Saganovi chýbajú pomocníci i pohľad tigra

Peter Sagan mal počas tohto ročníka šancu bojovať o víťazstvo zatiaľ v dvoch etapách – tretej a štvrtej. Napokon z toho bolo 19. a 13. miesto. Ešte pred niekoľkými rokmi by to bolo nemysliteľné, nášho reprezentanta sme predsa pravidelne videli na Tour de France v tesných finišoch na popredných priečkach – dvanásťkrát na tej prvej.

Lenže okolnosti sa odvtedy zmenili. Zmenil sa aj slovenský pretekár. Po devätnástej pozícii v tretej etape nepôsobil nahnevane či mrzuto, ako by to možno bolo v minulosti. Skôr odovzdane. „No, asi mi odťukávajú biologické hodiny. Bolo toho dosť, dva razy som sa skoro zamotal do pádu a vravím si, ja sa tu nepotrebujem zabiť. Nevadí, také sú šprinty,“ povedal po tretej etape pre RTVS.

„Na poslednom kilometri som skoro dva razy spadol. Celkom som to ustál, ale keď som sa pokúšal ísť dopredu, zase sa to tam lízlo, zase som sa videl v páde. Už to je také… Dobre, už to iba dôjsť, aby sa nespadlo,“ dodal.

O deň neskôr zase hodnotil: „No, urobili bum-bác. Všade to padalo, potom už aj ten záver bol taký technický. Sa to tam miesilo a lakťovali sa a neviem čo. A potom na záver si vravím a už nejako len dôjdem.“