Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: Toto je historický deň. Erdogan súhlasí so vstupom Švédska do NATO

AKTUALIZOVANÉ Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. Po pondelkovom rokovaní s tureckým lídrom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo Vilniuse to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

"Prezident Erdogan súhlasil s čo najskorším predložením prístupového protokolu Švédska Veľkému národnému zhromaždeniu a tiež s tým, že bude s parlamentom úzko spolupracovať s cieľom dosiahnuť ratifikáciu," vyhlásil šéf Aliancie.

"Toto je historický deň," zhodnotil Stoltenberg výsledok rokovaní v predvečer dvojdňového summitu Aliancie. Nespresnil však, kedy by mohlo dôjsť k vstupu Švédska do organizácie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok uviedol, že je po dohode "veľmi šťastný". "Robíme veľmi veľký krok smerom k formálnej ratifikácii členstva Švédska v NATO. Pre Švédsko to bol dobrý deň," povedal Kristersson reportérom v litovskom hlavnom meste Vilnius v predvečer dvojdňového summitu Aliancie.

Americký prezident Joe Biden v pondelok podporu Turecka pre vstup Švédska do NATO privítal. Biden vo vyhlásení vyjadril pripravenosť na spoluprácu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom na posilnení obrany a odstrašovania v euroatlantickom priestore. "Teším sa na to, že privítam (švédskeho) premiéra (Ulfa) Kristerssona a Švédsko ako nášho 32. spojenca NATO," dodal.

Švédsko si podalo prihlášku do NATO vlani spolu s Fínskom. Vstup Fínska do Aliancie umožnilo Turecko na jar tohto roka, avšak voči Švédsku opakovane vznášalo námietky, že poskytuje útočisko teroristom, predovšetkým kurdskej národnosti.

Najnovšie Erdogan podmienil podporu schválenia vstupu Švédska do NATO opätovným otvorením rozhovorov o prijatí Turecka do Európskej únie. To viaceré štáty vrátane USA označili za dve nesúvisiace záležitosti.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko by nemalo podmieňovať vstup Švédska do NATO pokrokom na ceste do EÚ, znie z USA

Spojené štáty podporujú snahy Turecka o vstup do Európskej únie, avšak Ankara by podľa nich nemala podmieňovať schválenie vstupu Švédska do NATO svojím pokrokom v európskej integrácii. Vyhlásil to v pondelok hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matt Miller, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Miller zdôraznil, že USA nezasahujú do rozhodovania o rozširovaní EÚ a v tomto konkrétnom prípade ide o záležitosť Európskej únie a Turecka. Poznamenal však, že rozšírenie Aliancie o Švédsko považuje Washington za dôležité.

"Sme presvedčení, že Švédsko splnilo požiadavky Turecka na vstup do NATO, a myslíme si, že je čas prejsť k jeho plnému členstvu," dodal Miller.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok podmienil schválenie vstupu Švédska do Aliancie obnovením dlhodobo pozastavených rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina si zaslúži byť v NATO a potrebujeme jasný signál práve teraz

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v pondelok - v predvečer summitu Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse - západných lídrov o "jasný signál" ohľadne perspektívy členstva Ukrajiny v NATO. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Ukrajina si zaslúži byť v Aliancii. Nie momentálne, keďže teraz je vojna, no potrebujeme jasný signál a ten je potrebný práve teraz," povedal Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na platforme Telegram.

Ukrajina požiadala o zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie už vlani na jeseň.

Momentálne si až 89 percent Ukrajincov si želá, aby ich krajina do NATO vstúpila. Vyše tri štvrtiny Ukrajincov (76 percent) by zároveň nesúhlasili s pozastavením či stiahnutím žiadosti o členstvo v Aliancii, ak by to bola podmienka prípadnej mierovej dohody s Moskvou. Vyplýva to nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), o ktorého výsledkoch informuje v pondelok spravodajská stanica Sky News.

V roku 2021 bolo podľa údajov sociológov za vstup do NATO len 48 percent Ukrajincov. Výrazné zvýšenie podpory pre takýto krok spôsobila pokračujúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Svetová meteorologická organizácia: Prvý júlový týždeň bol zrejme najteplejším v histórií meraní

Prvý júlový týždeň bol na Zemi zrejme najteplejším týždňom v histórii záznamov. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v pondelok zverejnila Svetová meteorologická organizácia (WMO), informuje TASR.

"Nachádzame sa na neprebádanom území a môžeme očakávať, že s ďalším vývojom (fenoménu) El Niňo budú padať nové teplotné rekordy a dôsledky toho budú citeľné aj počas roka 2024. Pre našu planétu je to znepokojujúca správa," povedal riaditeľ klimatických služieb WMO Christopher Hewitt, ktorého citovala agentúra AFP.

Rekordné teploty na súši aj v oceánoch môžu mať podľa WMO "ničivý vplyv na ekosystémy a životné prostredie". Vedci pripisujú zvyšujúce sa teploty dôsledkom klimatickej zmeny, ako aj počiatočným fázam periodicky sa opakujúceho javu El Niňo, čo je odchýlka v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne.

AFP pripomína, že teplotné rekordy za posledný polrok už priniesli obdobie sucha v Španielsku a prudké vlny horúčav v Číne či v Spojených štátoch.

Zistenia WMO potvrdila aj európska Služba Copernicus pre klimatické zmeny, podľa ktorej bol minulý týždeň zrejme najteplejším od začiatku vedenia záznamov v roku 1940.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Krajiny NATO sa dohodli na plánoch, akými by reagovali na prípadný útok Ruska

Členské krajiny NATO dosiahli v pondelok - deň pred summitom v litovskom Vilniuse - dohodu na podrobných obranných plánoch týkajúcich sa reakcie na potenciálny ruský útok. Agentúre Reuters to povedalo päť nemenovaných diplomatov, uvádza TASR.

Reuters pripomína, že NATO už desaťročia nepovažovalo za potrebné vypracovať takéto rozsiahle obranné plány. Bojovalo totiž len v menších vojnách v Afganistane či Iraku a zároveň si bolo isté, že postsovietske Rusko už preň nepredstavuje existenčnú hrozbu.

Teraz však tesne za jeho hranicami – na Ukrajine – zúri najkrvavejšia vojna na území Európy od roku 1945. NATO preto upozorňuje, že musí mať všetky plány pripravené oveľa skôr, než by sa mohlo dostať do konfliktu s porovnateľným protivníkom, akým je Rusko.

NATO takúto obranu označuje za svoje regionálne plány, ktorých odobrenie dlho blokovalo Turecko, a to pre formulácie týkajúce sa napríklad Cypru. "Je to výborné pre Alianciu. Turecko muselo pristúpiť na kompromis," povedal jeden z citovaných diplomatov.

Lídri členských krajín na summite budú diskutovať o snahe Švédska vstúpiť do Aliancie či budúcich vzťahoch NATO s Ukrajinou.

Spolu s vymedzením svojich regionálnych obranných plánov poskytne NATO členským krajinám aj usmernenia, ako majú modernizovať svoje ozbrojené sily či logistiku. Potreba financovať túto zásadnú zmenu je jedným z dôvodov, prečo sa lídri NATO chystajú vo Vilniuse zvýšiť požadované výdavky členských krajín na obranu, pričom súčasný cieľ vynakladať na tento zámer dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným minimom.

Predstavitelia NATO odhadujú, že na úplnú realizáciu zmienených obranných plánov by bolo potrebných niekoľko rokov. Zároveň však zdôrazňujú, že ak to bude nevyhnutné, je Aliancia schopná okamžite vyraziť do boja.

(tasr)

Minúta  |  

Za priehľadnosť vesmíru môžu podľa štúdie prvé galaxie, vyčistili ho žiarením

Vedci pracujúci s Webbovým teleskopom objavili dôkazy teórie, podľa ktorej sa raný vesmír stal priehľadným vďaka žiareniu prvých galaxií. So získaním dôkazov vedcom pomohli tzv. kvazary, extrémne jasné objekty vo vzdialenom vesmíre, informuje TASR na základe informácií webu universemagazine.com.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu uvádza dôkazy teórie, podľa ktorej pôvodne neutrálny a nepriehľadný medzihviezdny plyn v ranom vesmíre zionizovalo žiarenie galaxií. Táto teória bola vo vedeckej komunite už dlho prijímaná, no na nej podporu neexistovali priame dôkazy.

Vedci sa rozhodli túto hypotézu potvrdiť, preto obrátili Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba na oblasti vesmíru z tzv. obdobia reionizácie, ktoré sú vzdialené od Zeme viac než 13 miliárd svetelných rokov. Vek vesmíru bol v tomto období približne 900 miliónov rokov.

Na to, aby vedci mohli nazrieť takto hlboko do minulosti, potrebovali veľmi silný zdroj žiarenia – a našli ho v podobe kvazarov, obrovských čiernych dier nachádzajúcich sa uprostred galaxií.

Vedci vďaka nim zistili, že vesmír bol v období reionizácie vo všeobecnosti nepriehľadný, no bol zároveň plný obrovských plynových "bublín", ktoré umožňovali voľné šírenie svetla.

Najzaujímavejším zistením je, že uprostred každej takejto bubliny sa nachádzal malý žiariaci "bod", ktorý svojím svetlom žiarením spôsoboval ionizáciu medzihviezdneho plynu v širokom okolí. Týmito "malými bodmi" boli v skutočnosti prvé galaxie, ktoré boli v porovnaní so súčasnými menšie a prebiehali v nich veľmi turbulentné procesy.

Tieto obrovské "bubliny" priesvitného plynu, ktoré mohli mať priemer až dva milióny svetelných rokov, sa postupom času zrejme zväčšovali a spájali a tak sa sformoval priehľadný vesmír v súčasnej podobe.

Vedci z Univerzity v Zürichu očakávali, že objavia maximálne niekoľko desiatok takýchto galaxií obklopených priehľadnými bublinami, napokon ich však v rámci svojho výskumu objavili výrazne viac, až 117. To naznačuje, že proces ionizácie plynu v sledovanom období raného vesmíru prebiehal skutočne v masívnom rozsahu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.