Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin sa stretol s Prigožinom a jeho veliteľmi, potvrdil Kremeľ

Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v Kremli so zakladateľom žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom a jeho veliteľmi o ozbrojenej vzbure, ktorú sa v sobotu 24. júna pokúsil zorganizovať proti najvyšším predstaviteľom armády. Stretnutie údajne prebehlo päť dní po sobotňajšej akcii vagnerovcov, konkrétne vo štvrtok 29. júna. Uviedol to v pondelok Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

O stretnutí podľa agentúry Reuters ako prvý informoval francúzsky denník Libération, ktorý uviedol, že Prigožin sa stretol s Putinom a šéfom Národnej gardy Viktorom Zolotovom a šéfom zahraničnej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.

Informáciu o doposiaľ neznámom rokovaní potvrdil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uskutočnilo sa vraj 29. júna, päť dní po zmarenej Prigožinovej vzbure. Tá je pritom považovaná za jednu z najvážnejších výziev pre Putina od jeho nástupu k moci koncom roku 1999. Veliteľ vagnerovcov ukončil svoje tiahnutie na Moskvu po tom, ako sa údajne počas telefonátu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom dohodol na podmienkach zloženia zbraní a vyhostení do Bieloruska.

Potvrdenie osobného stretnutia s Putinom, ktorý označil Prigožina za zradcu, pridáva podľa agentúry AP nový zvrat do neistoty okolo šéfa žoldnierov, ktorého osud a miesto pobytu boli od neúspešnej vzbury neznáme.

Peskov uviedol, že počas stretnutia 29. júna Putin ponúkol „zhodnotenie" akcií vagnerovcov na bojisku na Ukrajine a „udalostí z 24. júna", píše AP. Prezident si tiež „vypočul vysvetlenia veliteľov a ponúkol im možnosti ďalšieho nasadenia a ďalšieho použitia v boji", uviedol hovorca Kremľa.

„Samotní velitelia predstavili svoju verziu toho, čo sa stalo. Zdôraznili, že sú vernými stúpencami a vojakmi hlavy štátu a vrchného veliteľa, a tiež povedali, že sú pripravení naďalej bojovať za svoju vlasť,“ cituje agentúra Peskova.

(sak)

Minúta  |  

Erdoğan podmieňuje vstup Švédska do NATO podporou integrácie Turecka do Európskej únie

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan deň pred začiatkom samitu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v litovskom Vilniuse vyhlásil, že Ankara by mohla schváliť členstvo Švédska v Aliancii, ak Európania „otvoria cestu“ tureckej kandidatúre do Európskej únie (EÚ).

Erdoğan, ktorého krajina odďaľuje svoj konečný súhlas s členstvom Švédska v NATO, to povedal v pondelok v Ankare pred odletom na samit. Turecko je už desiatky rokov kandidátom na vstup do EÚ, ale jeho integrácia sa zastavila v dôsledku úpadku demokracie a sporov s Cyprom, ktorý je členom EÚ.

Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström vyjadril v pondelok optimizmus, že Turecko upustí od svojich námietok voči členstvu Švédska v NATO, pričom povedal, že v súvislosti s pristúpením tejto severskej krajiny nie je na stole otázka „či“, ale „kedy“. Erdoğan a švédsky premiér Ulf Kristersson by sa mali stretnúť v priebehu pondelka v hlavnom meste Litvy.

(sita, sak)

Minúta  |  

Ukrajinská vicepremiérka: Na samite NATO vo Vilniuse nebudeme počuť „nie". Diskutuje sa o tom, aké „áno" to bude

Ukrajina si na samite vo Vilniuse želá jednohlasné pozvanie od členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa Kyjev pripojil k obrannej aliancii. Ako referuje spravodajský web CNN, povedala to ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

„Chceme, aby všetkých 31 vedúcich predstaviteľov NATO potvrdilo, že Ukrajina je pozvaná do NATO. A Rada NATO - Ukrajina, ktorá sa vytvára, určí cestu k tomuto procesu. Najprv padne politické rozhodnutie a potom zadefinujeme formáty,“ povedala.

Ruská vojna na Ukrajine a tlak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na členstvo v NATO budú jednými z kľúčových tém na samite NATO v Litve, ktorý sa začína v utorok. Americký prezident Joe Biden však pre CNN povedal, že najprv sa musí skončiť ruská vojna na Ukrajine a až potom bude môcť NATO zvážiť členstvo Kyjeva v aliancii.

Stefanišynová povedala, že o Zelenského fyzickej prítomnosti vo Vilniuse sa ešte nerozhodlo.

„Na stole pred lídrami sú záverečné dokumenty, ktoré sa majú prijať ako výsledok samitu. Teraz nevieme, čo budú tieto dokumenty obsahovať. Vo Vilniuse však určite nebudeme počuť ,nie', to je prvá vec. Teraz sa diskutuje o tom, aké ,áno' to bude,“ uviedla vicepremiérka.

(sita, sak)

Minúta  |  

Nočná jazda na štvorkolke v Košiciach si vyžiadala dve ťažké zranenia

KOŠICE – Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície začal trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou štvorkolky.

Ako na sociálnej sieti informovala košická krajská polícia, v nedeľu krátko po polnoci viedol 58-ročný vodič štvorkolku po Abovskej ulici v Košiciach v smere od ulice Barčianskej, pričom sa pravdepodobne plne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla do kovového oplotenia po pravej strane v smere jeho jazdy.

Na UPJŠ bude od dnes študovať 46 detí

Mohlo by Vás zaujímať Na UPJŠ bude od dnes študovať 46 detí

Pri dopravnej nehode utrpeli vodič a jeho spolujazdkyňa ťažké zranenia. Dopravná nehoda je v štádiu vyšetrovania.

(sita)

Minúta  |  

Známy ukrajinský režisér utrpel v prvej línii otras mozgu

Známy ukrajinský režisér Oleh Sencov mal v prvej línii na fronte utrpieť otras mozgu. Ako referuje web Ukrainska pravda s odvolaním sa na videosprávu na Facebooku, udialo sa tak počas víkendu.

Sencov natočil toto video v ľahu hneď po tom, ako utrpel spomenuté zranenie. Povedal v ňom, že boj o dôležitú líniu pre ďalší protiútok sa práve skončil. Traja vojaci boli zranení. „Mám otras mozgu, nie je však ťažký,“ povedal Sencov, no bolo vidieť, že sa mu nehovorí ľahko.

"To bolo včera. Dnes je to lepšie," uviedol Sencov v nedeľu večer na Facebooku vo videu, ktoré zverejnil a ktoré ho zachytáva raneného na bojisku. V popise dodal, že záznam natočil v sobotu, ale v nedeľu sa už cítil lepšie a bol v nemocnici ako ostatní zranení.

Sencov, ktorý sa narodil na Kryme, tam zatkli v roku 2014 po anektovaní tohto ukrajinského polostrova Ruskom. O rok ho v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia za údajné plánovanie teroristických útokov. Okrem toho bol obvinený z členstva v ultranacionalistickom ukrajinskom hnutí Pravý sektor.

Sencov všetky obvinenia proti svojej osobe odmietol a oznámil, že ho k priznaniu donútili mučením. Na medzinárodnej scéne bol považovaný za politického väzňa. V roku 2019 ho prepustili v rámci výmeny väzňov.

Po invázii Ruska na Ukrajinu vlani koncom februára Sencov pracoval v Kyjeve ako dobrovoľný obranca. Naposledy bojoval v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, kde ho povýšili na podporučíka.

Tento filmár a občiansky aktivista dostal v roku 2018 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament jednotlivcom a organizáciám bojujúcim za ľudské práva a slobody.

(tasr, sita, sak)

Minúta  |  

Nezodpovedný mladík opäť riskoval: Za volant si sadol so zákazom činnosti, nafúkal 2,3 promile

VRANOV NAD TOPĽOU – Hneď z dvoch trestných činov obvinila polícia 23-ročného muža z obce Jasenovce (okres Vranov nad Topľou), ktorého prichytila v sobotu v skorých ranných hodinách za volantom pod vplyvom alkoholu.

Ako informovala prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, mladého muža na osobnom vozidle kontrolovali policajti na parkovisku na ceste v smere z rekreačnej oblasti Domaša – Holčíkovce do Vranova nad Topľou. Zistili, že mladík má aktuálne uložený zákaz viesť všetky druhy motorových vozidiel až do marca roku 2025. 

Rušná sobota záchranárov vo Vysokých Tatrách

Mohlo by Vás zaujímať Rušná sobota záchranárov vo Vysokých Tatrách

 „Mladý vodič bol na mieste podrobený dychovej skúške na alkohol, ktorej výsledok nebol v jeho prospech, dosiahol takmer 2,3 promile,“ uviedla Ligdayová. Vodič skončil v cele policajného zaistenia. Polícia ho obvinila z trestných činov ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, ako aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia.

(SITA)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.