Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obyvateľov EÚ po dvoch rokoch poklesu opäť vzrástol. Môže za to migrácia

Počet obyvateľov Európskej únie (EÚ) sa po poklese v rokoch 2020 a 2021 v dôsledku pandémie COVID-19 v roku 2022 zvýšil zo 446,7 milióna k 1. januáru 2022 na 448,4 milióna k 1. januáru 2023. Informuje o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat pri príležitosti dnešného Svetového dňa populácie.

Zápornú prirodzenú zmenu, teda viac úmrtí ako narodení, pritom prevážila kladná čistá migrácia. Zaznamenaný nárast počtu obyvateľov možno podľa Eurostatu do veľkej miery pripísať zvýšenému migračnému pohybu po pandémii COVID-19 a masovému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré získali v dôsledku ruskej invázie vo februári 2022 v krajinách EÚ štatút dočasnej ochrany.

Počet obyvateľov jednotlivých krajín EÚ k 1. januáru 2023 sa pohyboval od 500-tisíc na Malte po 84,4 milióna v Nemecku. Nemecko, Francúzsko a Taliansko pritom k 1. januáru 2023 tvorili spolu takmer polovicu (47 percent) celkového počtu obyvateľov Únie.

Zatiaľ čo celkový počet obyvateľov EÚ sa v roku 2022 zvýšil, nie všetky členské štáty zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Pokles počtu obyvateľov medzi 1. januárom 2022 a 1. januárom 2023 registrovalo celkovo sedem krajín, pričom najväčší pokles zaznamenali v Taliansku (-179 419 osôb) a najmenší na Slovensku (-5 920 osôb). Ďalších 20 krajín hlásilo nárast, pričom najväčší bol v Nemecku (1 121 721 osôb) a najmenší v Lotyšsku (7 251 osôb).

(sita)

Minúta  |  

Macron: Francúzsko dodá Ukrajine riadené strely s dlhým doletom

Francúzsko dodá Ukrajine riadené strely s dlhým doletom SCALP, aby pomohlo ukrajinským ozbrojeným silám zasahovať ciele hlboko za ruskými líniami, oznámil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Macron to uviedol pri príchode do litovského hlavného mesta Vilnius na dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa bude zameriavať aj na boj Ukrajiny proti ruským okupačným silám.

Strely SCALP, ktoré Paríž dodá Ukrajine, už poskytol napadnutému štátu aj Londýn pod názvom "Storm Shadow".

SCALP čiže Strom Shadow sú strely typu vzduch-zem a sú produktom francúzsko-taliansko-britského konzorcia MBDA.

(tasr)

Minúta  |  

Kriminalisti zo SR, ČR a Poľska odhalili skupinu, ktorá nelegálne vyrábala cigarety

Českí colníci v spolupráci so slovenskými a poľskými kolegami odhalili medzinárodnú organizovanú skupinu, ktorá vo viacerých krajinách nelegálne vyrábala tabakové výrobky. Kriminalisti počas razií v ČR, SR a Poľsku zaistili milióny kusov cigariet, desiatky ton tabaku a únik na spotrebnej dani vyčíslili na milióny eur. Zadržali desiatky osôb. V utorok to uviedli zástupcovia vyšetrovacích orgánov ČR, SR a Poľska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Na Slovensku prípad riešil Kriminálny úrad Finančnej správy. K výrobe nelegálnych cigariet dochádzalo v okrese Bardejov. "Podarilo sa nám zaistiť jednu kompletnú výrobnú linku na cigarety a jednu, ktorá bola v štádiu inštalácie," uviedol prezident Finančnej správy SR Jiří Žežulka.

Kriminalisti tiež zaistili takmer 1000 kilogramov tabaku a asi 7,3 milióna kusov nelegálnych cigariet, ktoré mali podľa Žežulku skončiť v západných krajinách EÚ, mobilné telefóny, komponenty na výrobu cigariet a fotopasce, ktoré slúžili na ochranu objektu a vchodu do areálu.

V rámci razie na Slovensku zadržali sedem osôb, z toho šesť občanov Bieloruska a jedného Poliaka. Všetci sú aktuálne vo väzbe. Čelia obvineniu zo zločinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru páchaného formou spolupáchateľstva v súbehu s nepovolenou výrobou tabakových výrobkov. Predbežne vyčíslená škoda, ktorú mali touto nelegálnou činnosťou spôsobiť štátu, predstavuje milión eur. V prípade preukázania viny im hrozí až osemročné väzenie.

Žežulka sa v mene Finančnej správy SR poďakoval českým a poľským kolegom za spoluprácu. "Medzinárodný daňový zločin nepozná hranice a ak my ako zložky, ktoré majú túto kriminalitu potierať, nebudeme schopní operatívne spolupracovať, nemáme proti tomuto organizovanému zločinu šancu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka Čaputová podľa Fica nemala mandát zo Slovenska, aby mohla odísť na samit NATO

Predseda strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico tvrdí, že prezidentka Zuzana Čaputová nemala mandát zo Slovenska, aby mohla odísť na litovský samit Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vo Vilniuse.

Podľa predsedu Smeru-SD sa o témach samitu NATO mala najskôr poradiť s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom a predsedom Národnej rady (NR) SR Borisom Kollárom (Sme rodina). Predseda Zahraničného výboru NR SR a poslanec Marián Kéry (Smer-SD) minulý týždeň oslovil prezidentku Čaputovú v súvislosti so samitom, chcel tak zhromaždiť myšlienky, s ktorými by prezidentka odcestovala do Vilniusu. Ako na dnešnej tlačovej besede skonštatoval predseda strany Fico, hlava štátu si nenašla čas na stretnutie s Kérym.

„Samozrejme, Pohodu (slovenský festival, pozn. SITA) pochodila celú a pochodila všetky možné výletíky. Ale baviť sa o tom, čo má hovoriť na samite vo Vilniuse, to jej neprišlo na um. Nechcela sa rozprávať, nechce slovenské pokyny,“ myslí si predseda Smeru-SD.

Zároveň sa pýta, že ak prezidentka nemá zo Slovenska mandát odísť na samit, kto iný jej mandát dal? Fico je toho názoru, že prezidentka tak obišla pravidlá parlamentnej demokracie a atmosféry na Slovensku. „Máme povinnosť ako silná opozičná strana povedať, že máme iný názor ako ten, s ktorým ide prezidentka Čaputová do Vilniusu. A máme iný názor na veci, za ktoré podľa všetkého bude prezidentka hlasovať,“ tvrdí Fico.

Fico hlavu štátu opätovne nazval americkou agentkou. „Prezidentka ako americká agentka, tak či tak už na mňa podáva žalobu, už je úplne jedno, či to poviem stokrát alebo tisíckrát, sa rozbehne do Vilniusu a s nikým sa absolútne nerozpráva. A my sa budeme pozerať, čo tam navystrája, za čo všetko zahlasuje,“ povedal predseda Smeru-SD.

"Pozície, ktoré idem reprezentovať za Slovenskú republiku, sa netvoria dni ani týždne, tvoria sa mesiace v komunikácii s jednotlivými ministrami ešte predchádzajúcej vlády a, samozrejme, aj tejto vlády. Stanovisko prešlo štandardnou procedúrou na vláde," skonštatovala Čaputová.

Poznamenala, že na samite sa nebude rozhodovať o samotnom členstve Ukrajiny v NATO, ale o posilnení praktickej a politickej spolupráce s krajinou.

V Litve sa začína kľúčový samit NATO. Na stole bude vstup Ukrajiny aj rast výdavkov na zbrojenie

Mohlo by Vás zaujímať V Litve sa začína kľúčový samit NATO. Na stole bude vstup Ukrajiny aj rast výdavkov na zbrojenie

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes ráno odcestovala na samit lídrov NATO do litovského Vilniusu. Ako informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, ide o mimoriadne dôležitý samit, ktorý reaguje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

Lídri budú vo Vilniuse rokovať o ďalšom posilňovaní obrany východného krídla Aliancie, pričom pre Slovensko zostáva prioritou najmä spôsob rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby boli všetky štáty, vrátane Slovenska, dostatočne chránené. Ďalšou dôležitou témou samitu budú vzťahy s Ukrajinou a osobitne otázka jej budúcej cesty k členstvu v Aliancii. Hovoriť sa bude aj o energetickej a kybernetickej bezpečnosti.

(sita)

Minúta  |  

Deti zanechali prázdniny a vrátili sa do školských lavíc

ŽILINA – Na 19. ročníku Žilinskej detskej univerzity (ŽDU) sa v pondelok zišlo vyše 80 detí. Vzdelávať sa budú v skupinách bakalárik, inžinierik a počas jedného týždňa absolvujú 15 prednášok a 10 cvičení. Informoval o tom člen organizačného výboru a prodekan pre vedu a výskum Elektrotechnickej fakulty (EF) Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Peter Hockicko.

Doplnil tiež, že dopoludnia sú pre nich pripravené tri hodiny prednášok a po obede budú mať aktivity v laboratóriách. „Bakalárikovia ešte navštívia radnicu mesta Žilina a inžinierikovia pôjdu na letisko. Celkovo sa deťom na prednáškach, cvičeniach a pri ďalších aktivitách ŽDU venuje takmer 70 ľudí," uviedol.

Žilinská univerzita vyvíja nové metódy monitorovania dopadu turizmu na prírodu

Mohlo by Vás zaujímať Žilinská univerzita vyvíja nové metódy monitorovania dopadu turizmu na prírodu

Cieľom ŽDU je popularizácia prírodovedných a technických predmetov, zvýšenie záujmu detí o ich štúdium vo vyšších ročníkoch základných škôl (ZŠ). „Témy prednášok vychádzajú z odborného zamerania pedagógov, ale sú prispôsobené veku a záujmom detí. Na prvom stretnutí dostanú tričko s logom ŽDU, knihu s vybranými prednáškami a majú indexy ako vysokoškolskí študenti," priblížil Hockicko.

Putin sa stretol s Prigožinom a jeho veliteľmi, potvrdil Kremeľ

Mohlo by Vás zaujímať Putin sa stretol s Prigožinom a jeho veliteľmi, potvrdil Kremeľ

Štúdium ukončené titulom „bakalárik" je určené pre žiakov ZŠ, ktorí ukončili druhý alebo tretí ročník ZŠ. Štúdium ukončené titulom „inžinierik" je určené pre žiakov ZŠ, ktorí na niektorom z predchádzajúcich ročníkov ŽDU získali titul „bakalárik" a ukončili štvrtý alebo piaty ročník ZŠ.

(tasr)

Minúta  |  

Tendenciu nedôverovať národnému parlamentu majú tri štvrtiny Slovákov, ukázal prieskum

Tendenciu nedôverovať národnému parlamentu majú tri štvrtiny Slovákov. Dôveru voči slovenskému zákonodarnému orgánu má 17 percent. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý bol realizovaný v júni 2023.

Vláde na Slovensku dôveruje 19 percent opýtaných, nedôveru voči nej vyjadrilo 73 percent respondentov. V rámci Európskej únie (EÚ) má tendenciu dôverovať národným vládam bezmála tretina respondentov, tendenciu nedôverovať 63 percent opýtaných.

EÚ dôveruje 44 percent Slovákov, sklon nedôverovať Únii má bezmála polovica respondentov, ide o 47 percent z nich. V priemere EÚ má tendenciu dôverovať jej 47 percent jej obyvateľov, a tendenciu nedôverovať 45 percent obyvateľstva Únie.

EÚ vníma pozitívne 36 percent opýtaných zo Slovenska, v priemere EÚ je to 45 percent obyvateľstva. Traja z desiatich Slovákov Úniu vnímajú negatívne (priemer EÚ je 18 percent) a neutrálny postoj voči Únii má 33 percent respondentov zo Slovenska, v rámci EÚ je to o štyri percentá viac. Vo všetkých členských štátoch EÚ jej pozitívne vnímanie prevažuje nad negatívnym. Podporu jednotnej európskej mene vyjadrilo 81 percent slovenských respondentov. Jej podpora je v rámci eurozóny na úrovni 78 percent, v prípade Únie ako celku ide o 71 percent.

Spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku podporuje 70 percent Slovákov, v rámci EÚ je táto podpora o sedem percent vyššia. Necelá polovica respondentov zo Slovenska je spokojná s reakciou Únie na ruskú inváziu na Ukrajine, európsky priemer je 56 percent. S reakciou národnej vlády vyjadrili spokojnosť štyria z desiatich Slovákov, v rámci EÚ je to 54 percent respondentov.

Poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou podporuje viac ako 80 percent slovenských respondentov, medzi obyvateľstvom EÚ je táto podpora 88 percent. Na Slovensku je podpora prijímania ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ na úrovni 78 percent, čo je o osem percent menej než priemer EÚ. Viac ako osem z desiatich Európanov je toho názoru, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie, na Slovensku si to myslí 57 percent respondentov.

Za najdôležitejší problém, ktorému EÚ momentálne čelí, považuje 36 percent Slovákov medzinárodnú situáciu. Štvrtina respondentov označovala ako najdôležitejší problém aj rastúce ceny, infláciu a životné náklady a 22 percent zaň považuje dodávky energií. Medzi Európanmi dominovala odpoveď: rastúce ceny, inflácia a životné náklady, za jeden z najdôležitejších problémov, ktorým Únia aktuálne čelí, ich považuje 27 percent z nich. Nasledovala medzinárodná situácia, ktorú označila štvrtina respondentov, 24 percent opýtaných v rámci EÚ uviedlo aj prisťahovalectvo a 22 percent odpovedalo, že je to životné prostredie a zmena klímy.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.