Preskočiť na obsah
  |  

Turkménske aerolínie z bezpečnostných dôvodov pozastavili lety do Moskvy

Turkménska štátna letecká spoločnosť v stredu dopoludnia pozastavila všetky letecké spojenia s Moskvou z bezpečnostných dôvodov. Rozhodla sa tak po nedávnych útokoch ukrajinských dronov na ruskú metropolu.

"Vzhľadom na situáciu v moskovskom vzdušnom priestore a na základe vyhodnotenia rizík v súvislosti s leteckou bezpečnosťou sme sa rozhodli pozastaviť všetky lety Turkménskych aerolínií na linke Aškabat – Moskva – Aškabat," napísala letecká spoločnosť vo vyhlásení.

Lietadlá turkménskych aerolínií budú namiesto do Moskvy dočasne lietať do Kazane, ktorá je od ruskej metropoly vzdialená viac ako 700 kilometrov.

Rusko počas uplynulých dní oznámilo, že nad Moskvou a v jej blízkosti zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov. Nehlásilo však žiadne obete na životoch ani zranených. V utorok zasiahli drony v obchodnej štvrti Moscow City tú istú výškovú budovu, do ktorej narazilo bezpilotné lietadlo už v noci na nedeľu. V dôsledku dronových útokov bola nakrátko prerušená aj prevádzka moskovského medzinárodného letiska Vnukovo.

Kyjev sa k zodpovednosti za tieto útoky bezprostredne neprihlásil.

(tasr)

  |  

Výhra nad rakovinou? Vedci skúmajú tabletku, ktorá zastaví rast nádorov

Pilulka, ktorú vyvíjali posledné dve desaťročia, sa ukázala ako účinná pri predklinickej liečbe rakoviny prsníka, prostaty, mozgu, vaječníkov, krčka maternice, kože a pľúc.

Vedci z poprednej americkej nemocnice City of Hope vyvinuli „pilulku na zabíjanie rakoviny", ktorá ničí nádory prostredníctvom „cielenej chemoterapie". Informuje o tom portál The Independent.

Výskumníci sa zamerali na proteín PCNA, ktorý je rozhodujúci pre replikáciu DNA a opravu zväčšujúcich sa nádorov. V štúdii uverejnenej v časopise Cell Chemical Biology sa tento proteín testoval na viac ako 70 rakovinových bunkových líniách.

Podľa výsledkov molekula AOH1996, ktorá sa nachádza v lieku, zabíja rakovinové bunky, lebo naruší ich reprodukčný cyklus. Tým dokáže zastaviť rast nádorov. „Naša tabletka na zabíjanie rakoviny je ako snehová búrka, ktorá uzavrie kľúčový letecký uzol a zastaví všetky lety len v lietadlách s rakovinovými bunkami," vysvetlila lekárka Linda Malkasová z oddelenia molekulárnej diagnostiky a experimentálnej terapie v zariadení City of Hope.

Len výsledky z laboratória však nestačia. Liek teraz klinicky skúšajú na ľuďoch. Autori uvádzajú, že im toto zistenie v budúcnosti umožní tvoriť lepšie cielené lieky proti rakovine.

(est)

  |  

V minulom roku pracovalo krátkodobo v zahraničí viac ako 116-tisíc Slovákov

V roku 2022 pracovalo v zahraničí z celkového počtu pracujúcich viac ako 116-tisíc Slovákov, čo predstavovalo podiel 4,5 percenta. Oproti roku 2021 je to o 4-tisíc osôb viac. Ide o krátkodobú zamestnanosť, teda o osoby, ktoré pracovali v zahraničí do jedného roka, vrátane časovo neobmedzenej dochádzky za prácou. Vyplýva to zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2022, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Dlhodobo najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo najmä z Prešovského kraja. Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Počet krátkodobo pracujúcich Slovákov v zahraničí vzrástol v štyroch krajoch. Najvýraznejšie však v Nitrianskom (o 59,2 percenta) a Bratislavskom kraji (o 46,7 percenta). Naopak, ich počet poklesol v Prešovskom kraji, a to o 16,4 percenta, a v Banskobystrickom kraji o 11,6 percenta.

Zamestnanci, ktorí pracujú v zahraničí krátkodobo, sa podieľali na celkovom počte pracujúcich v kraji v rozsahu od 1,7 percenta v Bratislavskom kraji po 7 percent v Prešovskom kraji. V Nitrianskom a Žilinskom kraji predstavoval podiel pracujúcich v zahraničí na celkovej zamestnanosti SR 6,4 percenta.

Za pracujúceho je v zmysle novej metodiky Výberového zisťovania pracovných síl považovaná osoba vo veku od 15 rokov, ktorá v sledovanom týždni vykonávala aspoň jednu hodinu akúkoľvek prácu za mzdu, plat, odmenu alebo pracovnú činnosť s cieľom dosiahnutia zisku, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí do jedného roka alebo dochádzajúcich za prácou do zahraničia.

(tasr)

  |  

Svetový fond na ochranu prírody: Od 2. augusta žije ľudstvo na ekologický dlh

Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day), symbolický dátum, keď ľudstvo vyčerpalo prírodné zdroje, ktoré Zem dokáže za rok doplniť, bol v roku 2023 určený na 2. augusta. Na túto skutočnosť upozornila belgická pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

V praxi to znamená, že ľudstvo v súčasnosti využíva o 75 percent viac zdrojov, ako dokážu obnoviť ekosystémy Zeme.

Slovensko podľa stránky www.overshootday.org začalo žiť na ekologický dlh už 3. mája, Česká republika ešte skôr, a to 12. apríla. Tento míľnik v roku 2023 najrýchlejšie dosiahli Katar (10. februára) a Luxembursko (14. februára), najšetrnejšími k planéte sú Indonézia (3. decembra), Ekvádor (6. decembra) a Jamajka (20. decembra).

Belgická pobočka WWF v tejto súvislosti upozornila, že ak budú ľudia pokračovať v globálnej spotrebe týmto tempom, na pokrytie dopytu po prírodných zdrojoch budú potrebovať 1,7 Zeme.

"Ak by bola zem jabloň, nezjedli sme len jablká, ale v podstate sme vyrúbali celý strom. Prekračujeme limity našej planéty, čo nie je udržateľné," uviedol Koen Stuyck, odborník na klímu a uhlíkovú stopu z WWF Belgicko, ktorého citoval internetový denník The Brussels Times.

Stanovenie dňa, od ktorého začne ľudstvo žiť na ekologický dlh, sa v posledných rokoch ustálilo - už niekoľko rokov to býva na prelome júla a augusta, s výnimkou roku 2019, keď pripadol na polovicu augusta. Podľa Stuycka sa zatiaľ nedá povedať, či je to spôsobené spomalením svetovej ekonomiky alebo vedomým úsilím o dekarbonizáciu a znižovanie skleníkových emisií.

Tento deň však napriek tomu prichádza o viac ako 1,5 mesiaca skôr ako na prelome 20 a 21. storočia.

(tasr)

  |  

Prieskum: Dve tretiny voličov majú jasno, koho voliť. Hnutiu OĽaNO by to nevyšlo len tesne

Najnovší prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu TA3 potvrdzuje, že najvyššiu šancu dosiahnuť stupeň víťazov v nadchádzajúcich voľbách má trojica strán Smer, Progresívne Slovensko a Hlas.

Z prieskumu, ktorý sa konal od 23. do 30. júla 2023, vyplýva, že jasné preferencie má 65,8 percenta oprávnených voličov, ktorí by rozhodli o víťazstve strany Smer so ziskom 20,9 percenta hlasov. Strana Roberta Fica by tak v parlamente obsadila 38 kresiel.

Za Smerom by nasledovalo Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 15,5 percenta voličov a získalo by tak 28 poslaneckých miest. Trojicu uzatvára Pellegriniho Hlas so ziskom 14,1 percenta, čo predstavuje 25 mandátov.

Štvrtá priečka by patrila Republike so ziskom 8,8 percenta. Spolu s ňou by sa do parlamentu dostalo aj hnutie Sme rodina so ziskom 6,4 percenta, SaS so ziskom 6,1 percenta, KDH so 6-percentnou voličskou podporou a strana SNS so ziskom 5,2 percenta.

Tesne pred bránami parlamentu by zostala novoutvorená koalícia OĽaNO/Za ľudí/KU so ziskom 6,9 percenta, pretože hranica pre vstup do Národnej rady je v prípade koalícií stanovená na sedem percent.

Na potrebných päť percent by sa podľa prieskumu nevyšplhala ani strana Demokrati so ziskom 3,3 percenta, Aliancia-Szövetség so ziskom 2,7 percenta, ĽSNS, ktorú by volilo 1,4 percenta voličov, a zoskupenie Modrí, Most-Híd so ziskom 1,1 percenta.

V čase konania prieskumu by sa 16,3 percenta opýtaných nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 17,9 percenta voličov deklarovalo, že by voliť nešli vôbec.

Zdroj: ta3

(ta3, pravda, luc)

  |  

Nedostatok zdravotných špecialistov: Pacienti sú zúfalí, obracajú sa aj na poisťovne

SLOVENSKO – Medzi špecialistov, ku ktorým sa majú pacienti problém dostať, patria endokrinológ, neurológ či diabetológ. Problém je aj pri ďalších špecializáciách. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré TASR poskytli zdravotné poisťovne. Potvrdili, že viacerí pacienti sa na nich obracajú so žiadosťou o pomoc pri hľadaní lekára.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) poukázala na to, že chýbajú endokrinológovia, klinickí onkológovia, neurológovia, reumatológovia, urológovia, pediatri aj všeobecní lekári. Upozornila na to, že výpadok lekárov nie je v každom kraji rovnaký. Deklarovala, že sa snaží postarať o poistencov vo všetkých regiónoch.

Ilustračné foto. Foto: Lekárka Terézia Lauková. Foto: Matúš Zajac

„Každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zazmluvnenie sa snažíme vyhovieť," uviedla pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie zdravotnej poisťovne. Ozrejmila, že VšZP pravidelne prehodnocuje naplnenie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Môže však podľa jej slov pracovať iba s poskytovateľmi, ktorí sú na trhu. VšZP v prípade zhoršenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v niektorej odbornosti v regióne prehodnotí žiadosti iných poskytovateľov o uzatvorenie zmluvy, prípadne ich osloví. Žiada tiež existujúcich poskytovateľov o súčinnosť.

VšZP deklarovala, že pri hľadaní poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistencom pomáha. Môžu sa ňu obrátiť na jej webe alebo call centre. „Hoci platná legislatíva nezverila zdravotnej poisťovni takúto činnosť, ide teda o prejav proklientského správania sa k poistencovi, pričom aj zdravotná poisťovňa naráža na kapacitné limity a ochotu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," doplnila Štefúnová. Problém s nedostatkom lekárov nemožno podľa nej vyriešiť z úrovne zdravotnej poisťovne. „Potrebné je systémové riešenie na úrovni ministerstva zdravotníctva," dodala.

Zdravotná poisťovňa Dôvera mesačne eviduje desiatky podnetov od pacientov, ktorí majú problém nájsť si všeobecného lekára či špecialistu. „Naši poistenci potrebujú pomôcť nájsť termín najčastejšie u endokrinológa, neurológa a diabetológa," uviedla pre TASR PR špecialistka Dôvery Slavomíra Lorencová. Pripomenula, že povinnosť zabezpečiť pacientom dostupného všeobecného lekára majú vyššie územné celky (VÚC). „Ak sa na nás VÚC obráti s požiadavkou zazmluvniť nových lekárov, vždy robíme maximum, aby sme tejto požiadavke vyhoveli," doplnila.

Dôvera poukázala na to, že poistencom vytvorila web mapazdravotnictva.sk, kde si vedia pozrieť ambulancie jej zazmluvnených špecialistov. „Nájdu tam na ne aj potrebný kontakt," doplnila Lorencová. V prípade, že sa na Dôveru obráti poistenec s požiadavkou o pomoc so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, poskytne mu zoznam zmluvných poskytovateľov. „Ak sa poistencovi nepodarí získať termín ani u jedného z nich, poskytovateľov kontaktujeme priamo my," povedala.

Ilustračné foto. Foto: tasr

Problémom Slovenska je podľa zdravotnej poisťovne vo veľkej miere vysoký počet návštev u lekára a nedostatočné kompetencie sestier. „V zahraničí sestry poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom v oveľa širšom rozsahu, čím odbremeňujú lekárov," dodala.

Aj Union zdravotná poisťovňa (ZP) eviduje podnety poistencov k hľadaniu lekárov. Medzi najviac žiadané špecializácie podľa nej patria pneumológia, neurológia, diabetológia, endokrinológia, urológia, imuno-alergológia či gastroenterológia. Rovnako aj detská psychiatria, detská neurológia či detská gastroenterológia.

Union ZP deklarovala, že má záujem o uzavretie zmluvy s každým lekárom – špecialistom, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. K čo najdostupnejšej zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov podľa nej prispieva služba „Pomáhame nájsť lekára". Poukázala tiež na to, že ako jediná poisťovňa má v rámci hodnotenia lekárov zavedený ukazovateľ on-line objednanie sa na vyšetrenie. „Navyše, naše webové vyhľadávanie lekárov je prepojené s najväčšími on-line objednávkovými systémami, vďaka ktorým sa naši poistenci vedia objednávať na konkrétny termín vyšetrenia," uzavrela hovorkyňa zdravotnej poisťovne Kristína Baluchová.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upozornil, že s dostupnosťou ambulantnej zdravotnej starostlivosti je v praxi veľký problém. Pacienti podľa neho čakajú na vyšetrenie u špecialistu bežne aj niekoľko mesiacov či rokov. Poukázal tiež na to, že viac ako štvrť milióna ľudí nemá zazmluvneného všeobecného lekára. Asociácia na ochranu práv pacienta podotkla, že dostať sa k špecialistovi je problém aj v hlavnom meste. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že k stabilizácii má prispieť reforma ambulantného sektora.

(tasr)