Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina je "spokojná" s mierovými rokovaniami v saudskoarabskej Džidde, ktorých sa Rusko neúčastní

Kyjev vyjadril v pondelok "spokojnosť" so summitom, ktorý sa cez víkend konal v Saudskej Arábii v súvislosti s úsilím o mierové riešenie na ukončenie bojov na Ukrajine. Moskva na tieto rokovania pozvaná nebola, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Na mierovom summite v saudskoarabskej Džidde sa zišli predstavitelia približne 40 krajín vrátane Číny, Indie, Spojených štátov a Ukrajiny.

"Výsledkami summitu sme veľmi spokojní," uviedol šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. "Stretnutie v Saudskej Arábii je skúškou pre svet, v ktorom nie je miesto pre divošskú agresiu (zo strany Ruska)," dodal.

Podľa Jermaka sa na summite dohodli na ďalšom stretnutí, "avšak bez konkrétnych dátumov". Na nadchádzajúcej schôdzke sa však podľa neho zúčastní "ešte viac krajín".

Čína vyslala do Džiddy osobitého vyslanca pre eurázijské záležitosti Li Chueja, ktorý v máji precestoval šesť európskych krajín v snahe nájsť spoločný základ pre politické urovnanie vojny na Ukrajine trvajúcej už 18 mesiacov. Čínsky predstaviteľ bol na summite podľa Jermaka "prítomný na všetkých podujatiach".

Rusko sa predtým vyjadrilo, že mierové riešenie konfliktu je možné len v tom prípade, ak Ukrajina zloží zbrane, píše AFP. Kyjev má podľa Moskvy "zastaviť nepriateľské akcie a teroristické útoky" a západné krajiny majú zastaviť dodávky zbraní Ukrajine. Rusko tiež vyzvalo Ukrajinu, aby okupované časti svojho územia odstúpila Moskve.

Víkendové rokovania v Džidde sa uskutočnili v rámci diplomatického tlaku Ukrajiny na získanie podpory aj od iných ako svojich západných Spojencov. Kyjev tak chcel osloviť aj štáty globálneho Juhu, ktoré sa zdráhajú postaviť sa na jednu zo strán tohto konfliktu, ktorý ovplyvnil ekonomiku na celom svete.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba telefonoval s Blinkenom. Žiadal od neho taktické rakety ATACMS

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelkovom telefonáte so svojím americkým partnerom Antonym Blinkenom opätovne požiadal o dodanie taktických balistických rakiet dlhého dosahu ATACMS. Informuje o tom TASR podľa správy britskej televízie Sky News.

"V telefonickom rozhovore s Antonym Blinkenom sme hovorili o ďalších krokoch na rozšírenie medzinárodnej podpory pre mierový plán (ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského) a o možnostiach zvýšenia vývozu obilia," napísal Kuleba na sociálnej sieti X.

"Poďakoval som sa Spojeným štátom za všetku poskytnutú pomoc a zdôraznil som potrebu posilnenia kapacít Ukrajiny v oblasti väčšieho dosahu, a to prostredníctvom poskytnutia rakiet ATACMS," dodal Kuleba.

Taktické rakety ATACMS majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS.

Americký prezident Joe Biden pred mesiacom súhlasil s dodaním kontroverznej kazetovej munície Ukrajine. Táto munícia detonuje vo vzduchu a na plochu niekoľkých hektárov rozprskne malé bombičky. Kritici tvrdia, že nevybuchnuté bombičky predstavujú dlhodobé riziko pre civilistov.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov a Wang I si pochvaľovali praktickú spoluprácu Ruska a Číny

Ministri zahraničných vecí Ruska a Číny Sergej Lavrov a Wang I si počas pondelkového telefonátu pochvaľovali "praktickú spoluprácu" týchto dvoch svetových mocností. Wang I okrem toho Lavrova ubezpečil, že Čína si v otázke Ukrajiny zachová nezávislosť a nestrannosť. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Šéf čínskeho rezortu diplomacie vyhlásil, že Peking a Moskva by "mali udržiavať blízku strategickú koordináciu, propagovať multipolarizáciu sveta a demokratizáciu medzinárodných vzťahov", uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Lavrov a Wang hovorili aj o Ukrajine, pričom Wang I sa zaviazal, že Čína bude obe strany vyzývať k začatiu mierových rokovaní.

Ruský rezort diplomacie vo svojom vlastnom osobitnom vyhlásení uviedol, že obaja ministri zhodne odmietli údajne "konfrontačnú politiku krajín Západu voči Rusku i Číne". Dodal, že telefonát "opätovne potvrdil jednotu prístupu Moskvy a Pekingu ku globálnym záležitostiam".

Agentúra DPA dodáva, že telefonický rozhovor oboch diplomatov sa uskutočnil krátko po skončení víkendových medzinárodných rokovaní v saudskoarabskej Džidde zameraných na mierové riešenie vojny na Ukrajine, na ktoré bola pozvaná Čína, no Rusko nie.

Moskva sa v súvislosti s týmto summitom vyjadrovala kriticky. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová poznamenala, že "takéto stretnutia bez účasti zástupcov Moskvy nemajú žiadnu hodnotu".

(tasr)

Minúta  |  

Na ukrajinskom bojisku sa stretnú ruské a americké tanky. USA posielajú prvé stroje Abrams

Spojené štáty počas uplynulého víkendu rozhodli o bezprostrednom odoslaní prvej várky tankov typu Abrams na Ukrajinu, kam by mali prísť začiatkom jesene. Oznámil to v pondelok predstaviteľ americkej armády pre obstarávanie techniky Doug Bush, na ktorého sa odvoláva televízia CNN. Informuje o tom TASR.

Ako spresnil Bush na stretnutí s novinármi, na Ukrajinu pošlú okrem tankov aj muníciu či náhradné dielce. "Takže nie sú to len tanky, ale celé balíky," zhrnul.

USA začali s výcvikom Ukrajincov na používanie tankov Abrams v máji v Nemecku. Pre Ukrajinu určili celkovo 31 tankov, z ktorých prvú várku počas uplynulých mesiacov zmodernizovali.

Začiatkom tohto roka USA rozhodli, že Ukrajine poskytnú staršiu verziu tanku M1-A1 namiesto modernejšej verzie. To podľa CNN celý proces odovzdávania techniky urýchlilo.

(tasr)

Minúta  |  

Majiteľa mliečnej farmy privalili regály s 25-tisíc bochníkmi syra. Zachrániť sa ho nepodarilo

Majiteľ mliečnej farmy pri severotalianskom meste Bergamo prišiel o život po tom, čo ho privalili regály, na ktorých sa celkovo nachádzalo asi 25-tisíc bochníkov syra, informoval v pondelok miestny hasičský zbor. TASR správu prevzala z agentúr ANSA a DPA.

Sedemdesiatpäťročný majiteľ farmy Giacomo Chiapparini pracoval v nedeľu večer v sklade, kde na kovových regáloch zreli 40-kilogramové bochníky tvrdého syra Grana Padano. Jeden z regálov sa však zlomil, čo spustilo domino efekt: police so syrom jedna po druhej padali, až kým Chiappariniho úplne nezavalili.

Miestni hasiči uviedli, že muža sa im podarilo spod hromady syra a častí regálov vyslobodiť až v pondelok ráno po 12-hodinovej záchrannej akcii. Priamo na mieste ho však vyhlásili za mŕtveho.

Úrady uviedli, že nateraz nie je jasné, či sa regály zrútili v dôsledku technickej chyby alebo tzv. únavy materiálu. Bližšie okolnosti smrti muža objasní až ďalšie vyšetrovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v piatok odštartuje lunárnu misiu. Prvú po takmer 50 rokoch

Rusko v pondelok oznámilo, že po viacerých odkladoch plánuje tento týždeň vypustiť do vesmíru lunárny modul, dúfajúc, že sa na Mesiac vráti prvýkrát po takmer 50 rokoch. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Vypustenie rakety, naplánované na piatok v skorých ranných hodinách, prichádza v čase, keď ruská ofenzíva na Ukrajine trvá už druhý rok a vyvoláva veľké napätie vo vzťahoch so Západom.

S pristávacím modulom Luna-25, ktorý je prvým ruským zariadením svojho druhu od roku 1976, chce Moskva obnoviť a nadviazať na priekopnícky lunárny program zo sovietskej éry.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos uviedla, že na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe je pripravená nosná raketa Sojuz, ktorá dopraví do vesmíru pristávací modul Luna-25.

"Štart sa uskutoční 11. augusta. Luna-25 bude musieť nacvičovať mäkké pristátie, odoberať a analyzovať vzorky pôdy a vykonávať dlhodobý vedecký výskum," uviedla vo vyhlásení vesmírna agentúra Roskosmos.

Očakáva sa, že tento "štvornohý" pristávací modul, ktorý má hmotnosť približne 800 kilogramov, pristane v oblasti južného pólu Mesiaca. Väčšina pristátí na Mesiaci sa naopak uskutočňuje v blízkosti mesačného rovníka.

Avizovaný štart je prvou fázou nového lunárneho programu Moskvy a prichádza v čase, keď sa Rusko snaží posilniť spoluprácu s Čínou vo vesmíre v situácii zhoršujúcich sa vzťahov so Západom.

Európska vesmírna agentúra (ESA) po vlaňajšej invázii ruských vojsk na Ukrajinu vyhlásila, že nebude spolupracovať s Moskvou na nadchádzajúcom štarte Luny-25, ako ani na budúcich misiách tohto programu s označením 26 a 27.

Moskva vtedy vyhlásila, že bude pokračovať v napĺňaní svojich lunárnych plánov a nahradí vybavenie ESA vedeckými prístrojmi ruskej výroby.

Ruský prezident Vladimir Putin v minuloročnom prejave na kozmodróme Vostočnyj povedal, že bývalý Sovietsky zväz napriek "totálnym" sankciám v roku 1961 vyslal prvého človeka do vesmíru. Dodal, že Moskva bude rozvíjať svoj lunárny program aj napriek súčasným sankciám zo strany Západu.

"Vedie nás ambícia našich predkov napredovať napriek všetkým ťažkostiam a pokusom zabrániť nám v tomto pohybe zvonku," vyhlásil vtedy Putin.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.