Saganovi chýbajú pomocníci i pohľad tigra

Peter Sagan mal počas tohto ročníka šancu bojovať o víťazstvo zatiaľ v dvoch etapách – tretej a štvrtej. Napokon z toho bolo 19. a 13. miesto. Ešte pred niekoľkými rokmi by to bolo nemysliteľné, nášho reprezentanta sme predsa pravidelne videli na Tour de France v tesných finišoch na popredných priečkach – dvanásťkrát na tej prvej.

Lenže okolnosti sa odvtedy zmenili. Zmenil sa aj slovenský pretekár. Po devätnástej pozícii v tretej etape nepôsobil nahnevane či mrzuto, ako by to možno bolo v minulosti. Skôr odovzdane. „No, asi mi odťukávajú biologické hodiny. Bolo toho dosť, dva razy som sa skoro zamotal do pádu a vravím si, ja sa tu nepotrebujem zabiť. Nevadí, také sú šprinty,“ povedal po tretej etape pre RTVS.

„Na poslednom kilometri som skoro dva razy spadol. Celkom som to ustál, ale keď som sa pokúšal ísť dopredu, zase sa to tam lízlo, zase som sa videl v páde. Už to je také… Dobre, už to iba dôjsť, aby sa nespadlo,“ dodal.

O deň neskôr zase hodnotil: „No, urobili bum-bác. Všade to padalo, potom už aj ten záver bol taký technický. Sa to tam miesilo a lakťovali sa a neviem čo. A potom na záver si vravím a už nejako len dôjdem.“

Tieto vyjadrenia ani vzdialene nepripomínajú Petra Sagana v jeho najlepších rokoch. Býval hladný po víťazstvách. Pre triumf bol odhodlaný urobiť (takmer) všetko. Často riskoval. Tlačil sa na miesta, kde iní žiadny priestor nevideli. Mal ostré lakte. A aj z toho pramenili niektoré jeho kúsky, ktorými bavil divákov. Už legendárny je jeho zjazd na Tour de Suisse z roku 2014. Sršalo z neho – miestami možno až nezdravé – sebavedomie.

Odvtedy rodák zo Žiliny dosiahol prakticky všetko, čo chcel a mohol. Okrem toho zostarol. Počas kariéry zažil a videl množstvo pádov cyklistov, niektoré s tragickým koncom. Možno aj preto sa dnes už na veci pozerá inak. Nepotrebuje si nič dokazovať, nemá teda dôvod, aby sa na bicykli dokaličil.  

Lenže s takýmto vnútorným nastavením môže byť športovec iba ťažko úspešný.

Medzi najikonickejšie filmové série so športovou tematikou rozhodne patrí príbeh Sylvestra Stallona o boxerovi Rockym Balboovi. V tretej časti je už – najprv odpisovaný – Rocky na vrchole boxerského sveta, lenže aj z neho začne padať. Vtedy sa ho trénersky ujme jeho bývalý súper a ďalší šampión Apollo Creed.

„Pravda je, že nevyzeráš hladne. Keď sme spolu boxovali, mal si pohľad tigra, človeče, ako britva. A teraz ho musíš dostať späť… Pohľad tigra, človeče,“ povedal vtedy filmový Apollo Rockymu. Rovnaké slová dnes platia aj o slovenskom cyklistovi. Petrovi Saganovi chýba pohľad tigra.

To však nie je všetko, cyklistika je síce na prvý pohľad individuálny šport, ale za úspechmi tímových lídrov stojí aj poctivá práca ich pomocníkov.

Peter Sagan do svetovej cyklistiky vkročil po prestupe z Dukly Trenčín (2009) ako člen talianskeho zoskupenia Liquigas–Doimo (2010-2014), kde dosiahol aj prvé veľké úspechy a vybudoval si meno. Vďaka tomu mohol následne pokračovať v bohatých ambicióznych tímoch Tinkoff (2015-2016) a Bora-Hansgrohe (2017-2021).

Družstvá najvyššej kategórie WorldTour Tinkoff aj Bora mali dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečili Saganovi najlepších spolujazdcov a takisto maximálny komfort mimo cesty. Ten tak mohol plniť tímové ciele, čo sa mu aj darilo.

V roku 2022 prestúpil do francúzskeho zoskupenia TotalEnergies. To figuruje v nižšej kategórii „pro“ tímov, na Tour de France chodí iba vďaka voľnej karte. A úprimne, v tomto tíme už nie sú takí jazdci, ktorí by dokázali Slovákovi na trati pripraviť tie najlepšie podmienky pre záverečný špurt.

Saganov dlhoročný tímový spolujazdec, a môžeme povedať, že jeho dvorný domestik, Talian Daniel Oss, navyše sám v pokročilom športovom veku, na to sám nestačí. Aj preto sledujeme, ako sa Peter Sagan pokúša zviesť sa vo „vláčikoch“ iných družstiev. A etapové víťazstvo neprichádza.

Peter Sagan čaká na triumf už vyše roka. Nepodarilo sa mu uspieť ani na nedávnych spoločných majstrovstvách Slovenska a Česka v Tlmačoch, kde skončil až za Matúšom Štočekom.

Počas kariéry však dokázal neraz všetkých prekvapiť. Možno si jedno prekvapenie nechal aj na rozlúčkový ročník pretekov Tour de France a možno k dvanástim prvenstvám v etapách pridá ešte aspoň jedno.

Ak by sa mu to aj nepodarilo, nič to nezmení na skutočnosti, že Peter Sagan sa zaradil medzi najlepších cyklistov všetkých čias. Rekordných sedemkrát na Tour de France získal zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže, rovnakú kategóriu raz ovládol na ďalších slávnych pretekoch Giro d´Italia, stal sa majstrom Európy a trikrát majstrom sveta. Vyhral monument Paríž-Rubaix.

Slovenskí fanúšikovia cyklistiky už budú navždy spomínať na jeho spanilú jazdu v rokoch 2011-2021 a opisovať ďalším generáciám, ako cyklistickému svetu vládol chlapec spod Tatier.

Dá sa povedať, že Peter Sagan zmenil svetovú cyklistiku a určite zmenil pohľad Slovákov na tento šport. Takú popularitu u nás nikdy cyklistika nemala. Vyťažili z toho napríklad aj domáce preteky Okolo Slovenska, ktoré od roku 2017 postúpili do vyššej kategórie UCI 2.1, ktorá umožňuje štart tímom WorldTour, a na Slovensko tak každoročne chodia hviezdy svetovej cyklistiky.

Teraz bude výzva popularitu cyklistiky u nás udržať. Podariť sa to môže napríklad vďaka 20-ročnému Martinovi Svrčekovi z QuickStepu, ktorý je momentálne náš jediný cyklista v tímoch WorldTour. Mimochodom, s cyklistikou začal v Akadémii Petra Sagana.

Slováci si v posledných rokoch zvykli, že na Tour de France máme aj naše želiezka v ohni, ktoré sa oplatí sledovať. Pred Saganom to boli bratia Peter a Martin Velitsovci. Môžeme iba dúfať, že Martin Svrček sa presadí čo najskôr. Ľahko sa môže stať aj to, že prestížne preteky budú bez slovenskej účasti. Preto si treba tento ročník s Petrom Saganom ešte naplno užiť.