Slovensko pred pár dňami zažilo druhý úspešný vstupný draft do NHL po sebe. Rovnako ako vlani, i tentoraz sa písala história. Ale iným spôsobom. Minulý rok obsadili Slováci Juraj Slafkovský a Šimon Nemec prvé dve pozície. Nevídané a neslýchané. Mnohí fanúšikovia, ktorí si pre sledovanie draftu odopreli spánok, si iba neveriacky pretierali oči. Teraz sa na prvého našinca čakalo “až” do desiateho miesta, slovenskou jednotkou sa stal Dalibor Dvorský.
Napokon si kluby NHL vybrali okteto mladých hráčov spod Tatier. Päť z nich sa pritom dostalo na pódium počas prvých dvoch kôl, to sa nestalo nikdy predtým. Ani v časoch zlatej éry slovenského hokeja, keď draftom prešlo 16 (v roku 2000) alebo 15 (2001) našich hráčov.
Vráťme sa ešte k vlaňajšiemu draftu. Bez akéhokoľvek znevažovania fantastického úspechu, ktorý dosiahla naša spomenutá dvojica podporená ďalšími štyrmi výbermi: V globále sa hovorilo skôr o slabšom ročníku. Žiadny generačný talent typu Connor McDavid, Auston Matthews, Alex Ovečkin či Sidney Crosby v ponuke nebol. Tým vznikla príležitosť pre našich chlapcov a tí ju využili.
Najsilnejší draft za uplynulé roky na čele s Connorom Bedardom
Naopak, tohtoročný draft do NHL sa považuje za najsilnejší za uplynulé roky. Jeho líder Connor Bedard by sa mal čoskoro stať superhviezdou zámorskej profiligy. V tomto kontexte je desiata pozícia Dalibora Dvorského porovnateľná so Slafkovským a Nemcom.
Rodák zo Zvolena, ktorého si vybrala organizácia St. Louis Blues, má však veľkú výhodu. Rozhodne naňho nebude vyvíjaný taký tlak ako na Slafkovského v Montreale.
Na druhej strane, ani sa nečaká, že sa okamžite zaradí do NHL. Budúcu sezónu by mal absolvovať vo švédskom Oskarshamne, za ktorý v minulosti hral aj dnes už etablovaný hráč Washingtonu Martin Fehérváry.
Rozhodne pozitívne je, že v tohtoročnej nabitej konkurencii sa nestratili ani ďalší slovenskí hokejisti.
Ešte v prvom kole si z šestnásteho miesta Calgary vybralo Samuela Honzeka. V druhom kole si z 35. priečky Chicago zvolilo brankára Adama Gajana, stal sa tak tento rok najvyššie draftovaným gólmanom a tiež historicky najvyššie vybraný muž v maske zo Slovenska. Päticu, ktorá prepísala históriu nášho hokeja, dopĺňajú Maxim Štrbák, ktorého si vybralo Buffalo zo 45. miesta a Martin Mišiak. Toho si z 55. pozície potiahlo Chicago.
Doteraz bolo slovenským maximom kvarteto našich mladíkov v prvých dvoch kolách. Ešte v roku 1999 sa kluby ponáhľali vybrať si Branislava Mezeia, Kristiána Kudroča, Milana Bartoviča a Jána Lašáka. Vlani ich vyrovnali Juraj Slafkovský, Šimon Nemec, Filip Mešár a Adam Sýkora.
Tento rok sa počet draftovaných Slovákov napokon zastavil na čísle osem. St. Louis si v treťom kole vybralo zo 76. miesta Juraja Pekarčíka. Vo štvrtom kole zo 120. pozície si Philadelphia zvolila Alexa Čiernika a dočkal sa aj už 20-ročný Maroš Jedlička. V poslednom siedmom kole ho z 219. priečky draftovalo Colorado.
Mimo hry zostali napríklad talentovaný brankár Samuel Urban a perspektívni útočníci Adam Cedzo, František Dej a Ondrej Molnár.
Pohľad do minulosti
Viac draftovaných hokejistov ako teraz, malo Slovensko naposledy v roku 2004, kedy ich bolo desať. Absolútnym maximom je, už v úvode spomenutých, 16 talentovaných Slovákov v roku 2000.
V tých časoch malo Slovensko v hokejovom svete silné postavenie a niektorí hokejisti boli draftovaní možno aj vďaka tomu, že boli Slováci. S odstupom času, pri pohľade na kariéry niektorých, je aj trochu úsmevné, že sa im podarilo prejsť draftom, navyše tak vysoko.
Po vojne je však každý generál, a seniorský hokej nemá s tým juniorským veľa spoločného.
Neskôr to bolo skôr naopak, a kluby NHL sa o našich krajanov nezaujímali možno aj preto, že boli Slováci. Pozornosť upriamili radšej na Rusov, Švédov či Fínov. Výsledkom bolo, že v rokoch 2008, 2012 a 2016 nebol draftovaný žiadny náš hokejista. V rokoch 2014, 2019 a 2021 si profiligové kluby vybrali vždy po jednom Slovákovi.
Teraz sa zdá, že sa karta znovu obrátila.
Veľký potenciál aj pre národný tím
Zvykne sa hovoriť, že jedna lastovička leto nerobí. Ale, ako to je s dvoma lastovičkami, to už žiadna ľudová múdrosť neprezrádza.
Jedno je však isté, štrnásť draftovaných hokejistov v priebehu dvoch rokov, z toho deväť v prvých dvoch kolách, prípadne piati v úvodnom kole, majú obrovský potenciál vytvoriť veľmi pevnú kostru národného tímu a celého slovenského hokeja v nasledujúcich rokoch.
Samozrejme, draft netreba preceňovať. Ide iba o akúsi vstupnú bránu do NHL. Mnoho draftovaných hokejistov sa v severoamerickej elitnej súťaži nikdy nepresadí. História potvrdila, že zlyhalo už aj množstvo draftových jednotiek.
Na druhej strane, hviezdami sa stali aj hokejisti, ktorí draftovaní neboli buď vôbec, prípadne zostali v záverečných kolách.
Skutočný hokejový biznis zažijú mladíci až teraz, a bude zaujímavé sledovať, či sa im podarí presadiť sa v seniorskom hokeji, navyše na tej najvyššej možnej úrovni v NHL.
Nám zostáva iba veriť, že ich do zámorskej profiligy nazrie čo najviac, a oprášia zašlú slávu slovenského hokeja. Na mládežníckej úrovni v reprezentácii ukázali, že dokážu hrať vyrovnanú partiu s kýmkoľvek, a bojovať o medaily aj s tímami nabitými hviezdami. A to sme tu naozaj dlho nemali.
Snáď nie iba výnimka
Pre náš hokej je azda ešte dôležitejšie to, aby nešlo o výnimku (alebo dve) potvrdzujúcu pravidlo.
Momentálne je priskoro hodnotiť, či ide o náhodne silné slovenské ročníky, alebo sa začína prejavovať systematická práca nového vedenia Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktoré sa dostalo ku kormidlu v roku 2016 príchodom prezidenta Martina Kohúta a neskôr jeho nástupcu, súčasného šéfa Miroslava Šatana.
Hokejoví experti sa však väčšinou zhodujú, že nebyť trénera reprezentácie Craiga Ramsayho, Juraj Slafkovský a Šimon Nemec by iba ťažko boli vlani na prvých dvoch draftových priečkach. Škoda, že podobnú pomocnú ruku nepodal aj Daliborovi Dvorskému. Bez Ramsayho by takisto bolo zrejme iba v rovine fantázie, že by si zmluvy v NHL vybojovali nedraftovaní Pavol Regenda a Miloš Kelemen alebo najnovšie Patrik Koch.