Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na oboch útokoch na Krymský most sa zúčastnila SBU, povedal ukrajinský tajomník Danilov

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov potvrdil, že Ukrajina bola zapojená do oboch útokov na Krymský most. V štátnej televízii potvrdil účasť Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) na oboch incidentoch. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Most, ktorý spája okupovaný Krymský polostrov s ruskou pevninou, po prvý raz poškodil výbuch v októbri 2022. Niekoľko úsekov cestného mosta sa zrútilo, čo si vynútilo jeho uzavretie pre dopravu. Ďalší útok sa odohral 17. júla, keď most poškodili dva výbuchy.

V čase incidentov sa Ukrajina k výbuchom neprihlásila. Šéf SBU Vasyľ Maľuk však koncom júla uznal účasť bezpečnostnej služby na októbrovom výbuchu.

(sita)

Minúta  |  

Pri zrážkach v Sýrii zomrel vodca Islamského štátu

Pri potýčkach medzi džihádistickými skupinami na severozápade Sýrie zahynul vodca extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) abú Husajn Husajní Kurajší. Oznámila to vo štvrtok IS spolu s menom nového vodcu.

Kurajší zahynul pri priamej potýčke s džihádistickou skupinou Tahrír al-Šám v provincii Idlib, uviedol hovorca IS na sociálnej sieti Telegram. Nešpecifikoval, kedy presne líder extrémistickej skupiny zomrel.

Zároveň oznámil meno nového, v poradí už piateho vodcu - abú Hafsan Hášimí Kurajší. IS vyhlásil v júni 2014 kalifát po dobytí rozsiahleho územia v Sýrii a Iraku. Pod vlnou novej ofenzívy sa však tento samozvaný kalifát o niekoľko rokov rozpadol. IS bol v Iraku porazený v roku 2017 a v Sýrii dva roky neskôr, no bunky tejto organizácie stále podnikajú útoky v oboch týchto krajinách.

Smrť predchádzajúceho vodcu abú Hasana Hášimího Kurajšího oznámil IS vlani v novembri. Jeho predchodca abú Ibráhím Hášimí Kurajší zomrel vlani vo februári pri zásahu USA v provincii Idlib. Prvý vodca kalifátu IS abú Bakr Baghdádí bol taktiež zabitý v provincii Idlib v októbri v roku 2019.

(tasr)

Minúta  |  

Platy rastú a životná úroveň obyvateľov sa zvyšuje, tvrdil Putin na stretnutí s priemyselnými lídrami

Ruský vodca Vladimir Putin tvrdí, že kombinácia vojenských a spotrebiteľských výdavkov poháňa ruskú ekonomiku vpred, pričom zamestnanosť vo výrobe je podľa neho na stabilnej úrovni 10 miliónov ľudí tak, ako to bolo v roku 2021. Ako referuje spravodajský web CNN, Putin to povedal na štvrtkovom stretnutí s priemyselnými lídrami v Kremli.

Podľa Putina dve tretiny rastu priemyselnej výroby zabezpečuje obrana a za zvyšnú tretinu je zodpovedný dopyt spotrebiteľov. Zároveň tvrdil, že životná úroveň Rusov sa zvyšuje a platy rastú, pričom poznamenal, že mzdy oproti vlaňajšku stúpli o 20 percent, čo bolo spôsobené i nedostatkom pracovnej sily.

Putin povedal, že smerom nahor ide taktiež produktivita. Tá sa podľa neho zvýšila asi o 5 %. Nešpecifikoval však, v akom období. Povedal, že je to životne dôležité, pretože nedostatok pracovnej sily by inak viedol k zvýšeniu mzdových nákladov a podkopal by ekonomiku podnikov. Putin zdôraznil, že rozšírenie výroby bolo obzvlášť pozoruhodné pri počítačoch a hotových metalurgických výrobkoch.

Rusko vypadlo z rebríčka desiatich najlepších ekonomík na svete s hrubým domácim produktom približne vo veľkosti Austrálie. Napriek tomu zostáva jedným z najväčších dodávateľov energie na svetové trhy - vrátane Číny a Indie.

Západ uvalil na Moskvu sankcie po rozsiahlej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka. Analytici uviedli, že hoci ruská ekonomika tento rok pravdepodobne neklesne, slabý rubeľ predstavuje riziko. Podľa Eurasia Group devalvácia rubľa „zvýši finančnú nestabilitu a určite posilní už aj tak rastúce inflačné riziko v najbližších mesiacoch“. Prudký rast miezd môže podľa analytikov podporovať inflačné tlaky.

Experti očakávajú, že rozpočtový deficit za rok sa bude pohybovať medzi 2 percentá a 2,5 percenta HDP, pričom cena ruskej ropy nakupovanej ázijskými zákazníkmi sa zotavuje.

(sita)

Minúta  |  

Hnutie Republika spúšťa petíciu, ktorou chce zastaviť rušenie nemocníc

Hnutie Republika spúšťa petíciu, ktorou chce zastaviť rušenie slovenských nemocníc. Ako priblížil hovorca hnutia Ondrej Ďurica, chcú s ňou chodiť pred všetky nemocnice, v ktorých sú ohrozené oddelenia.

Týka sa to aj tých zdravotníckych zariadení, ktorých existencia je v rámci novej klasifikácie nemocníc ohrozená. „Viac či menej je ohrozených 24 zaradených do prvej skupiny," objasňuje s tým, že niekde už s rušením začali.

Hnutie pripomína, že Slovensko potrebuje nemocnice. „Lekári a sestry odchádzajú, pohotovosti sa zatvárajú," zhrnulo s tým, že o občanov sa podľa neho nikto nestará. „Nikoho nezaujíma, kam budete utekať s dieťaťom či starším rodičom, keď mu príde naozaj zle," konštatuje a dodáva, že spolu s pohotovosťami ich netreba rušiť. „Keď dokázali fungovať doteraz, tak to dokážu aj v budúcnosti. Je to len vec priorít," vyhlasuje Republika.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko znova vylúčilo dodanie rakiet s dlhým doletom Ukrajine

Nemecký minister obrany Boris Pistorius vo štvrtok znovu vylúčil dodanie rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu. Povedal, že teraz to „nie je hlavná priorita".

Ukrajina požiadala koncom mája Nemecko, aby jej poskytlo strely s plochou dráhou letu vzduch – zem Taurus, ktoré majú dolet 500 kilometrov. Vláda v Berlíne zatiaľ túto žiadosť odmieta.

„Stále sme presvedčení, že toto nie je práve teraz naša hlavná priorita," uviedol Pistorius o švédsko-nemeckom zbraňovom systéme počas návštevy horskej brigády v spolkovej krajine Bavorsko.

Obavy z poslania rakiet so "špeciálnym dostrelom" na Ukrajinu „sú zrejmé", naznačil Pistorius. „Ani naši americkí spojenci nedodávajú tieto strely s plochou dráhou letu," doplnil.

Nemecko po počiatočnom váhaní dramaticky zrýchlilo pomoc Ukrajine a teraz je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci. Tak ako Washington aj Berlín je ešte stále proti dodávke takých zbraní Kyjevu, ktoré by mohli dosiahnuť až na územie Ruska.

Pistorius zdôraznil, že Nemecko hrá poprednú rolu v pomoci Ukrajine a poskytuje jej „protivzdušnú obranu, výcvikovú a technickú podporu a obrnené vozidlá". Francúzsko minulý mesiac oznámilo, že sa pripojí k Británii a dodá Ukrajine rakety SCALP, teda Storm Shadow, ktoré majú dosah vyše 250 kilometrov.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Rusko od začiatku roka získalo vyše 230-tisíc nových vojakov

Rusko od začiatku roka prijalo do armády viac ako 230-tisíc ďalších vojakov, uviedol vo štvrtok podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Moskva tento rok spustila agresívnu náborovú kampaň ozbrojených síl, aby odvrátila prebiehajúcu ukrajinskú protiofenzívu a udržala územia, ktoré ruská armáda počas invázie obsadila.

"Podľa ministerstva obrany bolo od 1. januára do 3. augusta... celkovo prijatých viac ako 231-tisíc ľudí, ktorí podpísali príslušnú zmluvu," povedal Medvedev, ktorý bol prezidentom v rokoch 2008-2012.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani v septembri v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Nariadenie vyvolalo hromadný odliv mužov z Ruska, ktorí sa chceli vyhnúť odvedeniu. Putin opakovane deklaroval, že ďalšia fáza mobilizácie nie je potrebná.

Moskva sa namiesto vyhlásenia novej mobilizácie rozhodla pre masívnu náborovú kampaň v nádeji, že priláka budúcich vojakov finančnými stimulmi. Moskva chce údajne získať až 400-tisíc dobrovoľníkov.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý rok avizoval, že plánuje zvýšiť celkový počet príslušníkov ruskej armády na 1,5 milióna.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.