Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Litve sa začína kľúčový samit NATO. Na stole bude vstup Ukrajiny aj rast výdavkov na zbrojenie

V litovskom Vilniuse sa v utorok začne dvojdňový samit Severoatlantickej aliancie. Lídri jej členských štátov sa budú zoberať širokou škálou tém – od rozporov týkajúcich sa ambícií Ukrajiny vstúpiť do NATO, cez prijatie Švédska až po posilnenie skladových zásob munície a najväčšie zmeny obranných plánov za uplynulé desaťročia, informuje TASR. Pôjde v poradí o štvrtý samit NATO od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, pripomína agentúra Reuters.

Rozhodnutia prijaté na vrcholnej schôdzke predstaviteľov členských krajín Aliancie sa podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí pretavia aj do vyššej obranyschopnosti Slovenska vo forme vojenskej prítomnosti (vojakov a techniky) v regióne.

Medzi 31 lídrami štátov Aliancie, ktorí sa v Litve zídu, bude napríklad šéf Bieleho domu Joe Biden, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron či britský premiér Rishi Sunak. Slovensko bude reprezentovať prezidentka Zuzana Čaputová.

Okrem toho sa očakáva aj účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane vyzýva na skoré prijatie Ukrajiny do NATO po skočení vojny.

Téma číslo jeden bude Ukrajina

Samitu má dominovať vojna na Ukrajine. Lídri sa počas dvojdňových rokovaní budú zaoberať možnosťami vstupu Ukrajiny do NATO, na ktorý majú rozličné názory, ale i bezpečnostnými zárukami a spôsobmi, ako ochrániť Ukrajinu po vojne s Ruskom.

"Rozhodnutia, ktoré budú prijaté vo Vilniuse, priblížia Ukrajinu k jej oprávnenému členstvu v NATO," uvádza k tomu slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Očakáva sa tiež, že členské štáty NATO posilnia aktuálnu vojenskú pomoc Ukrajine, píše agentúra AFP.

Na samite sa uskutoční prvé stretnutie v rámci Rady NATO – Ukrajina, čo je nový formát, v ktorom sa budú konzultovať bezpečnostné otázky spoločného záujmu. Práve na tomto úvodnom zasadnutí rady sa osobne zúčastní prezident Zelenskyj, pripomína slovenské ministerstvo.

Otázka Švédska

Okrem Ukrajiny sa lídri majú zaoberať i vstupom Švédska do NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok večer po stretnutí s Erdoganom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom oznámil, že turecký líder prestal blokovať vstup Švédska do Aliancie a súhlasil s predložením prístupového protokolu Švédska na schválenie tureckému parlamentu.

Erdogan iba niekoľko hodín predtým podmienil súhlas so vstupom Švédska opätovným otvorením cesty pre vstup Turecka do EÚ. To predstavitelia viacerých krajín v pondelok odmietli ako navzájom nesúvisiace veci.

Nové obranné plány

Členské krajiny NATO sa vo Vilniuse už v predvečer samitu dohodli na nových plánoch v oblasti obrany, ktorých cieľom bude zabrániť možnej ruskej agresii. Ide o súčasť najväčších bezpečnostných zmien v Aliancii za posledné desaťročia. Súčasťou plánu je aj uvedenie 300-tisíc vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti. To zahŕňa najmenej 100 brigád, 1400 stíhacích lietadiel a 250 lodí a ponoriek a ďalšie kapacity.

Témou rokovaní okrem toho budú i výdavky jednotlivých členov na obranu. Spojenci sa v roku 2014 dohodli, že do desiatich rokov sa ich výdavky na obranu priblížia k dvom percentám HDP. Na stretnutí vo Vilniuse sa lídri dohodnú, že dve percentá HDP budú odteraz nevyhnutné minimum, a nie iba ambícia. Tento cieľ tohto roku dosiahlo alebo prekročilo 11 spojencov. Pokiaľ ide o Slovensko, percentuálny nárast jeho obranných výdavkov medzi rokmi 2014 až 2023 je piatym najvyšším v Aliancii (o 153 percent).

Už druhý raz po sebe sa na samite NATO zúčastnia aj predstavitelia Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey.

Počas konania samitu posilnil Vilnius bezpečnostné opatrenia. Samotné mesto aktuálne chránia tri batérie nemeckých protivzdušných systémov Patriot a vo vzdušnom priestore Litvy hliadkuje zvýšený počet spojeneckých stíhačiek.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v noci útočilo na Kyjev iránskymi dronmi, no všetky sme zničili, tvrdí Ukrajina

Rusko zaútočilo v noci na utorok dronmi na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a spôsobilo tam menšie materiálne škody, uviedli tamojšie úrady. K útokom došlo v deň začiatku summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý bude zameraný na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Nepriateľ zaútočil na Kyjev zo vzduchu po druhý raz v priebehu tohto mesiaca," uviedla kyjevská vojenská správa na platforme Telegram.

Moskva podľa nej útočila dronmi typu Šáhid iránskej výroby z juhu, pravdepodobne z ruskej Krasnodarskej oblasti.

"Všetky zaznamenané vzdušné ciele pohybujúce sa v smere na Kyjev boli zničené silami a prostriedkami našej protivzdušnej obrany," dodala vojenská správa bez uvedenia konkrétneho počtu dronov útočiacich na ukrajinskú metropolu.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že trosky dronu boli lokalizované na bližšie nešpecifikovanom mieste v Kyjevskej oblasti. Došlo pritom podľa neho k vybitiu okien na súkromných obytných domoch, informácie o prípadných obetiach však neboli bezprostredne známe.

Rusko v noci na utorok útočilo dronmi aj na ukrajinské prístavné mesto Odesa, potvrdil hovorca tamojšej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk s tým, že bola aktivovaná tamojšia protivzdušná obrana. Ďalšie podrobnosti neuviedol, píše AFP.

Letecký poplach okrem toho zaznamenali aj v Mykolajivskej, Chersonskej, Kirovogradskej, Poltavskej, Sumskej a Charkovskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidenti Srbska a Čiernej Hory sa dohodli na zlepšení vzájomných vzťahov

Prezidenti Srbska a Čiernej hory sa v pondelok dohodli na urovnaní napätých vzťahov medzi týmito dvoma historickými balkánskymi spojencami, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Obe krajiny spolu po rozpade bývalej Juhoslávie tvorili jeden štátny útvar, kým z neho Čierna Hora v roku 2006 nevystúpila po referende o nezávislosti. K napätiu vo vzťahoch medzi Podgoricou a Belehradom prispelo aj uznanie nezávislosti niekdajšej srbskej provincie Kosovo zo strany Čiernej Hory.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a novozvolený čiernohorský prezident Jakov Milatovič po schôdzke v srbskom hlavnom meste Belehrad uviedli, že budú pracovať na zlepšení politických vzťahov, aby zodpovedali hospodárskej spolupráci medzi oboma krajinami.

Návšteva Milatoviča v Belehrade bola prvou návštevou čiernohorského prezidenta v srbskej metropole za uplynulé roky, píše AP. Medzi prvými krokmi bude v záujme urovnania vzťahov vzájomné vymenovanie nových veľvyslancov po diplomatickej roztržke z roku 2020.

"Našou zodpovednosťou je skutočne zlepšiť vzťahy a neznepokojovať ich, podobne ako sa to často stávalo v minulosti," podotkol Milatovič, podľa ktorého sa jeho návštevou Belehradu začína "nová kapitola v našich vzťahoch".

Mialtovič po aprílových voľbách nahradil na poste hlavy štátu dlhoročného čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča, ktorý krajine vybojoval nezávislosť od Srbska a v roku 2017 sa Čierna Hora pod jeho vedením napriek nesúhlasu Ruska stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO).

Čierna Hora sa pred vypuknutím domácej politickej krízy všeobecne považovala za ďalšiu krajinu, ktorá sa stane členom Európskej únie (EÚ). Proeurópska strana Európa teraz!, ktorú spoluzakladal aj Milatovič, zvíťazila v júnových parlamentných voľbách, hlasy jej však nestačia na to, aby mohla sama zostaviť vládu.

Približne jedna tretina populácie Čiernej Hory sa identifikuje ako Srbi a v súvislosti so vzťahmi s Belehradom vládne v krajine rozkol, konštatuje AP. Oba národy zdieľajú jeden jazyk a sú prevažne pravoslávne.

Srbský prezident Vučič po stretnutí s Milatovičom uviedol, že Srbsko "nemá v úmysle nútiť nikoho, aby robil to, čo robiť nechce".

"Na niečom sa zhodneme, a na niečom nie, ale rozprávali sme sa civilizovaným, normálnym spôsobom, čo by malo pomôcť vybudovať medzi nami dôveru," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Dobrá správa. Turisti na Liptove nemusia riešiť poistenie

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Dovolenkári ubytovaní na Liptove od júla už nemusia sami riešiť poistenie na hory. V rámci pobytových balíkov s liptovskou regionálnou kartou od dvoch nocí neplatia za poistenie zásahu horskej služby. Informovala o tom Katarína Šarafínová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Región Liptov.

Poistenie záchrany v horách platí od 1. júla až do 30. septembra 2023. „Je platné pre návštevníkov na pešiu turistiku a jazdu na bicykli, samozrejme, vždy po vyznačených trasách Liptova," doplnila riaditeľka liptovskej OOCR Darina Bartková.

Extrémne horúčavy zabíjajú ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Extrémne horúčavy zabíjajú ľudí

Na turistiku je najlepšie vyraziť hneď ráno, maximálne dopoludnia. Je potrebné zvoliť si vhodnú turistickú výbavu, najmä obuv, bundu či pršiplášť. „Odporúčam tiež neodbočovať z vyznačených chodníkov, lebo hrozia úrazy. Nezriedka sa stáva, že pokusy skrátiť si cestu končia zablúdením turistov a pátraním horskej služby," povedal predseda predstavenstva OOCR Región Liptov Ján Blcháč.

(tasr)

Minúta  |  

V ruskom Krasnodare zabili námestníka šéfa úradu pre mobilizáciu

Námestníka šéfa oddelenia pre mobilizáciu Stanislava Ržického zastrelili v pondelok počas ranného behu v meste Krasnodar na juhozápade Ruska, informuje TASR s odvolaním sa na správu stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúry Reuters.

Ržickij, ktorý predtým v ruskom námorníctve velil ponorke Krasnodar, na mieste podľahol niekoľkým strelným zraneniam do chrbta i hrudníka. Strelec z miesta činu ušiel a v prípade bolo začaté vyšetrovanie.

Ponorka Krasnodar je vybavená riadenými strelami typu Kalibr a podľa tvrdení ukrajinských médií sa vlani v júli podieľala na ostreľovaní ukrajinského mesta Vinnycia. Na toto mesto dopadli rakety Kalibr vystrelené z Čierneho mora, uvádza RFE/RL.

Stanica pripomína, že nebolo bezprostredne jasné, kedy Ržickij odišiel zo svojho postu v námorníctve a stal sa námestníkom šéfa oddelenia pre mobilizáciu v Krasnodare.

Podľa informácií zverejnených na sociálnej sieti Telegram sa na mieste činu našlo niekoľko predmetov vrátane smart hodiniek a slúchadiel, ktoré by mohli patriť vrahovi. Úrady v Krasnodare po páchateľovi pátrajú.

Rusko koncom minulého roka vyhlásilo čiastočnú mobilizáciu na posilnenie svojich jednotiek bojujúcich na Ukrajine o najmenej 300-tisíc mužov. Aj keď sú v súčasnosti ruské jednotky na Ukrajine najmä v defenzíve, Moskva doposiaľ odmieta plány na ďalšiu mobilizáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Protesty nepomohli. Izraelský parlament v prvom čítaní schválil časť spornej justičnej reformy

Izraelský parlament hlasoval v noci na utorok v prvom čítaní za časť kontroverznej vládou presadzovanej reformy súdnictva. Schválil ju napriek rozsiahlym protestom v krajine, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Za časť reformy, ktorá okrem iného obmedzuje právomoci Najvyššieho súdu pri kontrole vládnej moci - napríklad pri nomináciách na vysoké vládne posty - hlasovalo v Knesete 64 zo 120 poslancov. Päťdesiatšesť bolo podľa tamojších médií proti. Hlasovanie sa konalo po niekoľkohodinovej debate, ktorá trvala do utorkových skorých ranných hodín. Celkovo sú na vstup reformy do platnosti potrebné tri čítania, ktoré by mali podľa očakávaní prebehnúť do konca júla.

Rozsiahle celoštátne protesty vypukli v Izraeli v januári, keď vláda oznámila reformu súdnictva. Plánovala v rámci nej obmedziť niektoré právomoci najvyššieho súdu a dať vládnucej koalícii rozhodujúce slovo pri výbere sudcov, uvádza agentúra Reuters.

Protesty oslabli v marci, keď premiér Benjamin Netanjahu pod tlakom verejnosti reformu pozastavil, aby o nej rokoval s opozičnými stranami a dosiahol tak širšiu dohodu. V júni Netanjahu predstavil o niečo miernejšiu podobu reformy, ktorá však podľa kritikov stále dáva vláde príliš veľkú moc nad súdmi a ohrozuje demokraciu.

Organizátori masívnych protestov proti justičnej reforme už v reakcii na hlasovanie v Knesete vyhlásili, že sa protivládnymi demonštráciami chystajú ochromiť viacero hlavných dopravných ťahov v Izraeli. Vodičov požiadali, aby "mimoriadne pomalou jazdou vyjadrili svoj postoj", cituje DPA.

Na utorok sú naplánované protestné zhromaždenia na rôznych miestach vrátane medzinárodného letiska Bena Guriona pri Tel Avive.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.