Preskočiť na obsah
  |  

Už tento víkend 9. ročník jarmoku Pod vŕbičkami

NEDOŽERY-BREZANY – Areál Pod vŕbičkami v Nedožeroch-Brezanoch v okrese Prievidza bude opäť patriť ľudovým remeslám a folklóru. Deviaty ročník Ľudového jarmoku Pod vŕbičkami bude 5. augusta od 11:00.

„Príjemný prírodný areál privíta zručných remeselníkov a ľudových umelcov. Títo majstri pracujú starými technikami z pôvodných materiálov, prípadne staré techniky používajú na novodobé materiály," uviedla pre TASR Bibiána Krpelanová z Miestneho odboru Matice slovenskej Nedožery-Brezany.

Návštevníci sa podľa nej budú môcť niečo naučiť u keramikára, drotára, korytára, košikárov či ako sa riasia kroje. Ochutnať budú môcť domáci chlieb či remeselné pivo. „Pripravené budú i domáce koláče, pagáče či guláš. Pre deti aj dospelých sú nachystané rôzne hry a hádanky, vozenie vo fúriku a drevený kolotoč. Dokonca budú môcť vyskúšať, ako sa dojí krava, aj keď len umelá," priblížila.

Poobedie tradične spestria programy folkloristov. „Tento rok sa predstavia Folklórny súbor Vtáčnik Senior z Prievidze s mladou posilou, Folklórna skupina Briežok z Jedľových Kostolian, Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik z Buzitky a Detský folklórny súbor Zornička zo Zvolena," dodala Krpelanová.

Organizátormi ľudového jarmoku sú Miestny odbor Matice slovenskej Nedožery-Brezany a obec Nedožery-Brezany. V prípade nepriaznivého počasia sa podujatie uskutoční v kultúrno-spoločenskej miestnosti obecného úradu.

(tasr)

  |  

Čakajú nás oslavy výročí Matice slovenskej a Slovenskej republiky

MARTIN – Matica slovenská oslávi 160. výročie svojho založenia, ako aj 30. výročie vzniku Slovenskej republiky. Pri príležitosti týchto významných výročí je pripravený niekoľkodňový program. Oslavy sa začnú už dnes 3. augusta a skončia sa v nedeľu 6. augusta.

Matica slovenská vznikla 4. 8. 1863 v Martine v rámci miléniovej slávnosti príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. V roku 1875 Uhorská vláda zastavila činnosť Matice slovenskej. Opätovne začala pôsobiť v roku 1919 s významnými menami ako Pavol Országh Hviezdoslav, Vavro Šrobár či Jozef Škultéty. Počas komunistického režimu zminimalizovala svoju činnosť a opustili ju viacerí predstavitelia. Od roku 1991 sa postupne vrátila k nezávislej ustanovizni. Slovenská republika vznikla 1. 1. 1993.

Program osláv výročí Matice slovenskej a vzniku Slovenskej republiky sa začne vo štvrtok, kedy sa uskutoční V. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý bude pokračovať aj ďalší deň. V piatok odhalia po rokovaniach bustu Františka Fugu a neskôr je pripravený vstupný program osláv.

Hlavný program sa uskutoční v sobotu 5. augusta s názvom Matica žije na Slovensku aj vo svete. Vystúpia folklórne matičné kolektívy zo všetkých kútov Slovenska a slovenského zahraničia. V podvečer je pripravený galaprogram s názvom 160 rokov v Turčianskej záhradke, 30 rokov v Slovenskej republike. Nebude chýbať ani vystúpenie SĽUK-u a hudobný program známych slovenských speváčok.

V nedeľu 6. augusta sa uskutočnia slávnostné pobožnosti s pripomenutím 160. výročia Matice slovenskej.

Zdroj: matica.sk

Foto: matica.sk
  |  

Veliteľ junty v Nigeri odsúdil zavedenie ekonomických sankcií. Vraj sú cynické

Veliteľ junty, ktorá minulý týždeň zosadila nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, v stredu odsúdil zavedenie ekonomických sankcií voči Nigeru. Uviedol tiež, že občania Francúzska nemajú dôvod na odchod z tejto africkej krajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Členské krajiny Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) po minulotýždňovom zvrhnutí Bazouma uvalili na Niger obchodné a finančné sankcie a pohrozili použitím sily, ak sa junta nevzdá moci.

Bazoum (63) bol za prezidenta Nigeru zvolený pred dvoma rokmi, 26. júla ho zadržala a zvrhla elitná prezidentská stráž. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa vyhlásil za vodcu krajiny.

Tiani v reakcii na uvalenie sankcií uviedol, že junta "odmieta ustúpiť akejkoľvek hrozbe, nech už pochádza odkiaľkoľvek". Sankcie voči Nigeru označil za "cynické a nespravodlivé", ich cieľom je podľa neho "ponížiť" obranné a bezpečnostné sily Nigeru a urobiť krajinu "bezvládnou".

"Odmietame akékoľvek zasahovanie do vnútorných záležitostí Nigeru," povedal v príhovore. Zopakoval, že zhoršenie bezpečnosti v krajine podnietilo armádu, aby prevzala moc.

Dodal, že Francúzi neboli v Nigeri nikdy vystavení ani "najmenšej hrozbe".

(tasr)

  |  

Katalánsko vyhlásilo pre sucho núdzový stav v niekoľkých obciach. Platí aj zákaz polievania záhrad

Úrady v španielskom autonómnom regióne Katalánsko vyhlásili v stredu v niekoľkých obciach pre pretrvávajúce sucho núdzový stav. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Opatrenia zavedené v rámci núdzového stavu ovplyvnia najmä spotrebu vody v poľnohospodárstve a v priemysle, netýkajú sa však pitnej vody, uviedli miestne úrady.

Núdzový stav vstúpi do platnosti budúci týždeň v 24 katalánskych obciach, ktoré majú spolu 26-tisíc obyvateľov. Spotreba závlahovej vody v poľnohospodárstve bude v rámci opatrení znížená o 80 percent a pre priemyselné využitie o 25 percent. Zakázané bude napúšťanie bazénov a polievanie záhrad či parkov. Opatrenia zakazujú aj napúšťanie vody do verejných fontán.        

Miestne úrady zároveň vyzvali obyvateľov, aby sa snažili šetriť vodou.

Sucho trápi okrem Katalánska aj ďalšie španielske regióny. Opatrenia na šetrenie vodou prijali z dôvodu sucha aj úrady v Andalúzii, ktorá leží na juhu Španielska.

(tasr)   

  |  

Zastrelil 11 ľudí. Útočník z pittsburskej synagógy dostal trest smrti

Roberta Bowersa, ktorý v roku 2018 v synagóge v Pittsburghu v americkom štáte Pensylvánia zastrelil 11 Židov, v stredu odsúdili na trest smrti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dvanásťčlenná federálna porota jednomyseľne rozhodla, že 50-ročný Bowers by mal byť za masovú streľbu popravený. Tá istá porota ho v júni uznala za vinného vo všetkých 63 bodoch obžaloby vrátane zločinu z nenávisti, ktorý mal za následok vraždu a pokus o vraždu.

Bývalý vodič kamióna Bowers vošiel 27. októbra 2018 do Synagógy stromu života v Pittsburghu a začal strieľať.

Prokuratúra uviedla, že metodicky si vyberal obete a mnohé z nich postrelil viacnásobne a z tesnej blízkosti. Počas útoku bol vyzbrojený poloautomatickou útočnou puškou AR-15 a tromi pištoľami Glock. Počas vyčíňania vykrikoval, že "všetci Židia musia zomrieť".

Bowers ešte pred útokom prezentoval na internete vyhranené protižidovské názory.

Trest smrti pre Bowersa žiadal už vtedajší americký prezident Donald Trump. Prokuratúra oň oficiálne požiadala v roku 2019. Bowersovi právnici tvrdili, že ich klient má schizofréniu a ponúkli dohodu o priznaní viny výmenou za doživotie. Prokuratúra to odmietla.

Ide o prvý rozsudok smrti v dobe úradovania prezidenta Joea Bidena.

(tasr)

  |  

Prípadná jadrová nehoda na Ukrajine by mala vplyv aj na Slovensko, vyplýva zo štúdie

Podľa vedeckých modelov by vážna jadrová havária v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny pravdepodobne mala vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo v susedných krajinách. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo Viedni zverejnil rakúsky jadrový expert Nikolaus Müllner. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Müllnerov model naznačuje, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od ZAES okupovanej Ruskom by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu. Je menšia pravdepodobnosť, že by táto zóna mohla v určitých smeroch siahať až do vzdialenosti 200 kilometrov.

Štúdiu si objednalo medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA).

Müllner tiež vypočítal šírenie zvýšenej úrovne rádioaktivity. To síce nemusí viesť k vyhláseniu zakázaných zón, ale môže obmedziť poľnohospodárstvo a rybolov, ako aj konzumáciu húb a voľne žijúcich zvierat.

Zasiahnutá by bola Ukrajina, ale aj susedné krajiny ako Rusko či Moldavsko.

S nižšou pravdepodobnosťou v rozmedzí od jedného do troch percent by takéto následky mohli nastať aj v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku alebo Rumunsku. Model tiež naznačuje, že tomuto riziku by neboli vystavené európske krajiny ležiace ďalej na západ vrátane Nemecka.

Müllner v analýze predpokladal, že z jedného zo šiestich reaktorov ZAES sa počas bojov uvoľní pätina rádioaktívneho materiálu. Konkrétne zdravotné následky pre postihnuté obyvateľstvo zatiaľ nie sú vypočítané.

ZAES je najväčšia svojho druhu v Európe a Rusko ju obsadilo v marci 2022 krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Všetkých jej šesť reaktorov je odstavených od vlaňajšieho septembra.

V okolí ZAES viackrát došlo k ostreľovaniu, pričom Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu.

(tasr)