Preskočiť na obsah
  |  

Africkí lídri opúšťajú Rusko bez dosiahnutia dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Africkí lídri opúšťajú Petrohrad po dvojdňovom rusko-africkom samite bez toho, aby dokázali presadiť obnovenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny a nájsť cestu na ukončenie tamojšej vojny. TASR informuje podľa správy AP.

Ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po samite v sobotu neskoro večer uviedol, že ruské ukončenie dohody o obilí spôsobilo zvýšenie jeho cien. Z toho majú prospech ruské spoločnosti a podľa neho sa Moskva o časť týchto príjmov podelí s "najchudobnejšími krajinami".

Tento záväzok bez podrobností nasleduje po Putinovom sľube, že v najbližších troch až štyroch mesiacoch bezplatne dopraví 25- až 50-tisíc ton obilia do Burkiny Faso, Zimbabwe, Mali, Somálska, Eritrey a Stredoafrickej republiky. To má prevýšiť 725-tisíc ton dodaných Svetovým potravinovým programom OSN.

Na rusko-africkom summite sa zúčastnilo menej ako 20 z 54 hláv štátov a vlád Afriky. Na predchádzujúcom stretnutí v roku 2019 ich bolo 43, čo odráža obavy z ruskej invázie na Ukrajinu.

Prezidenti Egypta a Juhoafrickej republiky patrili k najotvorenejším v téme obnovenia dohody o vývoze ukrajinského obilia.

"Chceli by sme, aby sa čiernomorská iniciatíva naplnila a aby Čierne more bolo otvorené," povedal prezident JAR Cyril Ramaphosa. "Nie sme tu, aby sme prosili o dary pre africký kontinent."

Putin prisľúbil, že Rusko bude analyzovať mierový návrh afrických lídrov pre Ukrajinu. Zároveň reagoval protiotázkou: "Prečo nás žiadate, aby sme prerušili paľbu? Nemôžeme zastaviť paľbu, kým na nás útočia."

Podľa agentúry AP sa zdá, že významným krokom v mierovom úsilí bude summit organizovaný v auguste Saudskou Arábiou. Rusko tam ale nie je pozvané.

Africké štáty tvoria najväčší blok v OSN a sú rozdelené viac ako ktorýkoľvek iný región pri podpore rezolúcií Valného zhromaždenia OSN voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Na summite v Petrohrade sa tiež potvrdila úloha Ruska ako hlavného dodávateľa zbraní pre africký kontinent.

(tasr)

  |  

Čakajú nás chladné augustové týždne. Vráti sa ešte leto?

SLOVENSKO – Od spaľujúceho leta má aktuálne počasie dosť ďaleko. Aj prelom najteplejších mesiacov v roku bude teplotne podpriemerný.

Leto si na chvíľu dáva prestávku. Nasledujúce dva týždne budú o niečo chladnejšie, ako je dlhodobý priemer a teploty nad +30 °C sa do prvej augustovej dekády objavia skôr len sporadicky. V praxi to znamená, že teploty budú približne o 1 až 2 °C pod dlhodobým normálom a na dané ročné obdobie bude v priemere o niečo chladnejšie. To však neznamená, že bude vyslovene chladno a leto nadobro skončilo.

Teploty budú v priemere stúpať k hranici +30 °C, no teploty nad +35 °C určite nevystúpia. Noci však budú na Slovensku už o niečo chladnejšie. Nesledujúci dni nás totiž čaká premenlivejšie počasie, ktoré na naše územie prinesie viac zrážok. Naším územím bude prechádzať aj niekoľko studených frontov.

Aj keď bude koniec júla chladný, tento mesiac skončí v priemere ako silne teplotne nadpriemerný. Začiatok augusta bude skôr podpriemerný. Aj dlhodobejšie prognózy avizujú, že august už nebude taký horúci ako júl a dní s tropickou teplotu nad +30 °C bude menej.

Zdroj: imeteo.sk

  |  

V auguste sa v Džidde uskutoční samit o ukončení vojny na Ukrajine

V Saudskej Arábii sa v auguste uskutoční Ukrajinou zorganizovaný samit, ktorého cieľom bude nájsť cestu k rokovaniam o ukončení vojny. Stretnutie by sa malo uskutočniť v meste Džidda. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa, ktorý komunikoval pod podmienkou anonymity, keďže nemal povolenie verejne hovoriť o samite. Ukrajina ani Saudská Arábia bezprostredne rokovania neuznali.

Účastníkmi mierového samitu budú Ukrajina, Brazília, India, Juhoafrická republika a niekoľko ďalších krajín, uviedol predstaviteľ. Očakáva sa účasť aj vysokopostaveného predstaviteľa Spojených štátov. Podujatie je plánované pod dohľadom Kyjeva a Rusko nie je pozvané, vysvetlil.

Denník Wall Street Journal, ktorý o samite informoval ako prvý, uviedol, že sa uskutoční 5. a 6. augusta a zúčastní sa na ňom zhruba 30 krajín. Noviny sa odvolávali na diplomatov zapojených do rokovaní.

Predstaviteľ, ktorý komunikoval s AP, uviedol, že samit je ďalší krok po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v júni v Kodani.

(sita)

  |  

V skanzene Vychylovka priblížia bohatú kultúru a zvyky z minulých čias

NOVÁ BYSTRICA – Život predkov na Kysuciach v nedeľu pripomenú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke.

Informovala o tom vedúca správy Múzea kysuckej dediny Miroslava Jančulová. „Podujatie je zamerané na tradície a zvyky našich predkov počas celého roka. Ako sa slávili jednotlivé sviatky, aké zvyky mali prarodičia a naši predkovia. Dnes už sa môžeme o týchto zvykoch dočítať len v knihách a brožúrach, alebo nám ich pripomínajú v spomienkach naši starkí," vysvetlila Jančulová.

Pripomenúť si tieto tradície počas nedele umožní Folklórna skupina Kýčera z Ochodnice. Jančulová dodala, že členovia súboru pri tvorbe galaprogramu vychádzajú zo starých tradičných zvykov, spevov, hudby a tancov. „Aby ukázali, koľko krásy a poézie má v sebe ľudové umenie a kultúra na Kysuciach," uviedla.

(tasr)

  |  

Názov Desmod môže používať už len Kulyho kapela. Bývalí spoluhráči sa navzájom obviňujú z klamstva

Odvolací súd v Banskej Bystrici tento týždeň potvrdil prvostupňový rozsudok v súvislosti s názvom skupiny Desmod. Táto ochranná známka patrí do vlastníctva Mária Kulyho Kolára a Jána Škorca, ktorí žalovali bývalého člena kapely Riša Synčáka. Tomu však musia vyplatiť vyše 17-tisíc eur.Došlo k tomu po tom, ako v apríli 2021 kapela ohlásila spory medzi jej členmi a odišlo z nej niekoľko hudobníkov na čele s gitaristom Richardom Synčákom, ktorí si založili vlastné zoskupenie Desmod a Robo Šimko.

Pre Kulyho to bolo trápne

„Sme veľmi radi, že to dopadlo takto. Bolo to pre nás veľmi trápne. S pánom Synčákom sme sa chceli dohodnúť inak, ako chlapi. Bohužiaľ, tadiaľ cesta neviedla,“ komentoval po vynesení rozsudku spevák skupiny.

„Človeka to vždy zamrzí, keď jeho 24-ročnú prácu niekto využije len pre seba. Keď sme sa vtedy rozišli, tak padla chlapská dohoda. Z Kulyho úst vyšlo, že používať značku Desmod môžeme my aj oni. A my sme si upravili vtedy názov na Desmod a Robo Šimko, aby sme nerobili chaos. A normálne sme fungovali a hrali sme bez problémov,“ ozrejmil gitarista Synčák. Ten však už niekoľko mesiacov vystupuje spolu s hudobníkmi pod novým názvom DARS, čo je skratka pre Desmod a Robo Šimko.

Synčák dodal, že Kuly nikdy nepriniesol žiadnu pesničku do kapely a ani bubeník Jano Škorec. „Tak som zvedavý, či si budú piesne kupovať, alebo si nájdu niekoho, kto pre nich bude piesne skladať. Uvidíme. My hráme aj desmoďácke veci. Veď sú to naše piesne,“ dodal Synčák.

Kuly na to reagoval tak, že Synčák vždy klamal. A to aj v tejto veci, „pretože 99 percent spevových liniek a textov som priniesol ja. Mrzí ma to hlavne preto, že Richard išiel cestou nenávisti, závisti a klamstva,“ povedal Kuly.

Názov podľa druhu netopiera

Desmod je slovenská rocková skupina pôvodom z Nitry, ktorá na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku 1996. Svoje prvé demo skupina nahrala v roku 1997 a svoj debutový album 001 vydala v roku 2000. Spevák Mário „Kuly“ Kollár do kapely vstúpil v roku 1988 ako šestnásťročný.

Skupina vyhrala sedemkrát prvé miesto v ankete Zlatý slávik a jej spevák Kuly sa stal viacnásobným držiteľom ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky.

V apríli 2021 oznámila kapela na sociálnych sieťach, že sa z nej rozhodli odísť traja členovia – Dušan Minka, Rišo Synčák a Martin Cibulka. V rovnakom čase všetci traja odchádzajúci muzikanti následne spoločne založili nový projekt, nazvaný Desmod a Robo Šimko. Pôvodná kapela Desmod, v ktorej po odchode spomínaných muzikantov zostali zakladajúci členovia Mário Kollár a Ján Škorec postupne obsadila do voľných pozícií nových hudobníkov a funguje ďalej pod nezmeneným názvom Desmod.

Názov zoskupenia sa inšpiroval menom druhu netopiera desmoda červeného žijúceho v Strednej a Južnej Amerike, ktorý sa živí saním krvi cicavcov.

(red.)

  |  

Dlhy firiem a obcí voči štátu sa vyšplhali na takmer 4 miliardy eur. Najviac dlžia na danich

Slovenské spoločnosti, príspevkové organizácie, ale aj obce a mestá dlhovali štátu k máju 2023 vo forme poistného, daní alebo pohľadávok viac ako 3,9 miliardy eur. Uviedol to v analýze analytik FinStat Martin Lindák.

Spresnil, že najviac dlhov pripadá voči Finančnej správe (FS) SR vo forme daní, a to viac ako 3,2 miliardy eur. Druhou v poradí je Sociálna poisťovňa (SP), ktorej firmy, organizácie a obce či mestá dlhujú viac ako 506 miliónov eur. Treťou najväčšou položkou sú dlhy voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to viac ako 143 miliónov eur. Menej ako 54 miliónov eur dlhujú firmy a organizácie zdravotnej poisťovne Union. Zdravotná poisťovňa Dôvera od mája 2018 podľa Lindáka zoznam dlžníkov nezverejňuje.

Medzi dlžníkmi FS SR sú podľa neho najčastejšie "schránkové firmy", respektíve firmy, ktorých vlastníci sú zahraničné osoby a ktoré nemajú podnikateľskú históriu, ale spravidla jeden či dva silnejšie roky, počas ktorých pravdepodobne vykonali daňové podvody.

Priblížil, že najväčšími dlžníkmi SP sú najmä najväčšie fakultné a univerzitné nemocnice. Dlh zdravotníckych organizácií tvorí približne polovicu dlhu voči SP. Medzi najväčších dlžníkov spomedzi firiem patria rôzne spoločnosti z oblasti priemyslu a stavebníctva, keďže práve tie zamestnávajú veľký počet pracovníkov.

Zdôraznil, že dlžníkmi zdravotných poisťovní sú prevažne spoločnosti z maloobchodu, veľkoobchodu alebo priemyslu. Medzi najväčších dlžníkov však patrí nezisková organizácia alebo jedno z bratislavských súkromných gymnázií.

Dodal, že z hľadiska právnej formy sú najväčšími dlžníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným (sumárny dlh 3,241 miliardy eur). Druhou v poradí sú živnosti (348,8 milióna eur). Treťou najzastúpenejšou právnou formou sú príspevkové organizácie (312,1 milióna eur), medzi ktoré patria hlavne nemocnice.

(tasr)