učiteľov. Vníma potrebu zatraktívniť učiteľské povolanie

Stredajší protest v čiernom oblečení zo strany učiteľov a zamestnancov školstva má byť symbolickým prejavom smútku nad financovaním slovenského školstva.

"Veľmi oceňujeme a ďakujeme, že učitelia napriek oprávnenej nespokojnosti s pomermi v školstve stoja pri svojich deťoch a zvolili si tichú formu protestu, ktorá nebude na úkor detí. Táto generácia detí už bola obeťou neprimerane dlho zatvorených škôl počas pandémie," skonštatovali kresťanskí demokrati v stanovisku.

V tejto súvislosti skritizovali návrh budúcoročného rozpočtu pre školstvo. Zvýšenie rozpočtu na školstvo sa týka podľa nich pomocných profesií v školstve a súvisí aj s prechodom kompetencií s materskými školami.

"No platy učiteľov sa nezvyšujú. Problematické je aj uplatňovanie regionálnych príplatkov. Aj učitelia sú tí, na ktorých ide vláda šetriť, a pritom vláda nešetrí na sebe, naopak, na budúci rok plánuje vyrobiť deficit vo výške šesť miliárd eur," dodali.

Kresťanskí demokrati zároveň apelovali na to, aby sa konsolidácia nedotkla učiteľov.

(tasr)

  |  

Novú eurokomisiu podporilo osem z pätnástich slovenských europoslancov

Podporu druhému kabinetu Ursuly von der Leyenovej vyjadrili najmä členovia parlamentného „proeurópskeho“ krídla z Európskej ľudovej strany, aliancie socialistov a demokratov a liberálnej frakcie Obnovme Európu.

Za hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci Renew/PS). Podporu novej Európskej komisii vyjadrili aj Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas).

Proti boli Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci nezaradení/Smer), Milan Uhrík (ESN/Republika) a Milan Mazurek (nezaradený/Republika).

Za schválenie novej Komisie, ktorej súčasťou opäť bude aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, hlasovalo celkovo 370 europoslancov. Proti bolo 282 a zdržalo sa 36, potrebný bol nadpolovičný počet odovzdaných hlasov.

Novú eurokomisiu by teraz mala oficiálne vymenovať kvalifikovanou väčšinou Európska rada a do funkcie na roky 2024 až 2029 by mala nastúpiť od 1. decembra.

(tasr)

  |  

Moskva otestovala Orešnik na bojisku, aby bol hlas Ruska vypočutý, vyhlásil Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia v stredu reagoval na minulotýždňový útok novou balistickou raketou stredného doletu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Sergej Riabkov, druhý najvyšší predstaviteľ ruského rezortu diplomacie, tvrdí, že je ešte stále možné začať rokovania so Západom. Moskva však podľa neho potrebovala použiť silnejšie metódy na to, aby jasne vyjadrila svoj postoj.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vo štvrtok v mimoriadnom vystúpení v štátnej televízii oznámil, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Tento „test v bojových podmienkach“ označil za reakciu na „agresívne kroky krajín NATO voči Rusku“. Ukrajina začala minulý týždeň útočiť na ruské územie americkými raketami dlhšieho doletu. O povolení Spojených štátov na takéto útoky informoval denník New York Times.

(tasr)

  |  

Slovensko preberie kontrolu nad svojím vzdušným priestorom

Zmluva na systémy protivzdušnej obrany je podľa ministra obrany nastavená tak, že sa s ich dodaním neoplatí meškať.

"Predpoklad je, že prvé časti prvej batérie zo šiestich by mali prichádzať na konci roka 2025 a batéria by mala byť uvedená do plnej operačnej spôsobilosti na začiatku roka 2026," uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer) o systémoch protivzdušnej obrany (PVO) Barak z Izraela.

Aktuálne ochranu zabezpečujú spojenci zo susedných štátov.

Minister zároveň pripomenul, že v slovenskom vzdušnom priestore sú biele miesta, ktoré treba radarovo vykryť. Ochrane neba podľa neho pomôžu aj stíhačky F-16, keď ich štát zaradí do plnej prevádzky.

(tasr)

  |  

Minister obrany Kaliňák pozvánku na májové oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve nedostal

Robert Kaliňák podotkol, že bolo by podľa neho dobré, ak by v tom čase zavládlo aj minimálne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

"Myslím, že by sme sa všetci potešili, keby sa mohlo 8. a 9. mája oslavovať nielen víťazstvo nad fašizmom, ale aj 80. výročie. Je to zásadný míľnik a aj veľmi okrúhle výročie, keď je vhodné poďakovať tým, ktorí nás oslobodili," poznamenal minister obrany.

Premiér Robert Fico (Smer) v stredu potvrdil, že na májové oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve dostal oficiálnu pozvánku od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorú "s potešením prijal" a týchto "významných osláv" sa zúčastní.

Po rokovaní vlády v Topoľčiankach na otázku, či sa neobáva reakcie partnerov z NATO a Európskej únie odpovedal: "A to, že som navštívil cintorín v Normandii, bolo v poriadku?"

Dodal, že na ruských oslavách si chce uctiť pamiatku padlých vojakov, pričom uviedol, že Sovietsky zväz pomáhal pri SNP a Červená armáda oslobodila Slovensko.

(tasr, max)