Preskočiť na obsah
  |  

Hasičov zamestnala vážna nehoda dvoch vozidiel. Obaja vodiči skončili v nemocnici

PRIEVIDZA – Dňa 2. augusta, krátko pred desiatou hodinou dopoludnia bola ohlásená dopravná nehoda dvoch osobných motorových vozidiel, ktorá sa stala na ceste č. I/9 v katastri mesta Handlová.

Na miesto udalosti boli vyslaní piati príslušníci Hasičského a záchranného zboru z Handlovej s jedným zásahovým vozidlom. Po príchode hasičov na miesto bolo prieskumom zistené, že jedno vozidlo zostalo následkom udalosti mimo vozovky, prevrátené na boku. Druhé sa nachádzalo na vozovke, pričom čiastočne blokovalo oba jazdné pruhy. Následkom dopravnej nehody sa zranili obaja účastníci.

„Zasahujúci hasiči poskytli zraneným osobám predlekársku pomoc a ošetrenie. Prvá zranená osoba bola po príchode posádky ZZS naložená na nosidlá, prenesená do sanitky a následne transportovaná na ďalšie ošetrenie do nemocnice. Druhá osoba bola ošetrená na mieste a následne taktiež prevezená do nemocnice," informoval Marián Petrík z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne.

Na havarovaných vozidlách vykonali príslušníci HaZZ protipožiarne opatrenia, z vozovky odstránili následky dopravnej nehody a po zdokumentovaní udalosti políciou asistovali pri bezpečnom naložení havarovaných automobilov na vozidlo odťahovej služby.

  |  

Deň Matice slovenskej je v SR pamätný deň, od jej vzniku uplynie 160 rokov

Od konania zakladajúceho valného zhromaždenia Matice slovenskej uplynie v piatok (4. 8.) 160 rokov. Založenie Matice slovenskej sa v SR na základe zákona Národnej rady (NR) SR z októbra 1993 pripomína ako pamätný deň - Deň Matice slovenskej.

Predchodcom Matice slovenskej ako slovenskej celonárodnej inštitúcie bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Mikuláši a svoju činnosť rozvíjal do roku 1848.

Vzniku Matice slovenskej predchádzalo Memorandum národa slovenského, ktoré predstavitelia slovenského národa prijali v Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Aj táto udalosť sa v SR pripomína ako pamätný deň - Výročie Memoranda národa slovenského.

V prijatom memorande bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý v auguste 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej. Stanovy cisár František Jozef I. schválil 21. augusta 1862.

O necelý rok, 4. augusta 1863, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku.

Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol správu o činnosti Dočasného výboru od jeho ustanovenia. Zhromaždeniu predložil vyzbieraných 94-tisíc zlatých, potrebných na chod Matice slovenskej a potvrdený originál stanov, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka.

Po prednesení Francisciho správy zhromaždenie zvolilo za prvého predsedu Matice slovenskej banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a za prvého podpredsedu Karola Kuzmányho, ktorý bol evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Obaja tak symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.

V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po 12 rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej obnovili až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.

(tasr)

  |  

Práce na cyklomoste cez Laborec v Humennom pokračujú podľa harmonogramu

HUMENNÉ – Práce na výstavbe cyklomosta cez rieku Laborec v Humennom pokračujú podľa harmonogramu. Mostný objekt sa momentálne nachádza vo finálnej fáze, v strede tohto týždňa na ňom začali inštalovať bezpečnostné prvky.

Potvrdil to kontrolný deň na viac ako 100-tonovej cyklolávke za 1,9 milióna eur. Ako informoval Marián Škuba z tlačového referátu Mestského úradu v Humennom, most je už od polovice júna na svojom mieste. Premostenie má dĺžku 76,5 metra, celková dĺžka mosta je vymeraná na 87,5 metra a šírka lávky je 6,05 metra. „ Mostné dielce sú spojené zvarmi, montážnymi spojmi, prebieha oprava náterov. Osadené boli ťahadlá, sú už zaktivované,“ skonštatoval po tohtotýždňovom kontrolnom dni Škuba.

Na moste začali s inštaláciou bezpečnostných prvkov v podobe zábradlia a nerezových sietí. Po ich dokončení príde na rad úprava mostnej vozovky a nanášanie protisklzového náteru. „Po týchto prácach bude celá časť oceľovej konštrukcie mostného objektu hotová,“ skonštatoval Škuba. Dodal, že priebežne sa realizujú práce na dobudovaní cyklochodníkov z oboch strán cyklomosta na uliciach Jasenovská a Štefánikova, ktoré sa budú na premostenie napájať. Ich dokončenie sa plánuje v priebehu tohto mesiaca. „Cyklomost i cyklochodníky budú osvetlené na zábradlí pomocou LED svietidiel,“ doplnil Škuba.

Po odovzdaní mostného objektu je naplánovaná kolaudácia. Doba výstavby je 12 mesiacov. Práce majú byť ukončené do októbra tohto roka.

(sita)

  |  

Tragická dopravná nehoda: Žena spadla s autom do zavlažovacieho kanála

TRNAVA/TRENČÍN – Podľa dostupných informácií, 45-ročná vodička, ktorá cestovala z obce Štvrtok na Ostrove smerom na Bratislavu v aute Hyundai Getz, z neznámych príčin prešla do protismeru a s vozidlom skončila v zavlažovacom kanáli.

„Žena pri nehode utrpela zranenia, ktorým, žiaľ, na mieste podľahla. Policajti presné príčiny a okolnosti dopravnej nehody vyšetrujú," informovala trnavská krajská polícia na sociálnej sieti.

Na miesto bol privolaný aj znalec z odboru cestnej dopravy.

Žena spadla s autom do zavlažovacieho kanála. Foto: KR PZ Trnava
  |  

Pred sto rokmi pripojili k Liptovskému Mikulášu Vrbicu. Viete, ktoré osobnosti z nej pochádzali?

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Pred sto rokmi bola k Liptovskému Mikulášu pripojená jedna zo 14 pôvodných obcí – starobylá obec Vrbica.

Významnú udalosť pripomenulo mesto Liptovský Mikuláš v príspevkoch na sociálnej sieti.

Veľkoobec Vrbica, ktorá bola pomenovaná podľa hojne rastúcich vŕb, vznikla skôr ako susedný Mikuláš. Prvá písomná zmienka o nej pochádza už z roku 1267, avšak slovanské osídlenie tu existovalo už dávno pred 13. storočím. Bývali tu sedliaci, ktorých živila pôda, a želiari, ktorí pôdu nevlastnili, a preto si zarábali remeslom. Vďaka prístupu k vode tu boli výborné podmienky na rozvoj garbiarskeho a ševcovského remesla, Vrbičania boli aj šikovní pltníci a povozníci.

Nevyhnutným technickým zariadením pre poddaných aj pre rozvoj Vrbice bolo v minulosti zriadenie vodného mlyna, na ktorom sa dalo pomlieť vypestované obilie. Najstarší mlyn, o ktorom dnes vieme, stál pri sútoku Mlynskej vody s Váhom, kde si koncom 19. storočia postavili garbiarsku fabriku bratia Matej a Ondrej Žuffovci. Mlynská voda bola vlastne odrazeným ramenom riečky Smrečianka a poháňala viac mlynov. Mlynárstvo tu patrilo k najrozšírenejším remeslám, dedilo sa z otca na syna, preto na strednom Liptove vznikli celé dynastie mlynárov. Najznámejší boli Droppovci, Bellovci a hlavne rodina Makovických.

„O Mlynici sa do dnešných dní zachovala stará povesť. Niektorí podgurážení Vrbičania, idúcky krivoľako z Mikuláša, spadli do jej koryta a utopili sa. Začalo sa tradovať, že v Mikulášskej mlynici žije vodná panna, ktorá vábi ľudí do svojho vodného podsvetia,“ povedala Katarína Verešová z Múzea Janka Kráľa.

Rodákmi z Vrbice boli aj významný slovenský spisovateľ a prozaik Martin Rázus či jeho sestra, prekladateľka a poetka, Mária Rázusová-Martáková. A práve ich rodný dom je niečo málo, čo z Vrbice zostalo dodnes. Od roku 1993 je dom múzejnou expozíciou Múzea Janka Kráľa pod názvom Rázusovie dom.

V roku 1923 bola Vrbica včlenená do Liptovského Sv. Mikuláša. Jej stará podoba sa stratila v 60. až 80. rokoch 20. storočia, keď jej podstatnú časť asanovali a pôvodnú zástavbu nahradili paneláky sídliska Nábrežie.

Sté výročie pripojenia Vrbice k Liptovskému Svätému Mikulášu pripomína banerová výstava na Ulici 1. mája. Každý banner rozpráva iný príbeh z kapitol zaniknutého zemepanského mestečka.

(mas)

  |  

Meloniová žaluje speváka známej kapely, ktorý ju nazval rasistkou a fašistkou

Talianska premiérka Giorgia Meloniová podnikla právne kroky proti Brianovi Molkovi z britskej skupiny Placebo po tom, ako ju spevák minulý mesiac počas koncertu neďaleko Turína urazil.

Informoval o tom portál Politico. K incidentu došlo minulý mesiac na koncerte Placebo na festivale Sonic Park v Stupinigi. Päťdesiatročný frontman a spevák skupiny Brian Molko začal z pódia urážať Meloniovú. V taliančine ju krikom počastoval prívlastkami ako „fašistka", „rasistka" či „kus hovna", pričom fanúšikovia jeho prejav zachytili a videá následne začali šíriť na sociálnych sieťach.

Po tomto incidente začala Molka vyšetrovať talianska prokuratúra. V súlade s tamojšími zákonmi je ktokoľvek, kto „verejne hanobí republiku" vrátane členov vlády, parlamentu, armády či súdov, trestateľný pokutou v rozmedzí tisíc až päťtisíc eur.

Talianske spravodajské agentúry v stredu informovali, že Meloniovej právnici teraz podnikli právne kroky proti spevákovi a podali žalobu za urážku na cti, dodáva Politico.

(est, tasr)