Preskočiť na obsah
  |  

Bocianom sa v Poloninách darí, počet mláďat v hniezdach stúpol

SNINA – Bocianom sa v Poloninách darí, počet mláďat oproti vlaňajšku stúpol takmer o 30. Vyplýva to z tohtoročného monitoringu hniezd bociana bieleho v okrese Snina. O jeho výsledkoch informovala Správa Národného parku (NP) Poloniny na svojej webovej stránke.

„V celom okrese bolo obsadených 56 hniezd, z toho 48 hniezdiacich párov vyviedlo 139 mláďat. Je to najvyšší počet mláďat, odkedy sme začali s pravidelným monitoringom hniezd," uvádzajú ochranári, ktorí skúmajú početnosť bocianov už od roku 2003. Pred desiatimi rokmi vyviedli bociany na svet len 50 mláďat.

Najviac obsadených hniezd bolo tento rok v obci Dlhé nad Cirochou, a to konkrétne 15. Narodilo sa tam aj najviac mláďat, ochranári ich narátali 32. Nasledujú obce Ulič so 17 mláďatami a Pichne, kde priviedli na svet 14 jedincov. Najviac mladých bocianov na jednom hniezde bolo v obci Klenová, narodilo sa ich tam päť.

Ilustračné foto: pixabay.com

„O niekoľko dní sa mladé bociany začnú učiť lietať. Každoročne sa pri rozlietavaní poraní niekoľko z nich," upozorňuje Správa NP Poloniny. V prípade nálezu takéhoto bociana, ale aj iných chránených živočíchov je potrebné túto skutočnosť oznámiť na čísle 0911 011 382 alebo na linku 112. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny je spoločenská hodnota bociana bieleho 3 000 eur.

(tasr)

  |  

Pozor na to, čo jeme. Túto salámu v žiadnom prípade nejedzte

SLOVENSKO – Štátna veterinárna a potravinová správa informovala, že na pultoch predajní sa objavila saláma, ktorá môže spôsobiť zdravotné problémy.

V rámci úradnej kontroly, ktorú vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Senci, bolo zistené, že Ľudová pečeňová saláma nemala v zložení uvedenú prítomnosť mliečnych proteínov.

Úradnú kontrolu potravín vykonala RVPS Senec v Bernolákove v známom obchodnom reťazci. Vo vzorke salámy, okrem zistenej prítomnosti mliečnych proteínov, ktorá nebola uvedená na obale, taktiež zistili, že výrobok je po dátume spotreby.

Výrobok sťahujú z trhu, no stále sa môže vyskytovať v predajniach vo všetkých krajoch.

  |  

Ako na premnožené mačky? Bude ich likvidovať robot pľuvaním jedu

Roboty pľuvajúce jed proti miliónom divých mačiek. Čo sa na prvý pohľad zdá ako zápletka akčného hollywoodskeho trháku, je v skutočnosti reálny plán austrálskej vlády. Domáce mačky, ktoré nemajú prirodzeného nepriateľa, sa na kontinente premnožili a likvidujú austrálske pôvodné druhy, píšu miestne médiá.

Cieľom vlády je do piatich rokov zlikvidovať šesť miliónov divokých mačiek. Nasadí proti nim 15 robotov s najmodernejším vybavením vrátane kamier, laserov či solárneho napájania, ktorí svojich kočičích protivníkov rozpoznajú podľa siluety a spôsobu, akým sa pohybujú.

Akonáhle malú šelmu zamerajú, robot pomenovaný s odkazom na latinský názov mačky (felis catus) Felixer jej na srsť vystriekne toxický gél označovaný ako jed 1080, ktorý mačka požije pri čistení kožucha. K jej úhynu stačí osem miligramov gélu.

Divoké domáce mačky majú podľa austrálskeho servera WAToday na svedomí každý deň život deviatich miliónov zvierat, vrátane troch miliónov cicavcov, 1,7 milióna plazov či milióna vtákov.

V domácnostiach rozmaznávané mačky sú na izolovanom kontinente najničivejším živočíšnym druhom a ročne austrálsku ekonomiku stoja 300 miliónov austrálskych dolárov. Tieto austrálske úrady vynaložia na nápravu škôd, ale aj na opatrenia na reguláciu populácie, ako sú návnady a pasce.

(echo24)

  |  

Zázrak v košickej zoo: Pribudlo mláďa výra skalného po 35 rokoch chovu

KOŠICE – V košickej zoologickej záhrade majú po 35 rokoch chovu prvé mláďa výra skalného. Zoo o tom informuje na sociálnej sieti.

„V roku 2021 sme doviezli nové samice a o rok neskôr aj samca. Naším plánom bolo zostaviť perspektívny chovný pár. Samcovi sme nechali možnosť výberu partnerky. Rozhodol sa správne, dôkazom je takmer dvojmesačné mláďa, o ktoré sa vzorne starajú," uvádza.

Foto: FB ZOO Košice

Voliéru obývajú aj ďalšie dve samice. Ich spolunažívanie je podľa zoo bezproblémové. Vo vedľajšej voliére už tretiu sezónu odchovávajú dve mláďatá ich príbuzní, ktorými sú výry západosibírske.

Zoo v Košiciach začala chovať prvého výra skalného v roku 1988. Išlo o hendikepovaného jedinca z voľnej prírody, ktorého opätovné vypustenie nebolo možné. Neskôr pribudli aj ďalšie jedince, ktoré sa však nerozmnožovali.

(tasr)

  |  

Envirorezort zriadi ďalší zásahový tím, avizuje aj aplikáciu na ohlasovanie medveďov

V rámci opatrení na minimalizáciu stretu človeka a medveďa vznikne na severe Slovenska štvrtý zásahový tím pod záštitou Tatranského národného parku. Štátna ochrana prírody (ŠOP) vyvíja tiež aplikáciu na ohlasovanie jedincov medveďa. Rezort vidí potenciál aj v spolupráci policajtov a ochranárov. Vzniknúť má tiež platforma na spoluprácu všetkých dotknutých subjektov. Iniciovať chce tiež rýchlu finančnú podporu z eurofondov na preventívne opatrenia. TASR o tom informoval hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

„Považujem za nevyhnutné zopakovať, že medvede nepatria do intravilánov obcí. Ak sa konkrétny jedinec opakovane vracia, je potrebné pristúpiť k adresnej regulácii. Teda pri jedincovi, ktorý stratil plachosť pred človekom, siahnuť po krajnom riešení," vyhlásil minister životného prostredia Milan Chrenko. Opatrenia predstavil na utorkovom Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vychádzajú z prvých výsledkov analýzy početnosti medveďa hnedého, medzinárodných skúseností a vedeckých štúdií zo Slovenska a zahraničia.

Rezort apeluje na zvýšenie personálnych kapacít, ktoré budú môcť v krátkom reakčnom čase zasiahnuť voči konkrétnym problémovým medveďom. Veľký priestor vidí aj v spolupráci s Policajným zborom. "Policajti sú dobre vycvičení, majú vybavenie aj na plašenie. Iniciovali sme rokovania s ministerstvom vnútra s cieľom pripraviť pilotný projekt v Tatranskom národnom parku. Ak sa koncept ukáže ako fungujúci, obratom rozšírime spoluprácu aj do ďalších regiónov," načrtol Chrenko.

Mobilná aplikácia Medvede a ľudia, ktorú vyvíja ŠOP, má slúžiť na nahlasovanie prítomnosti medveďa zásahovému tímu a naopak.

Obnoviť sa má aj pracovná platforma pre medveďa hnedého. Rezort chce tak oživiť a zintenzívniť spoluprácu všetkých aktérov, ktorí vedia svojimi krokmi minimalizovať riziko stretu – od ministerstva životného prostredia, rezortov pôdohospodárstva a vnútra cez zástupcov farmárov, včelárov, chovateľov, samospráv, poľovníkov, lesníkov, ochranárov a ďalších.

Pre ministra je podstatné aj zjednodušenie kompenzácie pre farmárov a chovateľov. Opatrenie by sa netýkalo len medveďov. Podľa šéfa envirorezortu by mal fungovať jeden jednoduchý mechanizmus preukázania škody a následná rýchla kompenzácia.

Ministerstvo plánuje posilniť tiež výskum a monitoring, ako aj navrhnúť a podporiť opatrenia šité na mieru regiónom s výskytom medveďa. Chrenko zároveň apeluje na samosprávy či lokálne autority, aby upozorňovali na nevhodné správanie, ktoré láka medveďa do ľudskej blízkosti. „Ak v blízkosti obce niekto vyhodí uhynuté zviera, jedlo, umiestni vnadidlo alebo nezaistí kontajner, láka medveďa do ľudskej blízkosti. Tým zvyšuje riziko stretu a zbavuje medveďa plachosti voči ľudskej prítomnosti," vysvetlil.

Rezort zároveň iniciuje kroky, ktoré umožnia čo najskoršie vyhlásenie výzvy na financovanie preventívnych opatrení z Programu Slovensko. Rokovaniam na európskej úrovni o zmene legislatívy Európskej únie sa rezort nebráni. Tento postup však považuje za časovo náročný, a preto preferuje prijímanie okamžitých opatrení v rámci platnej legislatívy.

(tasr)

  |  

Rezort životného prostredia nedovolil Slašťanovi vyjadriť sa na tlačovke KDH k téme medveďov

Na tlačovej besede KDH sa mal ku kritickej situácii medveďa hnedého na Slovensku vyjadriť aj odborník na medveďa hnedého Jaroslav Slašťan. Envirorezort, ktorý ho zamestnáva, mu to však zakázal.

KDH v utorok spravilo tlačovú besedu ku kritickej situácii s medveďmi. Ekonomický expert strany Jozef Hajko hneď v úvode uviedol, že na tlačovej konferencii sa mal zúčastniť aj vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan. Jeho tím na Slovensku rieši problematické jedince.

"Žiaľ, pred hodinou sme sa dozvedeli, že zamestnávateľ mu zakázal vystúpiť na tomto podujatí. Inými slovami, ministerstvo životného prostredia ako zamestnávateľ nedovolilo vystúpiť Jaroslavovi Slašťanovi a povedať k veci to, čo si myslí ako človek, ktorý je najpovolanejší, ktorý je priamo v teréne a má aj svoje riešenia," prezradil Hajko.

Jaroslav Slašťan. Foto: archív Jaroslava Slašťana

Členovia strany preto vraj v utorok hovorili aj v mene Šlašťana. Podpredseda KDH Marian Čaučík uviedol, že medveďov je na Slovensku veľa a ohrozujú majetok aj zdravie ľudí. "Výskyty a strety medveďov s ľuďmi sú vo viac ako dvesto obciach v tridsiatich okresoch. V tomto roku mal zásahový tím 650 hlásení a to si musíme uvedomiť, že je to údaj len za tri mesiace, lebo prvé tri mesiace v roku medveď hibernuje," povedal Čaučík.

Obzvlášť silno sa členov KDH vraj dotkla návšteva obce Necpaly, kde len minulý víkend odstránili problémovú medvedicu. Kým prišlo rozhodnutie, trvalo to vyše tridsať dní.

Čaučík uviedol, že strana si ctí ochranu životného prostredia, ale ochrana ľudí musí byť na prvom mieste. Strety s medveďom sú podľa nich širším problémom a týkajú sa aj včelárov, ovocinárov, miest a obcí, a preto by sa legislatíva nemala robiť od zeleného stola na ministerstve v hlavnom meste.

"Sme v dovolenkovom období, v regiónoch sú tábory pre deti a mládež a je možno len otázkou času, že príde k fatálnej nehode. Tomu by sme chceli zabrániť," hovorí podpredseda KDH.

Jozef Humenský, expert KDH na právo, uviedol, že strana má tri riešenia.

Tým prvým je skrátiť procesy, aby bolo možné okamžite odstrániť jedinca, ktorý vstúpi do ľudských obydlí alebo na farmu. Navrhujú tiež nariadiť regulačný lov a dať medveďa do kategórie lovu na kvótu, a nie na výnimku.

Po druhé chcú zmeniť rozhodovací mechanizmus na ministerstve, aby o jednej žiadosti na zneškodnenie nerozhodovali úradníci celé týždne.

Do tretice by odborníci nemali byť len v pozícii štatistov, ale mali by mať spolu so starostami a miestnym poľovníckym združením hlavné slovo pri rozhodovaní o problémových jedincoch, lebo "vedia najlepšie ponúknuť riešenia a najrýchlejšie ich aplikovať".

Za nedostatočné považujú aj kompenzácie od štátu, ktorý pri ujme na zdraví poskytne poškodenému 500 až 600 eur a za stratu života vyplatí pozostalým 22-tisíc eur, ale pokuta za odstrel medveďa je v desiatkach tisíc eur. "Ak človek v sebaobrane zastrelí medveďa a môže za to čeliť hrozbe trestného stíhania, asi niečo nie je úplne v poriadku," zhodnotil Čaučík.

(est)