Preskočiť na obsah
  |  

V Lesoparku Chrasť budú opäť rúbať

ŽILINA – V žilinskom Lesoparku Chrasť odstránia niekoľko stromov. Dreviny v lesoparku čelia nepriaznivým vplyvom, ktoré ich oslabujú a poškodzujú. Aby sa les uzdravil, mesto vyrúbe približne 330 kusov smreka obyčajného.

Žilinský lesopark Chrasť je obľúbeným miestom oddychu Žilinčanov. Mesto však informovalo, že niekoľko stromov je v zlom zdravotnom stave, a preto je nutné ich odstrániť. „Vzhľadom na vysoké teploty a dlhotrvajúci vlahový deficit sú smreky, najmä takzvané smrekové monokultúry dlhodobo oslabené, trpia pôsobením klimatických zmien, biotických škodcov (najmä lykožrúta smrekového) a negatívnymi civilizačnými faktormi," vysvetlilo mesto.

„Zdravé smreky sa bránia lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zaleje, a tak ho prakticky zahubí. Pri nedostatku vlahy sa však oslabené stromy nedokážu náletu lykožrúta ubrániť," uviedli na mestskej stránke.

V tomto prípade je výrub potrebný, aby sa situácia v lesoparku zlepšila a les uzdravil. Odstránených bude približne 330 kusov smreka obyčajného. Radnica dodala, že v minulosti začala s výsadbou takých druhov stromov, ktoré dokážu lepšie odolávať nepriaznivým vplyvom, sú to stromy dub, buk a javor.

  |  

Vo voľbách prepadne veľa hlasov, očakáva politológ Marušiak

V septembrových predčasných parlamentných voľbách môže prepadnúť veľké množstvo hlasov. Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied považuje tento scenár za vysoko pravdepodobný. Poukázal pritom na preferencie viacerých strán pohybujúce sa okolo hranice zvoliteľnosti. Veľký počet subjektov okolo päťpercentnej hranice považuje za dôsledok rozdrobenosti pravicových strán.

"Voličský hlas v prospech strany, ktorá sa do parlamentu nedostane, prepadne a tieto hlasy si 'rozdeľujú' ostatné strany, ktoré takto môžu na ich úkor posilniť svoje zastúpenie v parlamente. Podobný jav, keď viac než 20 percent voličských hlasov 'prepadlo', sa udial v parlamentných voľbách v roku 1992. Vtedy HZDS získalo takmer polovicu mandátov (bez jedného), hoci zaň hlasovalo iba 37,26 percenta voličov," pripomenul Marušiak.

Aby politici zabránili prepadu hlasov, mali by podľa Marušiaka realisticky zhodnotiť svoje šance a či má zmysel kandidovať. "Osobitne dôležité je to v prípade, ak ide o lídrov, ktorí v minulosti zohrávali významnú rolu v politike a ich šance sú evidentne mizivé, alebo napríklad o strany bývalých premiérov v podobnej situácii. Tu nejde iba o fragmentáciu voličských hlasov, ale aj o osobnú blamáž," upozornil. Porážka takýchto strán môže byť podľa neho aj symbolickým koncom ideí, ktoré tieto strany a ich predstavitelia stelesňujú.

Ako poznamenal, extrémna fragmentácia na základe osobných ambícií a animozít bola kedysi typická napríklad pre Poľsko. Volebné skúsenosti, ktoré poslali viacerých ambicióznych lídrov na dlhší čas alebo aj natrvalo do politického dôchodku, donútila politických aktérov správať sa racionálnejšie.

Svoj hlas by mal zvažovať aj volič. "Mal by sledovať prieskumy dôveryhodných agentúr, pretože existuje riziko, že najmä neznáme agentúry budú prieskumy chápať ako inú formu volebnej kampane," radí politológ. Zároveň upozorňuje, že ani od prieskumov nemožno očakávať, že budú neomylnou predpoveďou výsledku volieb.

"Odzrkadľujú voličské nálady presne v momente realizácie zberu údajov. Nemôžu zachytávať žiadne zmeny po tomto momente. Takisto nemôžu zachytávať vývoj nálad bezprostredne pred voľbami, čo býva najčastejším zdrojom prekvapení," skonštatoval s tým, že platné je iba rozhodnutie, ktoré volič urobí vo volebnej miestnosti.

(tasr)

  |  

Dobrá správa: Dokončili nový úsek cyklotrasy

TRENČÍN – Prepojene cyklotrasy z Vážskej magistrály s Istebníckou ulicou je už hotové.

Ako informovalo mesto Trenčín na svojom webe, z oboch strán železničného mosta pribudol vstup a výstup na hrádzu.

„Ďalej sa dá napojiť na cyklotrasu do Nemšovej alebo opačným smerom na starý železničný most, prípadne na cyklistickú komunikáciu na Ul. Ľ. Stárka. Smerom od hrádze pokračuje nová cyklotrasa popri železničnej trati k Istebníckej a ďalej až k Vlárskej ulici,“ ozrejmila radnica

V rámci investície vznikol aj priechod pre chodcov a pre cyklistov, verejné osvetlenie doplnili svetelnými bodmi. Stavebné práce vyšli na takmer 219-tisíc eur.

„Mesto získalo na realizáciu projektu Zvýšenie mestskej mobility budovaním siete cyklistickej infraštruktúry v Trenčíne: SO Vážska magistrála – Istebnícka nenávratný finančný príspevok z Európskej únie,“ dodalo mesto.

  |  

Zápis Terchovskej muziky do UNESCO zviditeľnil obec vo svete

TERCHOVÁ – Zápis prvku Terchovská muzika do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pred desiatimi rokmi zviditeľnil obec vo svete a jej interpretom z Terchovej a okolia zvýšil sebavedomie.

Riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak to vyhlásil pre TASR s tým, že sobotňajší večerný program medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni sa pokúsi vykresliť, prečo si to terchovská muzika zaslúžila.


Pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika. „Boli sme pri tom, keď sa hlasovalo a keď sa oslavovalo. V Baku som vyriekol, že pokiaľ budeme múdri a budeme s tým vedieť naložiť, tak nám to bude na osoh. Ak nie, tak to bude iba na trápenie. Po desiatich rokoch môžem povedať, že zatiaľ nám to slúži na osoh," zhodnotil Patrnčiak.

V programe Terchovská muzika – desať rokov v UNESCO podľa neho vystúpia v amfiteátri Nad bôrami interpreti všetkých vekových kategórií. „Ukážu sa sólisti a menšie, stredné i väčšie kolektívy. Zavŕši to vystúpenie najväčšieho – Terchovského symfonického orchestra, ktorý som dve desaťročia viedol umelecky aj organizačne," dodal.


Zapísaním Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO vyvrcholila podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja vyše 120-ročná snaha celých generácií terchovských muzikantov. „Okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa pamätníkov mala takmer každá terchovská osada vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na veľmi malom priestore," podotkol.


Vysvetlil, že klasickú drevenú trojku (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc. „Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Hoci muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením, nič jej to neuberá na kráse. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú spevom a zvyšujú tak expresívnosť prejavu," skonštatoval Cabadaj.

(tasr)

  |  

Mohutný búrkový front zasiahol aj Chorvátsko. Úrady vydali varovanie pred prívalovými povodňami

Okrem Rakúska a Slovinska priniesla hlboká jadranská tlaková níž intenzívne dažde a búrky aj do Chorvátska. Na Istrii bolo v piatok popoludní zaznamenaných viac ako 6-tisíc bleskov, pri búrkach voda zaplavila ulice miest a obcí najmä v oblasti Kvarnerského zálivu v okolí Rijeky a Opatije, informoval v sobotu rakúsky denník Kleine Zeitung.

Situácia sa nezlepšila ani v sobotu. Stúpajúca rieka Sáva sa na viacerých miestach začala vylievať z brehov, pričom zasiahnuté je aj hlavné mesto Záhreb.

Silný nárazový vietor zasa spôsobil škody v meste Zadar ležiacom v Dalmácii.

Občania v oblastiach ohrozených záplavami boli vyzvaní, aby dbali na zvýšenú opatrnosť a cestovali len v nevyhnutných prípadoch. Úrady vydali varovanie pred prívalovými povodňami. V širšom okolí Karlovaca a pozdĺž rozvodnených riek sa stavali bariéry z vriec s pieskom.

Z dôvodu zvýšenia hladiny riek Sáva a Kupa bol v piatok otvorený kanál Prevlaka, viaceré retenčné a prepadové nádrže sú na hranici svojej kapacity.

Slovinsko: Po prudkých lejakoch a záplavách zvoláva premiér bezpečnostnú radu

Slovinský premiér Robert Golob zvolal na sobotu zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady po tom, ako krajinu zasiahli prudké lejaky a následné obrovské záplavy, ktoré vyvolali mimoriadne situácie v celej krajine. Očakáva sa aj mimoriadne zasadnutie vlády. TASR informuje podľa agentúry STA, ktorá sa odvoláva na informácie z úradu premiéra.

Bezpečnosť občanov je na prvom mieste, uviedol Golob v prvej reakcii na aktuálnu situáciu v Slovinsku, ktorú označil za pravdepodobne najhoršiu prírodnú katastrofu, akú krajina zažila za posledné tri desaťročia.

Systém pomoci pri katastrofách funguje dobre a všetky záchranné tímy robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli tým, ktorých postihla posledná vlna búrok a silných dažďov, dodal premiér, ktorý pre vzniknutú situáciu predčasne ukončil dovolenku.

Zaplavené ulice v meste na severe Slovinska neďaleko hraníc s Rakúskom. Foto: TASR/AP

Na piatkovej tlačovej konferencii informoval, že zvolal zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady, ktorá bude mať za úlohu koordinovať zásahy všetkých zainteresovaných strán s cieľom maximalizovať efektivitu.

Po rokovaní bude nasledovať mimoriadne zasadnutie vlády, po ktorom budú predložené zmeny v zákone o obnove po živelných pohromách, ktoré majú urýchliť pomoc obciam. Golob očakáva, že budú schválené už budúci týždeň.

Slovinsko v piatok postihli prudké lejaky a obrovské záplavy. Voda zatopila budovy, ničila cesty a mosty, pričom zomreli najmenej traja ľudia.

Povodne postihli dve tretiny Slovinska, škody presiahnu 500 miliónov eur

Dve tretiny územia Slovinska postihli prívalové povodne a krajina čelí najhoršej prírodnej katastrofe vo svojich dejinách. Škody pravdepodobne presiahnu 500 miliónov eur, uviedol v sobotu po rokovaní Národnej bezpečnostnej rady a pred rokovaním vlády slovinský premiér Robert Golob, citovaný agentúrou STA.

Okrem stoviek poškodených či zničených domov bola vážne zasiahnutá aj cestná a energetická infraštruktúra, takže návrat k bežnému životu si bude vyžadovať veľké úsilie, povedal Golob.

Mesto Črna na Koroškem, ležiace v úzkom údolí v regióne Koroška, je po zničení niekoľkých mostov a ciest stále odrezané od okolitého sveta. Jeho obyvatelia majú nedostatok pitnej vody a potrebné vybavenie sa tam musí prepravovať letecky. Mesto bolo v sobotu dopoludnia bez elektriny, vody a telekomunikačných služieb, informovala miestna civilná ochrana.

Premiér avizoval, že obchody s potravinami a tovarom technického charakteru budú výnimočne otvorené aj v nedeľu a predĺžia svoje otváracie hodiny.

Vyhlásenie núdzového stavu nie je podľa Goloba nateraz potrebné, keďže Slovinsko má podľa neho jeden z najlepších systémov pomoci pri katastrofách a civilnej ochrany v Európe.

V dôsledku záplav sú najmä na severe a severovýchode Slovinska uzavreté mnohé hlavné cesty, vrátane diaľnice A1. Tá je neprejazdná v smere na východ medzi mestami Žalec a Vransko, smerom na západ je uzavretý úsek medzi mestami Blagovica a Šempeter.

Turistom, ktorí cestujú cez Slovinsko do Chorvátska a ďalej na juh, sa odporúča použiť buď diaľnicu A2, ktorá na územie Slovinska vstupuje z Rakúska cez Karavanský tunel, alebo diaľnicu A4 cez Maribor.

V regiónoch Gorenjska a Koroška sa zrútilo viacero mostov a došlo aj k zosuvom pôdy, pričom situácia sa mení z minúty na minútu. Menšie mosty nevydržali nápor vody aj na iných miestach Slovinska. Uzavretá je aj železničná trať medzi mestami Celje a Zidani Most, ktoré leží neďaleko hraníc s Chorvátskom.

V pohraničnej oblasti s rakúskou spolkovou krajinou Korutánsko je situácia mimoriadne kritická. V Ljubne boli zničené štyri domy a niekoľko tisíc ľudí muselo byť evakuovaných. Mestečko Škofja Loka je takmer celé pod vodou. Záchranné operácie komplikujú zosuvy bahna a výpadky dodávok elektriny, píše rakúsky denník Kleine Zeitung.

V obci Komenda je vyhlásená mimoriadna situácia. Obyvateľov úrady vyzvali, aby neopúšťali svoje domovy a čakali na pomoc. Pod vodou je aj historické mesto Šoštanj. Na severovýchode Slovinska sú najviac postihnuté mestá Solčava a Luče ležiace na hornom toku rieky Savinja. Zaplavené je aj mesto Medvode ležiace severne od Ľubľany.

Nehody a dôsledky záplav komplikujú dopravu v Rakúsku

Nehody a dôsledky záplav spôsobených intenzívnym dažďom komplikujú od sobotňajšieho rána dopravu v Rakúsku. Informovala o tom agentúra APA.

Podľa rakúskeho automobilového klubu ÖAMTC sa už v skorých ranných hodinách tvorili na tranzitných trasách rozsiahle kolóny. Najhoršia situácia bola v Salzburgu na Taurskej diaľnici (A10) a na obchvate Viedne (S1). Okolo siedmej hodiny ráno uzavreli na slovinskej strane pre nehodu Karavanský tunel (A11/A2).

Nehody sa stali krátko po 6.00 h na Taurskej diaľnici v tuneloch pri Gollingu a pri Pfarrwerfene smerom na juh. Oba tunely museli byť uzavreté, čo spôsobilo vytvorenie viac ako desaťkilometrovej kolóny.

V Korutánsku sa vytvorila asi 14-kilometrová zápcha pred Karavanským tunelom na diaľnici A11. Na slovinskej strane bola podľa informácií ÖAMTC po nehode okolo 7.00 h uzavretá aj diaľnica.

ÖAMTC vyzval vodičov, aby z diaľnic neschádzali, keďže mnohé cesty nižšej triedy sú stále uzavreté z dôvodu záplav alebo zosuvov pôdy. V korutánskych okresoch Völkermarkt a Wolfsberg sú naďalej neprejazdné menšie hraničné priechody do Slovinska.

V samotnom Slovinsku je stále uzavretá diaľnica A1 medzi Ľubľanou a Celje. Pre záplavy je neprejazdných množstvo vedľajších ciest, vrátane obchádzky uzavretých úsekov A1 (R2-447). Tá je pre záplavy uzavretá na viacerých úsekoch medzi Grajskou Vasou a Žalcom.

V Rakúsku medzitým pokračovali s odstraňovaním následkov výdatných dažďov z uplynulých dní. Podľa rozhlasovej stanice ORF bolo nasadených viac ako 2 500 hasičov a desiatky asistenčných vojakov.
Evakuované museli byť kempingy pri jazerách Gösselsdorfer See a Turnersee, ktoré ohrozovali záplavy.

V obci St. Paul v Korutánsku bolo v piatok večer evakuovaných 70 domácností. Na predmestí korutánskej metropoly Klagenfurt hasiči odčerpali vodu z retenčnej nádrže, pretože hrozilo jej preliatie.
V korutánskej obci Lavamünd sa začali zosúvať premočené svahy a ohrozovať domy. V Leibnitzi v Štajersku evakuovali domov dôchodcov.

(tasr)

  |  

Politické strany si pred voľbami požičali státisíce eur od podnikateľov i poslaneckých kandidátov. Prinášame rebríček Top 25 najväčších veriteľov

Mimovládka Transparency International Slovensko vypracovala rebríček najväčších veriteľov politických strán, ktorí pred parlamentnými voľbami požičali peniaze politickým subjektom. Ako uviedla na sociálnej sieti, z necelých desiatich miliónov eur, ktoré už strany podľa transparentných účtov minuli, tvoria tretinu práve pôžičky od fyzických osôb.

Najviac si zatiaľ požičalo Progresívne Slovensko, a to 1,415 milióna eur. Na pôžičkách od fyzických osôb je z veľkej časti postavená aj kampaň strán Aliancia (aktuálne 529-tisíc eur) a Republika (aktuálne 432-tisíc eur). Štvrtú najväčšiu sumu veritelia poskytli Slovenskej národnej strane (308-tisíc eur).

Progresívne Slovensko podporujú najmä podnikatelia. Najväčší obnos peňazí mu požičal Peter Komorník, ktorý vymyslel softvér Slido a dnes je výkonným šéfom tohto projektu. Išlo o sumu 500-tisíc eur.

Kandidát za PS a viceprezident spoločnosti Formel D Martin Pekár požičal Šimečkovej strane 400-tisíc eur. „Sú to peniaze, ktoré som zarobil a usporil ako riaditeľ a spolumajiteľ Formel D Group, kde posledných desať rokov zastávam pozíciu viceprezidenta pre centrálnu a východnú Európu. V automobilovom priemysle pôsobím na rôznych pozíciách už 20 rokov,“ uviedol Pekár pre Transparency.

Spolumajiteľ siete elektroobchodov Nay Peter Zálešák poskytol progresívcom 300-tisíc eur, spoluvlastník softvérovej firmy Quality Unit Andrej Haršáni 100-tisíc eur a spolumajiteľ siete kníhkupectiev Martinus Michal Meško 50-tisíc eur.

Michal Meško. Foto: Štefan Puškáš/TASR

Ďalšie strany ako Republika, SNS a tiež KDH si požičiavajú od svojich kandidátov na poslanecké posty či straníkov.

Najviac prostriedkov, 200-tisíc požičal hnutiu Republika jeho predseda Milan Uhrík. „Sú to moje súkromné úspory za posledné roky,“ napísal pre Transparency Uhrík. „Europoslancom som 50 mesiacov, mesačný plat poznáte, Z toho sa dá požičaná suma ušetriť aj bez hladovania. Pred dvoma rokmi som podobne povedal všetkým poslancom, aby šetrili, lebo budeme potrebovať peniaze na kampaň a radšej budeme dlžiť sami sebe ako niekomu cudziemu,“ vysvetlil financovanie.

Milan Uhrík. Foto: Jaroslav Novák /TASR

Okrem Uhríka požičali Republike aj jej súčasní poslanci Národnej rady. Miroslav Suja 100-tisíc eur, Milan Mazurek 40-tisíc eur a Eduard Kočiš 14-tisíc eur. Sumou 30-tisíc eur prispela aj Uhríková manželka Zuzana, ktorá pracuje vo firme Henkel Slovensko, a rovnakou čiastkou aj Uhríkov europoslanecký asistent Lukáš Kopáč.

Slovenskej národnej strane najviac požičali súčasní poslaneckí kandidáti na jej otvorenej kandidátke. Konkrétne šéf strany Život-NS Tomáš Taraba 150-tisíc eur a predseda Národnej koalície a starosta Očovej Rudolf Huliak 120-tisíc eur. Svoje prostriedky poskytli národniarom aj Adam Lučanský (20-tisíc eur) a Roman Michelko (18-tisíc eur).

Tomáš Taraba. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Huliak pre Transparency povedal, že tieto peniaze zarobil ako živnostník. „Tridsať rokov som mal firmu, ktorá striekala autá,“ tvrdí súčasný starosta Očovej. Zároveň vysvetlil, že svojimi peniazmi financuje kampaň nezávislých osobností podporovaných Národnou koalíciou na kandidátke SNS.

Za zmienku stojí aj pôžička učiteľky z cirkevnej základnej školy zo Spišských Vlachov Slávky Lazorovej 100-tisíc eur pre KDH. „Máme rodinnú firmu, s tou to však nemá nič spoločné. Sú to prostriedky, ktoré máme k dispozícii ako rodina,“ vysvetlil pre Transparency manžel Lazorovej, podľa ktorého rodina nemá obavy, že sa im peniaze nevrátia.

KDH požičal 50-tisíc eur aj exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik.

Šéf Sme rodina Boris Kollár poskytol svojmu politickému subjektu sumu 190-tisíc eur.

Boris Kollár. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Spolu s Petrom Komorníkom sa jedným z dvoch najväčších veriteľov politických strán stal Dezider Németh, od ktorého si pol milióna eur požičala Aliancia. Tej zatiaľ prieskumy nepredpovedajú vstup do parlamentu. Podľa Lászlóa Biróa z Aliancie za pôžičku ručia nehnuteľnosťou. Dezider Németh je spoluvlastníkom firmy Németh Lift sídliacej v Štvrtku na Ostrove, ktorá sa zaoberá výrobou a montážou výťahov. Spoločnosť dosiahla vlani podľa Finstatu tržby vo výške milión eur a bola v strate 113-tisíc eur.

Väčšina z týchto pôžičiek je úročená tromi percentami.

(im)