Preskočiť na obsah
  |  

Pri Fiľakove skončil pod vlakom muž. Zrážku s rýchlikom neprežil

Na železničnej trati medzi obcou Prša a mestom Fiľakovo v okrese Lučenec prišla v pondelok po zrážke s vlakom o život jedna osoba. Železničnú dopravu v predmetnom úseku dočasne prerušili. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová.

Podľa hovorkyne železníc došlo k zrazeniu a usmrteniu osoby vlakom približne o 12.45 h. Ako TASR informovalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, na mieste zasahujú štyria profesionálni hasiči i posádka záchrannej zdravotnej služby.

Radovan Vančo z operačného strediska Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici pre agentúru SITA uviedol, že išlo o muža, ktorý zrážku neprežil. Podľa informácií agentúry muž pod vlak skočil.

Na mieste zasahujú dve vozidlá a štyria príslušníci HaZZ. „Je tu ťažký prístup, museli sme použiť štvorkolku," uviedol Vančo s tým, že na miesto dorazili aj príslušníci polície spolu s posádkou Záchrannej zdravotnej služby.

(tasr, sita, sak)

  |  

Kremeľ: Ukrajina v NATO by mala „veľmi negatívne" dôsledky pre bezpečnosť Európy

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO) by malo „veľmi negatívne" dôsledky pre európsku bezpečnosť. Ruské vedenie sa tak vyjadrilo pred samitom NATO v Litve, ktorý sa bude konať v utorok a v stredu. TASR prevzala správu z tlačových agentúr AFP a Reuters.

Kremeľ dodal, že členstvo Ukrajiny v NATO bude pokladať za hrozbu pre Rusko a vyžiada si to tvrdú ruskú reakciu.

„Členstvo Ukrajiny v NATO bude mať veľmi, veľmi negatívne dôsledky pre celú bezpečnostnú architektúru v Európe, ktorá je už napoly zničená," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov by to predstavovalo aj „absolútne nebezpečenstvo, hrozbu pre našu krajinu".

Samit NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius má podľa vyjadrení viacerých politických funkcionárov ukázať podporu Ukrajine, aj keď tá ešte nie je členom vojenskej aliancie.

(tasr, sak)

  |  

Počet dopravných nehôd klesol

TRENČÍN – V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) klesol v prvom polroku medziročne počet dopravných nehôd, ich obetí a zranených. Informovala o tom trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová.

V prvom polroku tohto roka sa na cestách TSK stalo 374 dopravných nehôd, čo je o 147 menej ako v rovnakom období minulého roka. Najviac dopravných nehôd v TSK sa stalo v prvom polroku v okrese Prievidza (104), najmenej v okrese Partizánske (13).

Dopravné nehody v TSK si vyžiadali sedem obetí (medziročný pokles o päť). Ťažké zranenia utrpelo 20 osôb, čo je o 17 menej ako v prvom polroku roku 2022. Ľahko sa zranilo 191 osôb (medziročný pokles o 19).

Mohlo by Vás zaujímať Miss Holandska sa stal transsexuál

V 62 prípadoch boli vinníci dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, ich počet medziročne klesol o sedem. Najviac vodičov pod vplyvom alkoholu spôsobilo dopravné nehody v Považskobystrickom okrese (12), najmenej v okrese Bánovce nad Bebravou (2).

(tasr)

  |  

Putin sa stretol s Prigožinom a jeho veliteľmi, potvrdil Kremeľ

Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v Kremli so zakladateľom žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom a jeho veliteľmi o ozbrojenej vzbure, ktorú sa v sobotu 24. júna pokúsil zorganizovať proti najvyšším predstaviteľom armády. Stretnutie údajne prebehlo päť dní po sobotňajšej akcii vagnerovcov, konkrétne vo štvrtok 29. júna. Uviedol to v pondelok Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

O stretnutí podľa agentúry Reuters ako prvý informoval francúzsky denník Libération, ktorý uviedol, že Prigožin sa stretol s Putinom a šéfom Národnej gardy Viktorom Zolotovom a šéfom zahraničnej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.

Informáciu o doposiaľ neznámom rokovaní potvrdil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uskutočnilo sa vraj 29. júna, päť dní po zmarenej Prigožinovej vzbure. Tá je pritom považovaná za jednu z najvážnejších výziev pre Putina od jeho nástupu k moci koncom roku 1999. Veliteľ vagnerovcov ukončil svoje tiahnutie na Moskvu po tom, ako sa údajne počas telefonátu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom dohodol na podmienkach zloženia zbraní a vyhostení do Bieloruska.

Potvrdenie osobného stretnutia s Putinom, ktorý označil Prigožina za zradcu, pridáva podľa agentúry AP nový zvrat do neistoty okolo šéfa žoldnierov, ktorého osud a miesto pobytu boli od neúspešnej vzbury neznáme.

Peskov uviedol, že počas stretnutia 29. júna Putin ponúkol „zhodnotenie" akcií vagnerovcov na bojisku na Ukrajine a „udalostí z 24. júna", píše AP. Prezident si tiež „vypočul vysvetlenia veliteľov a ponúkol im možnosti ďalšieho nasadenia a ďalšieho použitia v boji", uviedol hovorca Kremľa.

„Samotní velitelia predstavili svoju verziu toho, čo sa stalo. Zdôraznili, že sú vernými stúpencami a vojakmi hlavy štátu a vrchného veliteľa, a tiež povedali, že sú pripravení naďalej bojovať za svoju vlasť,“ cituje agentúra Peskova.

(sak)

  |  

Erdoğan podmieňuje vstup Švédska do NATO podporou integrácie Turecka do Európskej únie

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan deň pred začiatkom samitu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v litovskom Vilniuse vyhlásil, že Ankara by mohla schváliť členstvo Švédska v Aliancii, ak Európania „otvoria cestu“ tureckej kandidatúre do Európskej únie (EÚ).

Erdoğan, ktorého krajina odďaľuje svoj konečný súhlas s členstvom Švédska v NATO, to povedal v pondelok v Ankare pred odletom na samit. Turecko je už desiatky rokov kandidátom na vstup do EÚ, ale jeho integrácia sa zastavila v dôsledku úpadku demokracie a sporov s Cyprom, ktorý je členom EÚ.

Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström vyjadril v pondelok optimizmus, že Turecko upustí od svojich námietok voči členstvu Švédska v NATO, pričom povedal, že v súvislosti s pristúpením tejto severskej krajiny nie je na stole otázka „či“, ale „kedy“. Erdoğan a švédsky premiér Ulf Kristersson by sa mali stretnúť v priebehu pondelka v hlavnom meste Litvy.

(sita, sak)

  |  

Ukrajinská vicepremiérka: Na samite NATO vo Vilniuse nebudeme počuť „nie". Diskutuje sa o tom, aké „áno" to bude

Ukrajina si na samite vo Vilniuse želá jednohlasné pozvanie od členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa Kyjev pripojil k obrannej aliancii. Ako referuje spravodajský web CNN, povedala to ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

„Chceme, aby všetkých 31 vedúcich predstaviteľov NATO potvrdilo, že Ukrajina je pozvaná do NATO. A Rada NATO - Ukrajina, ktorá sa vytvára, určí cestu k tomuto procesu. Najprv padne politické rozhodnutie a potom zadefinujeme formáty,“ povedala.

Ruská vojna na Ukrajine a tlak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na členstvo v NATO budú jednými z kľúčových tém na samite NATO v Litve, ktorý sa začína v utorok. Americký prezident Joe Biden však pre CNN povedal, že najprv sa musí skončiť ruská vojna na Ukrajine a až potom bude môcť NATO zvážiť členstvo Kyjeva v aliancii.

Stefanišynová povedala, že o Zelenského fyzickej prítomnosti vo Vilniuse sa ešte nerozhodlo.

„Na stole pred lídrami sú záverečné dokumenty, ktoré sa majú prijať ako výsledok samitu. Teraz nevieme, čo budú tieto dokumenty obsahovať. Vo Vilniuse však určite nebudeme počuť ,nie', to je prvá vec. Teraz sa diskutuje o tom, aké ,áno' to bude,“ uviedla vicepremiérka.

(sita, sak)