Preskočiť na obsah
  |  

Biden sa po prímerí Izraela s Hizballáhom sústredí na Gazu, Hamas chce zbaviť moci

Končiaci americký prezident avizoval, že Spojené štáty a ďalší sprostredkovatelia rozhovorov medzi Tel Avivom a palestínskym militantným hnutím Hamas „vyvinú ďalšie úsilie“ o dosiahnutie dohody o prímerí, ktorá by Hamas zbavila vlády.

„V najbližších dňoch Spojené štáty vyvinú ďalšie úsilie s Tureckom, Egyptom, Katarom, Izraelom a ďalšími krajinami, aby dosiahli prímerie v Gaze s prepustením rukojemníkov a ukončením vojny bez Hamasu pri moci,“ napísal prezident USA Joe Biden v príspevku na sieti X.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan pre televíziu MSNBC povedal, že Biden začne pracovať na možnom prímerí ešte v stredu.

Izraelskí pravicoví politici však kritizovali snahy o prepustenie palestínskych väzňov po tom, čo v roku 2011 v rámci výmeny za seržanta Gilada Šalita prepustili medzi Palestínčanmi aj Jahju Simwára, strojcu útoku Hamasu a ďalších palestínskych kománd na juh Izraela 7. októbra 2023, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy.

(sab)

  |  

Ústavný súd rozhodol, či je v rozpore s ústavou trest za odmietnutie vyšetrenia na alkohol

Orgán ochrany ústavnosti rozhodoval na návrh Krajského súdu v Bratislave.

Skúmané ustanovenie hovorí o treste pre toho, kto sa v určených prípadoch odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou, orientačným testovacím prístrojom alebo odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.

Ústavný súd však konštatoval, že časť Trestného zákona, ktorá sa týka ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je v súlade s ústavou. K rozhodnutiu pripojil ústavný sudca Peter Straka odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku, ako aj odôvodnenia.

Krajský súd v podaní vychádzal z odvolania proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z decembra 2022, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Obžalovaný v prípade viedol osobné auto a na výzvu policajta sa odmietol podrobiť vykonaniu orientačnej dychovej skúšky na zistenie etanolu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu krvi.

Z Trestného zákona vyplýva, že ten, kto v stave vylučujúcom spôsobilosť pod vplyvom návykovej látky vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Predmetné ustanovenie hovorí o tom, že rovnako sa potrestá ten, kto sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky.

Krajský súd okrem iného poukázal na články ústavy, že každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, a každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(tasr)

  |  

Štát údajne v budúcom roku pomôže s cenami plynu plošne

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v novembri potvrdila, že na energopomoc obyvateľom vláda nezanevrie a systém pomoci už vypracovaný je.

Vláda sa podľa viacerých nezávislých zdrojov televízie Joj dohodla na plošnej podpore s cenami plynu, pričom sa už len očakáva stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o konkrétnych cenových podmienkach.

Úrad by mal ceny ohlásiť začiatkom budúceho týždňa, následne vláda predstaví podrobnosti pomoci. Ministerstvo hospodárstva informácie o plošnej pomoci nepotvrdilo ani nevyvrátilo.

Televízia poznamenáva, že štát na plošnú pomoc nemá vyhradené peniaze v rozpočte. Podľa prepočtov rezortu financií by pomoc mala stáť 400 až 500 miliónov eur.

(max)

  |  

KDH podporilo tichý protest učiteľov. Vníma potrebu zatraktívniť učiteľské povolanie

Stredajší protest v čiernom oblečení zo strany učiteľov a zamestnancov školstva má byť symbolickým prejavom smútku nad financovaním slovenského školstva.

"Veľmi oceňujeme a ďakujeme, že učitelia napriek oprávnenej nespokojnosti s pomermi v školstve stoja pri svojich deťoch a zvolili si tichú formu protestu, ktorá nebude na úkor detí. Táto generácia detí už bola obeťou neprimerane dlho zatvorených škôl počas pandémie," skonštatovali kresťanskí demokrati v stanovisku.

V tejto súvislosti skritizovali návrh budúcoročného rozpočtu pre školstvo. Zvýšenie rozpočtu na školstvo sa týka podľa nich pomocných profesií v školstve a súvisí aj s prechodom kompetencií s materskými školami.

"No platy učiteľov sa nezvyšujú. Problematické je aj uplatňovanie regionálnych príplatkov. Aj učitelia sú tí, na ktorých ide vláda šetriť, a pritom vláda nešetrí na sebe, naopak, na budúci rok plánuje vyrobiť deficit vo výške šesť miliárd eur," dodali.

Kresťanskí demokrati zároveň apelovali na to, aby sa konsolidácia nedotkla učiteľov.

(tasr)

  |  

Novú eurokomisiu podporilo osem z pätnástich slovenských europoslancov

Podporu druhému kabinetu Ursuly von der Leyenovej vyjadrili najmä členovia parlamentného „proeurópskeho“ krídla z Európskej ľudovej strany, aliancie socialistov a demokratov a liberálnej frakcie Obnovme Európu.

Za hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci Renew/PS). Podporu novej Európskej komisii vyjadrili aj Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas).

Proti boli Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci nezaradení/Smer), Milan Uhrík (ESN/Republika) a Milan Mazurek (nezaradený/Republika).

Za schválenie novej Komisie, ktorej súčasťou opäť bude aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, hlasovalo celkovo 370 europoslancov. Proti bolo 282 a zdržalo sa 36, potrebný bol nadpolovičný počet odovzdaných hlasov.

Novú eurokomisiu by teraz mala oficiálne vymenovať kvalifikovanou väčšinou Európska rada a do funkcie na roky 2024 až 2029 by mala nastúpiť od 1. decembra.

(tasr)

  |  

Moskva otestovala Orešnik na bojisku, aby bol hlas Ruska vypočutý, vyhlásil Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia v stredu reagoval na minulotýždňový útok novou balistickou raketou stredného doletu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Sergej Riabkov, druhý najvyšší predstaviteľ ruského rezortu diplomacie, tvrdí, že je ešte stále možné začať rokovania so Západom. Moskva však podľa neho potrebovala použiť silnejšie metódy na to, aby jasne vyjadrila svoj postoj.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vo štvrtok v mimoriadnom vystúpení v štátnej televízii oznámil, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Tento „test v bojových podmienkach“ označil za reakciu na „agresívne kroky krajín NATO voči Rusku“. Ukrajina začala minulý týždeň útočiť na ruské územie americkými raketami dlhšieho doletu. O povolení Spojených štátov na takéto útoky informoval denník New York Times.

(tasr)