Mladí futbalisti na šampionáte splnili cieľ, ale herne nezaujali. A iba málo ich delilo od blamáže

Mladí Slováci odohrali na majstrovstvách sveta štyri zápasy. Zvíťaziť sa im podarilo iba v jednom. Hneď na úvod zdolali futbalového trpaslíka – reprezentáciu Fidži pohodlne 4:0. Naši boli v súboji v súlade s predpokladmi výrazne lepší. Mohli triumfovať aj väčším gólovým rozdielom, ale nepremenili svoje šance.

„Úvodný zápas sme zvládli veľmi dobre. Potvrdili sme úlohu favorita, mali sme 30 streleckých pokusov, tá hra vyzerala ,oukej´. Bol to dobrý úvod do šampionátu, mohla z nás opadnúť nervozita,“ hodnotil po dlhej a náročnej ceste z Argentíny do Bratislavy tréner Albert Rusnák starší, ktorý prvý duel Slovenska pre kartový trest sledoval iba z tribúny štadióna v San Juane.

Dve prehry po sebe

V druhom stretnutí už Slováci nastúpili proti oveľa futbalovejšej krajine. Ekvádor potvrdil, že patrí do inej výkonnostnej kategórie ako Fidži. Naši reprezentanti prehrali 1:2, hoci práve my sme otvorili skóre. Následný inkasovaný gól „do šatne“ značne ovplyvnil dovtedy sympatický výkon nášho tímu.

„Mali sme výborný vstup do zápasu, 3-4 výborné výpady na ich bránku. Nedotiahli sme záverečnú fázu, tie finálne prihrávky boli nepresné. To nás sprevádzalo po celý turnaj. Ujali sme sa vedenia krásnym gólom Szolgaia. Veľká škoda bola, že sme do polčasu inkasovali po nedôraze pred šestnástkou. Ukázala sa tam sila súpera,“ potvrdil tréner Slovenska.

„Na 1:2 z nášho pohľadu dali asi najkrajší gól turnaja, vysielali ho v Argentíne od rána do večera, ten hráč to trafil nádherne. V závere sme mali smolu, že sme nepremenili tutovú šancu. Teraz môžem už aj povedať, že nebola odpískaná čistá penalta. Nie je to výhovorka, hovorím iba fakty,“ dodal Rusnák.

V treťom dueli čakal Slovensko favorit celej B skupiny, reprezentácia USA. Naši hráči po nepresvedčivom výkone, najmä v úvodnom dejstve, prehrali 0:2. „Prvý polčas nám vôbec nefungovala organizácia hry v obrane. V takom defenzívnom komforte, v akom hrali naši dvaja strední obrancovia, ktorí si ešte k sebe sťahovali stredných hráčov, a naše krídla sa zasunuli na ich úroveň (…) vyzeralo to zle. Taký nebol zámer,“ krčil plecami slovenský kouč.

„V druhom polčase sme to preskupili, tá hra mala úplne iné parametre. Boli tam aj úseky, keď sme dostali Ameriku pod tlak. Ale opäť, nepodarilo sa nám skórovať. Nemyslím si, že je to problém iba tejto kategórie, ale celkovo na Slovensku.“

Práve ofenzívna stránka sa ukázala ako Achillova päta Rusnákovho tímu. Slováci sa proti kvalitným protivníkom iba veľmi ťažko a zriedkavo dostávali do gólových príležitostí. Často sa hralo na našej polovici a ofenzívne snahy sa končili v tom lepšom prípade niekde na hranici šestnástky súpera.

Kolumbia nám naložila

Naši reprezentanti teda po jednom víťazstve a dvoch prehrách skončili v základnej skupine na treťom mieste. Do osemfinále postupovali z každej skupiny prvé dva tímy plus štyri najlepšie krajiny z tretích miest. Futbalisti so skromným trojbodovým ziskom sa teda ocitli v podobnej situácii ako hokejisti na MS niekoľko dní pred tým. Postupové karty nemali vo vlastných rukách a museli čakať na výsledky ďalších zápasov.

Napokon za pomoci ostatných tímov vďaka skóre prenikli medzi elitnú šestnástku z tretieho miesta tabuľky tretích tímov. V osemfinále Slovensko nastúpilo proti Kolumbii. Trpká prehra 1:5 nás napokon vyzliekla donaha. Slováci v prvom polčase súperovi vzdorovali, dokonca viac držali loptu, ale na vlastnej polovici, odkiaľ sa gól dať nedá. Potvrdili, že ofenzívne trápenie sa v skupinovej fáze nebolo dielom náhody. Fungovala aspoň obrana, do šatne sa išlo za bezgólového stavu. V druhom polčase však prišli minúty hrôzy plné individuálnych chýb, keď Kolumbia troma rýchlymi gólmi rozhodla o zápase. Slováci sa zosypali a na ihrisku im nevychádzalo absolútne nič.

„Je to náročné hodnotiť. Prvý polčas sme zvládli veľmi dobre systémovo. Eliminovali sme súpera držaním lopty, do ničoho sme ho nepustili, mal možno jednu gólovú príležitosť. Na druhej strane, my sme boli sterilní v útoku. Loptu sme síce držali, mali sme prevahu, ale mali sme iba jednu strelu na bránku. To si treba priznať. To, čo nastalo v druhom polčase… Ja som zdrvený z reakcie mužstva na ihrisku. Môžeme urobiť chybu, môžeme dostať gól, ale nemôžeme odísť z ihriska. Ďalší komentár je asi zbytočný. Videli sme všetci, čo sa dialo,“ hodnotil už s chladnou hlavou po uplynutí niekoľkých dní Rusnák.

Samotní hráči cítili, že výkony na šampionáte neboli ideálne. Asi iba ťažko by sme mohli hovoriť o tom, že by naši hráči výrazne zaujali skautov, ktorých v Argentíne bolo určite veľa. Svetlou výnimkou je najmladší člen tímu, stále iba sedemnásťročný Leo Sauer z holandského Feyenoordu Rotterdam. Ten bol smerom do útoku najlepším slovenským futbalistom na turnaji.

K povinnému víťazstvu nad Fidži naši nepridali nič navyše. Ak by Slovákom nepomohol aj kus šťastia, ktorý mali už pri žrebe, keď do skupiny vyfasovali Fidži, účinkovanie na majstrovstvách sveta by zaváňalo blamážou. Mnoho fanúšikov zrejme zostalo sklamaných.

„Stále sa dá urobiť viac, ale musíme zohľadniť aj silu súperov. Za chalanov môžem povedať, že každý odviedol maximum. To, že v určitých úsekoch hry nás súper prevýšil, to je futbal. Stojí proti vám súper, ktorý má vyššiu kvalitu, tímovú alebo individuálnu, je to normálne. Jasné, spokojný nie som. Keď vyhráte jeden zo štyroch zápasov, spokojnosť nie je namieste. Ale nejdem ani s hlavou v smútku. Vyberme z toho to, čo potrebujeme, aby sme posunuli slovenský mládežnícky futbal. Máme toľko materiálu na rozbor, to je paráda. Len to musíme dobre uchopiť,“ vravel v sídle Slovenského futbalového zväzu niekdajší vyhľadávač talentov pre Manchester City.

Diskriminácia Európy

Slovensko hralo na majstrovstvách sveta futbalistov do 20 rokov iba druhýkrát v histórii. Premiéru malo v roku 2003, znovu sa tam dostalo až po dvoch dekádach. Podarilo sa to na vlaňajších domácich majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov, kde si naši vybojovali postupové piate miesto.

Na Euro sme sa ako usporiadateľ nemuseli kvalifikovať, cesta na MS teda bola tiež výrazne zjednodušená. Výkony v Trnave však netreba znevažovať. Pokojne sa mohlo aj stať, že naši postúpiť nemuseli.

Pre úplnosť treba dodať, že postupový kľúč v mládeži je vo futbale minimálne zvláštny. Iba päť európskych zástupcov (vrátane Izraela, ktorý postúpil cez Euro) z 24 tímov na svetovom šampionáte pôsobí priam úsmevne. Už iba na samotných majstrovstvách Európy chýbali napríklad Nemci, Holanďania či Belgičania.

Slováci na majstrovstvách sveta nenarazili na žiadneho európskeho súpera, v Argentíne tak mali unikátnu možnosť porovnať sa s najlepšími rovesníkmi z úplne odlišných futbalových krajín.

„Šampionát nám ukázal, prečo sa tam vieme dostať raz za dvadsať rokov. Nie je to náhoda. Prečo sa nevieme kvalifikovať na majstrovstvá Európy? To tiež nie je náhoda. Som veľmi rád, že nám ukázal tieto veci. Pretože keby sme neorganizovali majstrovstvá Európy a nedostali sa na majstrovstvá sveta, niekde v duchu by sme si stále mysleli, že všetko robíme dobre a všetko je fajn. No nie je to tak. Videli sme veľké rozdiely vo svetovom a našom futbale,“ uviedol Albert Rusnák.

Napriek rozpačitým dojmom z výkonov je pravda, že mladí Slováci v San Juane splnili ceľ, ktorý si stanovili pred cestou do Argentíny. Tým bolo postúpiť do osemfinále. „Keď nám vyžrebovali skupinu a vedeli sme, že postúpia aj štyri mužstvá z tretích miest, dali sme si jasný cieľ. Ten bol splnený, ale stále tomu chýba to, čo slovenský fanúšik očakával.“

Záujem o našich chlapcov

Šampionát sa mal pôvodne uskutočniť v Indonézii, Medzinárodná futbalová federácia FIFA ho v hodine dvanástej presunula do Argentíny pre obavy z bezpečnosti o izraelskú výpravu. Našich zmena dejiska potešila, príležitosť zahrať si v krajine aktuálnych majstrov sveta sa neobjaví každý deň.

Samotný pobyt v Južnej Amerike možno ešte prevýšil očakávania samotných hráčov. Od prvého momentu, keď pristáli na argentínskej pôde, bol o nich veľký záujem. V meste, kde žije vyše 100-tisíc ľudí, si Slováci na niekoľko dní vyskúšali mnohé pozitíva i nástrahy veľkých futbalových hviezd. Pri prechádzkach po meste ich každú chvíľu zastavovali priaznivci so žiadosťami o fotku či autogram.

Na Slovensku niečo nevídané, v krajine, kde je futbal náboženstvom, ide o bežnú prax. Argentína, ktorá dala svetu legendárneho Maradonu či ikonického Messiho, futbalom doslova žije vo dne i v noci.

„Zažil som tam, čo je to futbalový národ. Idete po meste alebo autobusom a tam sa zastaví život. Ľudia prestanú chodiť, kývajú, tlieskajú vám, je to niečo neskutočné. Stále sa rozoberá futbal, každý detail. Tam ešte aj keď zatvárate oči, máte pred sebou futbalový štadión a loptu. Ja som si to veľmi užil. Pochopil som, aké je to žiť vo futbalovej krajine. Celý ten policajný sprievod a tá šou okolo toho, keď prichádzate na štadión alebo sa vraciate do hotela: Je tam veľmi veľa fanúšikov, sú tam zátarasy. Jednoducho, má to tú atmosféru, ktorú nikto z nás predtým nezažil. Ja som za túto príležitosť veľmi vďačný a verím, že tieto skúsenosti dokážem zužitkovať v ďalšej kariére,“ uzavrel tréner Albert Rusnák.

Pre väčšinu „dvadsiatkarov“ sa sezóna skončila a čaká ich zaslúžený oddych. Trojica Artur Gajdoš, Máté Szolgai a Sebastián Kóša sa presunula do Šamorína, kde sa pripojila k seniorskej reprezentácii. Tréner A tímu Francesco Calzona dvoch mladých stredopoliarov a jedného obrancu povolal na zraz pred júnovým dvojzápasom kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy.