Nabíh Berrí tak reagoval na uzavretie prímeria medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh, hoci vlády Libanonu a Izraela ľudí vyzvali, aby tak zatiaľ nerobili, píše agentúra DPA.
„Dnes obrátime list v kapitole našej histórie, ktorá bola pre Libanon mimoriadne nebezpečná a ohrozovala jeho ľud a históriu,“ vyhlásil Berrí. „Ďakujeme vysídleným a ľuďom, ktorí ich prijali so súcitom a solidaritou,“ dodal predseda parlamentu a vysídlených ľudí vyzval na návrat do svojich domovov, a to aj keby „mali žiť na troskách“.
Berrí, blízky spojenec Hizballáhu, taktiež vyslovil výzvu, aby si krajina „urýchlene zvolila prezidenta“, keďže v dôsledku politických sporov je Libanon už viac ako dva roky bez hlavy štátu.
Prezidentom Libanonu môže byť podľa ústavy z roku 1920 len maronitský kresťan. Predsedom vlády môže byť len sunnitský moslim – ako je to v prípade premiéra Nadžíba Mikátího – a šéfom parlamentu zase šíitský moslim. Preto existuje istá spriaznenosť medzi Berrím a vedúcimi predstaviteľmi Hizballáhu.
Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu o 4.00 miestneho času (3.00 SEČ). V utorok večer o tom informoval americký prezident Joe Biden, keď podľa neho obe strany prijali dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi a Francúzskom. Súčasťou rokovaní bol aj Berrí, ktorý viedol diskusie s americkým vyjednávačom Amosom Hochsteinom.
Izraelské pozemné jednotky by sa podľa návrhu prímeria mali do 60 dní stiahnuť z Libanonu. Hizballáh by sa mal v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 stiahnuť za rieku Litání, ktorá sa nachádza približne 29 kilometrov severne od Modrej línie – izraelsko-libanonskej hranice.
(tasr, sab)