Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
TRENČÍN – Na ceste l/61 medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom, v katastálnom území Kostolná-Záriečie, sa stala nehoda piatich vozidiel. Úsek je dočasne uzatvorený.
Policajti žiadajú vodičov, aby rešpektovali ich pokyny. „Tvoria sa kolóny, ktoré siahajú až do mesta Trenčín. Na sprejazdnení cesty pracujeme," uviedla Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
Severoatlantická aliancia si hrozby zo strany Ruska uvedomuje a podľa toho postupuje. Nové obranné plány NATO s takýmito scenármi počítajú. V reakcii na vyhlásenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua o vojenskom posilnení západnej hranice Ruska to v stredu uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Na začiatku júla sme boli spolu s ministerkou obrany (Janou Černochovou) na summite NATO vo Vilniuse, kde Aliancia prijala nové obranné plány, ktoré práve s týmito scenármi počítajú. ČR pracuje na modernizácii armády, NATO si uvedomuje tieto hrozby a podľa nich postupuje," komentoval kroky Ruska Lipavský po tom, ako sa na Pražskom hrade stretol s prezidentom Petrom Pavlom.
Šéf českej diplomacie prezidenta okrem iného informoval o výsledkoch víkendových konzultácií v saudskoarabskej Džidde, kde zástupcovia asi 40 krajín rokovali o mieri na Ukrajine. "Ponúkli sme odbornú pomoc v napĺňaní desaťbodového ukrajinského mierového plánu, a to najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyšetrovania vojnových zločinov," spresnil pozíciu Česka minister.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že Rusko posilní svoje jednotky na západných hraniciach krajiny v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie a posilňovaním východného krídla NATO. Vstup Fínska do NATO a budúce členstvo Švédska v Aliancii označil za "závažný destabilizačný faktor". Zdôraznil tiež, že počet vojakov NATO rozmiestnených vo východnej Európe sa od vlaňajšieho februára zvýšil dvaapolnásobne. Tieto kroky označil za hrozbu pre bezpečnosť Ruska, preto si podľa neho vyžadujú včasnú a primeranú reakciu.
(tasr)
Dve tretiny ukrajinských utečencov v Česku žijú pod hranicou príjmovej chudoby. Prácu si v ČR našlo takmer 70 percent ekonomicky aktívnych utečencov, väčšina však robí menej kvalifikovanú prácu než na Ukrajine. S diskrimináciou sa stretlo takmer 65 percent dospelých Ukrajincov žijúcich v ČR. Dáta nového prieskumu zo série Hlas Ukrajincov v Česku v stredu zverejnila spoločnosť PAQ Research, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pod hranicou príjmovej chudoby žije podľa prieskumu 68 percent ukrajinských utečencov. Ohrozené sú najmä domácnosti s deťmi a seniormi. Pri výpadku príjmov by 45 percentám domácností úspory vystačili na menej než jeden mesiac.
Podiel pracujúcich Ukrajincov však stále rastie. Aktuálne má v ČR prácu 67 percent ekonomicky aktívnych utečencov. Viac než polovica z nich ale pracuje v menej kvalifikovanej práci než na Ukrajine, zhruba 40 percent dokonca výrazne pod kvalifikáciou. Podľa výskumníkov sa tak nedarí dostatočne využiť ich pracovný potenciál. "Čím ďalej, tým viac Ukrajincov síce pracuje, ale na horších pozíciách, než by mohli," uviedla analytička Kateřina Šafářová z PAQ Research.
Štvrtina z nich musí mať viac práce, aby sa uživila, tretina pracuje bez sociálneho a zdravotného poistenia. Viac než polovica pociťuje podľa prieskumu aspoň dva znaky zlých pracovných podmienok, a to napríklad nestabilitu či finančný stres.
Ako hlavnú bariéru na získanie lepšej práce väčšina vníma znalosť češtiny a tiež nedostupnosť predškolskej starostlivosti pre deti. V bežných situáciách sa podľa prieskumu aktuálne dohovorí asi 44 percent utečencov.
Problém však predstavuje aj diskriminácia. S jej nejakou formou sa už v ČR stretlo 64 percent dospelých ukrajinských utečencov. Najčastejšie pri hľadaní bývania, ale aj práce. Verbálne útoky pre svoj pôvod zažilo 57 percent Ukrajincov.
Skúsenosti ukrajinských utečencov zmapoval jedenásty prieskum zo série Hlas Ukrajincov v Česku, ktorú pripravuje spoločnosť PAQ Research v spolupráci so Sociologickým ústavom Akadémie vied ČR. Prieskum vychádza z rozhovorov v 1425 domácnostiach, v ktorých žije viac než 3700 utečencov. Uskutočnil sa od 2. do 22. júna 2023.
(tasr)
Rubeľ v stredu klesol na viac ako 16-mesačné minimum. Dôvodom bol silný dopyt po cudzej mene a obmedzená ponuka. Aj zmenšujúci sa obchodný prebytok Ruska a prehlbujúci sa rozpočtový deficit poškodzujú sentiment na trhu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
O 12.23 h SELČ sa dolár predával po 97,32 rubľa, pričom bol rubeľ voči doláru slabší o 0,2 %. V priebehu dopoludnia sa rubeľ nakrátko prepadol na 97,48 RUB/USD. To bol jeho najhorší kurz od 25. marca 2022.
Oproti euru stratil rubeľ 0,14 % a obchodoval sa na úrovni 106,84 RUB/EUR, zatiaľ čo voči čínskemu jüanu klesol o 0,3 % na 13,46 RUB/CNY.
"Obmedzená ponuka cudzích mien od exportérov naďalej vyvíja tlak na pozície v rubľoch v dôsledku problémov s repatriáciou prostriedkov," uviedol analytik Promsvjazbank Egor Žilnikov, podľa ktorého rubeľ zasiahlo aj zníženie exportu.
Rubeľ sa v auguste oslabil voči doláru takmer o 6 % po tom, ako stratil podporu mesačného zdaňovacieho obdobia, počas ktorého exportujúce firmy zvyčajne vymieňajú svoje devízové príjmy, aby si splnili svoje lokálne záväzky.
Rubeľ je celý rok pod tlakom v dôsledku zhoršujúcej sa obchodnej bilancie Ruska, keďže príjmy z vývozu klesajú a dovoz ožil. Kurz rubľa sa tento rok znížil o približne 28 % z vlaňajšej úrovne blízko 70 RUB za dolár.
Od neúspešnej ozbrojenej vzbury koncom júna rubeľ klesol takmer o 13 %.
"Je možné, že pár dolár - rubeľ dosiahne hranicu 100 RUB/USD a prinúti ruské menové orgány podniknúť určité kroky na obmedzenie devalvácie a vývozcov zvýšiť predaj devízových ziskov," napísal v poznámke pre klientov Alexej Antonov z Alor Broker.
Výnosy ruského desaťročného OFZ dlhopisu pritom vzrástli na 11,66 %, čo je najvyššia úroveň od apríla 2022 a výrazne nad kľúčovou sadzbou Ruska na úrovni 8,5 %.
Ruské ministerstvo financií v utorok (8. 8.) uviedlo, že rozpočtový deficit Ruska sa v januári až júli prehĺbil na približne 29 miliárd USD (26,50 miliardy eur).
(1 EUR = 1,0944 USD)
(tasr)
Problém s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték nie je natoľko vážny, že by to malo zaťažovať štátny rozpočet alebo by mala vláda uvažovať o výraznejšom zdaňovaní bánk. Po stredajšom rokovaní kabinetu to uviedol dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Pripomenul, že o téme už dlhšie rokuje pracovná skupina Ministerstva financií (MF) SR, Národnej banky Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Tá by mala pripraviť adresné riešenia pre tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Predstaví ich pravdepodobne budúci týždeň.
Podľa predsedu vlády nie je na mieste strašiť tým, že 20 alebo 30 % tých, ktorí si zobrali hypotéku, príde pri rastúcich splátkach o strechu nad hlavou. Považuje to za zveličovanie problému, ktoré sa stalo súčasťou predvolebnej kampane. Reagoval tak na vyjadrenia viacerých strán a politikov, ktorí prišli v poslednom čase s rôznymi návrhmi na riešenie podľa nich drahých hypoték na Slovensku.
"Hypotekárne sadzby boli dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú nižšie ako napríklad vtedy, keď sme vstupovali do eurozóny. Nemyslím si, že vláda a iní daňovníci by sa mali poskladať na to, aby sme pomáhali všetkým, ktorí sú z dobre situovaných domácností a kúpili si nejakú drahú nehnuteľnosť v Bratislave," zdôraznil premiér. Dodatočné náklady nepredstavujú vo väčšine prípadov viac ako 100 eur, vyčíslil.
Zároveň to však podľa Ódora neznamená, že nemôžu v niektorých prípadoch nastať problémy. "K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno 1 % domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," priblížil. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Keďže nie je jej súčasťou, nevie zatiaľ, aké možnosti sú na stole a považuje za predčasné o nich hovoriť. "Podľa môjho názoru, vzhľadom na rozsah problému a že sa to týka z veľkej časti rodín a nehnuteľností, ktoré by nemali byť predmetom štátnej pomoci, moje očakávanie je, že riešenie nebude zaťažovať štátny rozpočet," konštatoval.
Samotné banky majú podľa neho záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa premiéra je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať. Pripustil, že to môže byť téma pre ďalšiu vládu, ktorá vznikne po septembrových voľbách.
"O týchto témach treba hovoriť s mierou. Aké sú očakávania tých, ktorí investujú v bankovom sektore, aká je hodnota pre štát, aby zostali zdravé a čo je tá možnosť, ako vieme pomôcť tým, ktorí sa môžu dostať teoreticky do problémov. Riešenie je vždy najlepšie adresné. Z bánk berú úvery aj tí, ktorí si to môžu dovoliť aj po tom, ako úrokové sadzby vzrastú o tri-štyri percentuálne body," dodal Ódor.
(tasr)
Dánsko predĺži prísnejšie hraničné kontroly zavedené po protestoch spojených s pálením Koránu v uplynulých mesiacoch v krajine a v susednom Švédsku, oznámilo v stredu tamojšie ministerstvo spravodlivosti.
TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Ministerstvo uviedlo, že polícia "považuje za potrebné zachovať dočasne zintenzívnené úsilie na vnútorných dánskych hraniciach", pričom sa odvoláva na odporúčanie Dánskej bezpečnostnej a spravodajskej služby (PET).
Náhodné kontroly na dánskych hraniciach so Švédskom a Nemeckom, ktoré boli pôvodne naplánované na týždeň od ich zavedenia 3. augusta, majú teraz trvať do 17. augusta.
Dánsko spolu so Švédskom posilnili bezpečnostné opatrenia po tom, ako sa vo viacerých moslimských krajinách objavili reakcie na verejné znesväcovanie Koránu, posvätnej knihy moslimov, v škandinávskych štátoch.
"Pálenie Koránu v uplynulom čase má vplyv na súčasnú úroveň ohrozenia," uviedol vo vyhlásení dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard. "Sme vo vážnej situácii, keď naďalej potrebujeme prísnejšie kontroly na dánskych hraniciach, aby sme kontrovali hrozbám, ktorým Dánsko čelí," dodal.
V oboch krajinách úrady zvažujú, ako obmedziť demonštrácie spojené s pálením Koránu, a zároveň sa snažia vyvážiť s tým právo na slobodu prejavu.
(tasr)
TURZOVKA – Polícia prenasledovala vozidlo Škoda Octavia combi. Vodička, ktorá sa nachádzala vo vozidle, totiž nerešpektovala pokyn polície na zastavenie.
Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Turzovka z uvedeného dôvodu vozidlo prenasledovala cez obce Podvysoká, Staškov, Olešná a Klokočov. Vodička podľa polície s vozidlom zastavila a dala sa na útek, muži zákona ju napokon zadržali. Informovala o tom Polícia SR - Žilinský kraj na facebooku.
Polícia na mieste zistila, že 26-ročná žena má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 48 mesiacov. Svojím konaním teda marila a podstatne sťažovala výkon rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, za čo jej poverený príslušník vzniesol obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Rusko posilní svoje ozbrojené sily na západných hraniciach krajiny. Uviedol to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu, pričom narážal na rozširovanie Severoatlantickej aliancie i posilňovanie východného krídla NATO. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.
Šojgu očakáva, že NATO rozmiestni značné sily a výzbroj na území Fínska, ktoré sa v apríli stalo 31. členom Severoatlantickej aliancie. Poukázal tiež na plány Poľska posilniť svoju armádu.
"Kolektívny Západ vedie prostredníctvom zástupcu vojnu proti Rusku," povedal Šojgu v prejave na zasadnutí kolégia rezortu obrany, pričom narážal na "bezprecedentnú podporu" západných krajín pre Ukrajinu v boji proti ruským silám.
Šéf ruského rezortu obrany označil vstup Fínska do NATO a budúce členstvo Švédska v Aliancii za "závažný destabilizačný faktor". Obe tieto severské krajiny vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu upustili od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality.
"Je pravdepodobné, že na fínskom území budú rozmiestnené ďalšie vojenské kontingenty a zbrane NATO schopné zasiahnuť kritické ciele na severozápade Ruska do značnej hĺbky," povedal Šojgu.
Naznačil, že stredajšie zasadnutie sa bude týkať vytvorenia "Leningradského a Moskovského vojenského okruhu za súčasného posilnenia zoskupení vojsk" ruskej armády na západných hraniciach krajiny.
Minister tiež uviedol, že Poľsko oznámilo svoj zámer vybudovať najsilnejšiu armádu na kontinente a stalo sa "hlavným nástrojom protiruskej politiky USA". Dodal, že počet vojakov NATO rozmiestnených vo východne Európe sa od vlaňajšieho februára zvýšil dvaapolkrát na celkovo 30.000.
"Tieto hrozby pre vojenskú bezpečnosť Ruska si vyžadujú včasnú a primeranú reakciu. Na stretnutí prediskutujeme potrebné opatrenia na ich neutralizáciu a prijmeme príslušné rozhodnutia," povedal.
(tasr)
Na najmenej 45 stúpol počet ľudí, ktorí utrpeli zranenia pri výbuchu v továrni v ruskom meste Sergijev Posad. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a Reuters.
V dôsledku požiaru hospitalizovali 23 ľudí, z toho šiesti sa nachádzajú na jednotke intenzívnej starostlivosti, uviedol starosta Sergijev Posadu. Záchranári stále pátrajú v troskách po uviaznutých ľuďoch.
K výbuchu zrejme prišlo v sklade továrne, v ktorom sa nachádzala pyrotechnika. Podľa ruského spravodajského portálu mash.ru si sklad prenajímala pyrotechnická firma. Podľa predbežných zistení bolo príčinou incidentu nedodržanie bezpečnostných opatrení.
V dôsledku výbuchu boli poškodené aj priľahlé budovy, ktoré úrady evakuovali.
V závode v meste Sergijev Posad, ležiacom asi 50 kilometrov severovýchodne od Moskvy, sa vyrába optické vybavenie okrem iného aj pre ruské bezpečnostné zložky.
Niektorí vojenskí pozorovatelia na sociálnych sieťach špekulovali po výbuchu o tom, že továreň mohla byť cieľom dronového útoku. Ruská agentúra TASS však cituje záchranárov, podľa ktorých výbuch zrejme nespôsobil útok ukrajinských dronov, k akým v poslednom čase v Moskve a jej okolí dochádza.
(tasr)
Predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár podal na Generálnej prokuratúre (GP) SR trestné oznámenie v súvislosti s vedením antikampane. Má podozrenie zo snahy zvrátiť výsledky predčasných septembrových parlamentných volieb.
Podľa Kollára proti nemu ide skupina okolo podnikateľa Zoroslava Kollára a Tomáša Rajeckého.
"Dostali sme informácie a máme dôkazy, že táto organizovaná skupina ponúkla určitej osobe 40 000 eur za to, aby šírila nepravdivé informácie o mojej osobe a našej stane," povedal Kollár na stredajšej tlačovej konferencii.
Vidí za tým snahu o diskreditáciu jeho i hnutia a tiež snahu o manipuláciu výsledku volieb cez ovplyvňovanie verejnej mienky. Všetky dôkazy podľa jeho slov predložili prokuratúre.
Antikampaň a nepravdy sa mali podľa jeho slov šíriť aj cez kanál Kollárovej expartnerky. Šéf parlamentu nechcel fabulovať o tom, ktorá iná strana by za snahou o diskreditáciu hnutia mohla byť.
(tasr, ste)
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Kriminálna polícia v Novom Meste nad Váhom vyšetruje prípad, kde páchateľ mal takmer 5 rokov spôsobovať fyzické a psychické utrpenie svojej partnerke.
Vyšetrovanie preukázalo, že muž družku bil dlaňami aj päsťami do hlavy, vykrúcal jej zápästie, šklbal vlasmi a kopal ju do hrude a do kolien. Žene vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval a upodozrieval z nevery.
„Jeho agresívne správanie vyvrcholilo tým, že v ich spoločnom obydlí ju v nočných hodinách zhodil na zem a ťahal ju proti jej vôli z obývačky do spálne, pričom jej roztrhol tričko. Taktiež ju udieral päsťou, čím jej spôsobil mnohopočetné hematómy po celom tele a tržno-zmliaždené rany na hlave. Zranenia ženy si vyžiadali lekárske ošetrenie," informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.
Žena sa po niekoľkoročnom utrpení odhodlala proti nemu postaviť a vypovedať na polícii. Policajti páchateľa zadržali a umiestnili v cele policajného zaistenia. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Novom Meste nad Váhom vzniesol obvinenie proti 47-ročnému mužovi pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby. Zároveň spracoval podnet na jeho väzobné trestné stíhanie.
Obvinenému v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov.
BARDEJOV – Polícia hľadá svedkov dopravnej nehody, ktorá sa stala v stredu (9. 8.) približne o 5:45 na ceste III/3533 pred jednou z firiem na Priemyselnej ulici v Bardejove.
Neznámy vodič auta zn. Audi čiernej farby, ktorý išiel v smere na mestskú časť Bardejovská Nová Ves, nedodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami idúcimi za sebou. Narazil tak do auta zn. Hyundai pred ním, pričom si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti alebo dopravnej nehody a z miesta odišiel preč. Pri dopravnej nehode sa nikto nezranil. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti.
Polícia zároveň žiada vodičov, ktorí v tom čase prechádzali daným úsekom a boli svedkami tejto dopravnej nehody, aby informácie k neznámemu vodičovi, priebehu nehody alebo akékoľvek iné informácie v súvislosti s touto dopravnou nehodou oznámili na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Bardejove, prípadne na čísle 158.
(sita)
Slovinsko dostane 400 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie – 100 miliónov eur tento rok a 300 miliónov eur v roku 2024. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu po návšteve slovinských oblastí zasiahnutých záplavami a po rozhovoroch so slovinským premiérom Robertom Golobom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry STA.
Toto je len jedna časť balíka pomoci od EÚ, ktorú Slovinsko bude môcť čerpať. Ďalších 2,7 miliardy eur je dostupných vo forme pôžičiek z mimoriadneho európskeho fondu obnovy s názvom "Next Generation EU", ktorý ešte Slovinsko nevyužilo. Na pomoc po záplavách môžu byť navyše presmerované existujúce kohézne fondy v celkovej výške 3,3 miliardy eur.
"Máme dobrý balík okamžitej, strednodobej a dlhodobej pomoci pre rekonštrukciu a obnovu Slovinska," povedala von der Leyenová.
Poznamenala, že podstatný je čas a Slovinsko musí čo najskôr vypracovať predbežný odhad škôd.
Slovinský premiér Robert Golob v pondelok 7. augusta oznámil, že záplavy, ktoré jeho krajinu postihli v posledných dňoch, spôsobili škody odhadom za niekoľko miliárd eur. Jeho vláda prijme opatrenia na pomoc najviac postihnutým domácnostiam a podnikom.
Prudké lejaky a záplavy postihli severnú, západnú aj strednú časť krajiny. Zničili tam domy a budovy firiem a spôsobili spúšť na infraštruktúre. Od piatka 4. augusta zahynulo následkom krutého počasia šesť ľudí vrátane dvoch holandských občanov, ktorých údajne zabil úder blesku. Cez víkend z domovov evakuovali tisíce obyvateľov.
(tasr)
Vláda bude o opatreniach na stabilizáciu pediatrov rokovať o dva týždne. Chce ich riešiť cez skrátené legislatívne konanie. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Ľudovíta Ódora po stredajšom rokovaní vlády. O prípadnej mimoriadnej schôdzi parlamentu chce rokovať s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a aj zástupcami strán. Na súbore opatrení sa v utorok (8. 8.) zhodli zástupcovia ambulancií a nemocníc.
"Budem hovoriť so zástupcami politických strán o celkovom počte návrhov, ktoré by sme navrhovali na skrátené legislatívne konanie. Budem hovoriť aj s predsedom parlamentu, či budem musieť nájsť poslancov alebo to bude možné zaradiť napríklad na 1. septembra," povedal predseda vlády. Avizoval, že na mimoriadnej schôdzi by chceli riešiť aj zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku v súvislosti s nedávnou vraždou v Dubnici nad Váhom.
Minister zdravotníctva Michal Palkovič informoval, že na utorkovom rokovaní sa zhodli napríklad na presune ambulantných pohotovostí bližšie k nemocniciam. Konsenzus podľa neho nastal aj na skrátení ordinačných hodín v ambulantných pohotovostiach od začiatku roka 2024. Priblížil, že dohoda bola okrem iného aj na zvýšení poplatkov za neoprávnené zneužívanie ambulantnej pohotovosti aj urgentu.
(tasr)
Poľsko pošle ďalších 2000 vojakov na hranicu s Bieloruskom, kde posilnia pohraničnú stráž. V stredu to pre tlačovú agentúru PAP uviedol námestník poľského ministra vnútra Maciej Wasik, informuje TASR.
Wasik dodal, že rozhodnutie poslať vojakov padlo počas diskusií na zasadnutí výboru Rady ministrov pre národnú bezpečnosť a obranu.
Vyslanie oznámili po množiacich sa prejavoch agresie voči poľským bezpečnostným silám, podnikaným z Bieloruska.
Silnejú tiež obavy, že bieloruské úrady sa znovu pokúsia pretlačiť migrantov cez hranicu, ako to urobili počas migračnej krízy v roku 2021, keď sa násilím snažili do Poľska dostať stovky ľudí.
Teraz sa na poľsko-bieloruskej hranici nachádza približne 2000 vojakov, ktorí pomáhajú stovkám policajtov a príslušníkov Pohraničnej stráže.
Veliteľ poľskej Pohraničnej stráže pôvodne žiadal ďalších 1000 vojakov, ale minister obrany Mariusz Blasczak a bezpečnostný výbor sa rozhodli tento počet zdvojnásobiť, priblížil Wasik.
Podľa námestníka ministra vojaci dorazia na hranicu do dvoch týždňov, aby pomohli Pohraničnej stráži v Podleskom a Lubelskom vojvodstve.
Podľa Wasika tlak v poľsko-bieloruskej pohraničnej oblasti narastá, ale nie je porovnateľný s tlakom spred dvoch rokov. Poznamenal, že všetky pokusy o ilegálne prekročenie hranice sú organizované a pripravované bieloruskými službami. Táto činnosť má destabilizovať región.
"Keby bola na druhej strane skutočná pohraničná stráž, a nie prevádzačská služba, tieto pokusy o prekročenie (hranice) by vôbec neexistovali," dodal Wasik.
Poľsko nedávno varovalo, že hrozia provokácie zo strany Bieloruska a riziko predstavuje aj ruská žoldnierska spoločnosť Vagnerova skupina, ktorá sa v súčasnosti v Bielorusku nachádza, píše agentúra AFP.
Podľa poľskej Pohraničnej stráže sa do Poľska z Bieloruska pokúsilo zatiaľ tento rok dostať 19.000 migrantov, pričom za celý rok 2022 to bolo 16.000 migrantov. Len minulý mesiac sa snažilo prekonať túto hranicu vyše 4000 migrantov.
(tasr)
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v súčasnosti nevidí dôvod na to, aby sa Súdna rada SR zaoberala vzťahom sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Ako zdôvodnil, Súdna rada nemá dôkazy o porušovaní povinností sudkyne. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre TASR.
"Zásah Súdnej rady by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by sa nepochybne dokázalo, že táto sudkyňa sa dopustila v občianskom živote niečoho, čo je nezlučiteľné s jej povinnosťami, napríklad, ako sa jej to stále bez dôkazov podsúva, že by poskytovala informácie zo spisov, v ktorých je zákonnou sudkyňou. Také niečo sa dodnes nepreukázalo a Súdnej rade sa nepredložili dôkazy o porušovaní povinností menovanej sudkyne," uviedol Mazák.
Na konanie pred Súdnou radou podľa jej predsedu nestačí spolužitie sudkyne s novinárkou. Ako zdôvodnil, Súdna rada SR nie je oprávnená vstupovať do súkromia a rodinných vzťahov žiadneho sudcu. "Na tom nič nemení to, že ide o rodinný vzťah medzi známou novinárkou a významnou sudkyňou," poznamenal. Ako pripomenul, existuje množstvo rodín, v ktorých sú sudcovia a advokáti, advokáti a prokurátori či sudcovia a prokurátori. "Neviem o tom, že by sa u nich riešili konflikty záujmov len preto, lebo manželia pôsobia v exponovaných právnických profesiách. Bez dôkazov o porušení ich profesionálnych povinností," dodal.
Vzťah sudkyne a novinárky považuje Mazák za rodinný vzťah, ktorý je chránený v Charte základných práv Európskej únie, teda Súdnym dvorom Európskej únie. Podľa dokumentu má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. "Charta základných práv má prednosť pred naším základným zákonom a rozsudky Súdneho dvora sú záväzné aj pre Slovensko. Podobne je formulovaná i ochrana rodinných vzťahov v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva," upozornil. Poukázal tiež na ochranu súkromia a rodinného života vyplývajúcu z Ústavy SR.
Podľa Mazáka by bola namieste zdržanlivosť pri hodnotení tohto zjavne rodinného vzťahu medzi novinárkou a sudkyňou. "Bolo by totiž nanajvýš nevhodné a nešťastné, ak by sa Súdna rada ako ústavný orgán sudcovskej legitimity dostala do pozície porušovateľky základných a ľudských práv garantovaných ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky," komentoval.
(tasr)
Zdravotné poisťovne vykázali ku koncu júna stratu 146,5 milióna eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla stratu 109,8 milióna eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera 30,1 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa vykázala stratu 6,5 milióna eur. TASR o tom informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Za alarmujúcu označil stratu a zápornú hodnotu vlastného imania (-68,7 milióna eur) vo VšZP. Podotkol, že v minulosti, pred zmenou legislatívy, by už pri poklese imania pod 16,6 milióna eur nariadil poisťovni ozdravný plán. Pripomenul, že pre problémové hospodárenie VšZP jej rezort zdravotníctva, ako jediný akcionár, v júli nariadil úsporné opatrenia v hodnote 51,7 milióna eur.
ÚDZS deklaruje, že ich plnenie pozorne sleduje. "Manažment poisťovne momentálne vykonáva všetky potrebné kroky, aby dostal príjmy a výdavky do rovnováhy, avizuje však, že aj po implementácii všetkých schválených úsporných opatrení to bez ďalšieho dofinancovania nebude možné," ozrejmil úrad.
Poukázal na to, že aj napriek strate všetky tri zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. "Úrad je pripravený v zmysle svojich zákonných kompetencií zasiahnuť v prípade, že bude ohrozená platobná schopnosť VšZP alebo riadny výkon verejného zdravotného poistenia," doplnil úrad.
Hodnota vlastného imania Dôvery bola koncom júna 175,2 milióna eur a Union ZP 31,1 milióna eur. "Vlastné imanie VšZP a ZP Dôvera sa v porovnaní ku koncu roka 2022 zmenilo o dosiahnutú stratu za šesť mesiacov roku 2023. V prípade ZP Union zmenu vlastného imania spôsobila dosiahnutá strata za šesť mesiacov roku 2023 a výplata dividend vo výške 4,9 milióna eur vo februári," priblížil úrad.
Štátna VšZP v reakcii uviedla, že výška jej straty je porovnateľná s výškou straty súkromných zdravotných poisťovní v pomere k veľkosti a náročnosti poistného kmeňa. "Dosiahnuté straty v sektore verejného zdravotného poistenia sú spôsobené hlavne nedostatočným rozpočtovým krytím potrieb a očakávaní zdravotného sektora v roku 2023," doplnila pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.
VšZP podľa jej slov na problémy vo financovaní zdravotníckeho sektora upozorňuje od jesene minulého roka, keď bol predstavený rozpočet verejnej správy na tento rok v oblasti verejného zdravotného poistenia.
(tasr)
PPAHA – Česká polícia po viac než desiatich rokoch deportovala Jaroslava Dobeša známeho ako guru Jára do českej väznice. V roku 2015 ho vypátrali na Filipínach, kde bol doteraz v deportačnej väzbe. Dobeš si má v ČR odpykať 5,5 roka väzenia za znásilnenie študentiek ezoterickej školy. V stredu to na sociálnej sieti X uviedla česká polícia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Dobeš bol na úteku od roku 2012, okrem českej polície po ňom pátral aj Interpol. O tri roky neskôr ho zadržali na Filipínach. Jeho vydanie však bolo zdĺhavé, pretože muž podľa polície využil každú možnosť, aby sa oddialilo.
„Deportácia bola uskutočnená v spolupráci s leteckými maršalmi služby leteckej polície," uviedol Jan Drápal z Riaditeľstva pre medzinárodnú policajnú spoluprácu. Spresnil, že na deportáciu využili priamy letecký spoj Tchaj-pej – Praha, ktorý je v prevádzke tri týždne. Eskorta z Manily trvala podľa jej veliteľa takmer 24 hodín.
Podľa českej polície je pravdepodobné, že vďaka možnosti využívať priame letecké spojenie Prahy s juhovýchodnou Áziou a vďaka dobrej spolupráci s miestnou políciou sa urýchli návrat hľadaných osôb, ktoré sa v tejto časti sveta skrývajú.
Dobeš podľa obžaloby zneužíval študentky neakreditovanej ezoterickej školy pri zmenenom stave ich vedomia, do ktorého ženy dostávali jeho lektorky. Potom na nich podľa obžaloby vykonal súlož. Obhajoba to popierala, tvrdila, že išlo o tantrickú praktiku. Dobeš to označoval za metódu „odháčkovania". Tvrdil, že problémy, ktorými ženy trpia, sú spôsobené háčikmi, ktoré v nich zanechali predchádzajúci sexuálni partneri. On tieto háčiky sexuálnym stykom údajne uvoľňoval.
Na neakreditovanej ezoterickej škole Poetrie, ktorú Dobeš založil, ponúkali semináre jogy, tantry, astrológie či práce s energiou. Podobné praktiky sa na nej podľa obžaloby diali v rokoch 2004 až 2007.
(tasr)
Domácnostiam na Slovensku hrozí nárast cien za energie, pokiaľ nebudú podniknuté opatrenia proti ich zvyšovaniu. Upozornila na to v stredu na tlačovej konferencii strana SaS a zároveň predstavila sedem konkrétnych riešení.
"Súhlasíme s názorom súčasného premiéra Ódora, že pomoc musí byť adresná. V prvom rade je potrebné využiť všetky výrobné zdroje a nie finančné opatrenia, ktoré má štát k dispozícii," vyhlásil predseda SaS Richard Sulík.
Dôležitým krokom je podľa vedúceho Rady pre bezpečnú energiu SaS Karola Galeka podpísanie zmluvy so slovenskými elektrárňami nadväzujúcej na memorandum o spolupráci. "Tým pádom budeme opäť v tabuľkách figurovať na najlepších miestach aj v budúcom roku," doplnil.
Jedným z takýchto zdrojov sú napríklad vodné elektrárne. Vodohospodárska výstavba produkuje ročne podľa Galeka približne 2,4 terawatthodín (TWh) elektrickej energie, ktorá by mohla byť takisto poskytnutá na potreby domácností alebo ostatných regulovaných odberateľov či verejnú správu.
Ďalším riešením je podľa liberálov šetrenie na miestach, kde je možné realizovať úspory, ako aj adresná pomoc v rozsahu podľa potreby pre tých, ktorí ju reálne potrebujú. Taktiež je nevyhnutné efektívne a jednoducho čerpať eurofondy a všetky fondy z iných, ako štátnych zdrojov.
Podľa Miroslava Mitala z Rady pre bezpečnú energiu SaS je potrebné využiť lacný plyn zo zásobníka v Dolných Bojanoviciach, s ktorým okrem zníženia ceny dokáže Slovensko aj efektívne narábať. Ako jedno z opatrení predstavil aj skladovaciu povinnosť na území Slovenska pre dodávateľov plynu. Priniesla by väčšiu bezpečnosť a taktiež by mala pozitívny dopad na koncové ceny odberateľov na území SR.
"Pokiaľ budeme konať teraz a včas, vôbec nemusí dôjsť k nárastu alebo nemusí byť tak dramatický," uzavrel Sulík.
(tasr)
Ukrajina oslobodila od začiatku vojny územie takmer také veľké, ako je rozloha Slovenska. V stredu o tom informoval ukrajinský Úrad pre strategickú komunikáciu. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.
Ukrajina oslobodila od začiatku ruskej invázie vyše 40 000 štvorcových kilometrov územia. Slovensko má rozlohu 49 036 štvorcových kilometrov.
Za posledné dva mesiace hlásila Ukrajina územné zisky predovšetkým na východnom a južnom fronte.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred dvoma týždňami oznámil, že oslobodená bola dedina Staromajorske v Doneckej oblasti na východe.
(tasr)
Bývalú vojenskú nemocnicu na bratislavskej Patrónke začnú v najbližších dňoch búrať. Nahradí ju rozsiahly projekt kampusu spoločnosti Eset, ktorý má vytvoriť kvalitné a podnetné prostredie pre top IT a technologické firmy.
"Projekt disponuje platným búracím povolením. Areál si v týchto dňoch preberá dodávateľ búracích prác a následne začne s postupnou asanáciou existujúcich objektov," informoval TASR investor. Upozorňuje, že práce, ktoré by mali trvať do konca februára 2024, bude sprevádzať zvýšená hlučnosť aj prašnosť. Taktiež určité obmedzenia dopravy na priľahlých komunikáciách, spôsobené zvýšeným pohybom vozidiel.
Projekt už získal záväzné stanovisko hlavného mesta a pripravujú sa podklady pre ďalšie stupne povoľovacieho procesu. Zámer už podali aj do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). "Pracujeme interne na príprave tzv. tretej fázy projektu, v rámci ktorej sa už podrobnejšie zaoberáme aj technickými a konštrukčnými alternatívami, stavebnými materiálmi či možnými riešeniami v oblasti využitia zelených energií," priblížil prevádzkový riaditeľ spoločnosti Palo Luka.
Softvérová firma získala pozemok v areáli bývalej vojenskej nemocnice neďaleko bratislavskej rekreačnej lokality Železná studnička v roku 2017. Okrem nového sídla a globálneho vedecko-výskumného centra tam plánuje vytvoriť kvalitné a podnetné prostredie pre IT a technologické firmy, startupy a prepojiť ich s technicky zameranými vysokými školami.
Projekt počíta aj s verejnými priestormi, službami, prevádzkami, s krátkodobým ubytovaním najmä pre zamestnancov firiem či so športovou infraštruktúrou. V dokumentácii predloženej do EIA sa začiatok výstavby odhaduje v roku 2025 a ukončenie o dva roky. Investičné náklady sú predpokladané na viac ako 150 miliónov eur.
(tasr)
Od začiatku ruskej vojenskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 499 detí a ďalších vyše 1594 utrpelo zranenia. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokuratúra. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.
Dve deti vo veku 13 a 15 rokov utrpeli zranenia pri raketovej paľbe v Mykolajivskej oblasti a 14-ročné dieťa bolo zranené v dôsledku ostreľovania v meste Kupiansk v Charkovskej oblasti. Oba útoky sa odohrali 8. augusta.
Väčšina detí zahynula alebo utrpela zranenia počas bojov v Doneckej, Charkovskej, Kyjevskej, Mykolajivskej, Záporožskej, Chersonskej, Černihivskej, Luhanskej a Dnepropetrovskej oblasti.
Prokuratúra upozornila, že zverejnené údaje nie sú konečné, ide len potvrdené prípady úmrtí alebo zranení.
(tasr)
Novým štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra (MV) SR sa stane Martin Královič, súčasný nočný primátor Bratislavy. Vo funkcii nahradí Ľubomíra Šablicu. V stredu o tom rozhodla vláda.
Vláda odvolala aj generálneho tajomníka služobného úradu MV SR Petra Kolenčíka. Na jeho post nastúpi Peter Rolný.
(tasr)
Najvyšší súd (NS) SR v stredu potvrdil súhrnný trest 16,5 roka väzenia pre Jozefa Radiča, ktorý figuruje aj v kauze vraždy advokáta Ernesta Valka. Je odsúdený pre usmrtenie, už predtým si odpykával trest za lúpež.
"Najvyšší súd na dnešnom verejnom zasadnutí v trestnej veci Jozefa Radiča pre prečin usmrtenia zamietol odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné. Senát dospel k záveru, že rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je zákonné a správne," uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.
Jozef Radič stále čelí obžalobe aj v prípade Valkovej vraždy z novembra 2010. Do domu advokáta mal vniknúť spolu s ďalším spolupáchateľom, už právoplatne odsúdeným Jaroslavom Klinkom. V prípade doteraz nebol nariadený termín hlavného pojednávania. "Podľa zákonného sudcu Mestského súdu Bratislava I v tejto trestnej veci je predpokladaný čas vytyčovania hlavného pojednávania koniec roku 2023, keď bude určovať termíny hlavných pojednávaní na rok 2024," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
(tasr)
Svetová banka zastavuje schvaľovanie nových pôžičiek na financovanie verejných projektov v Ugande za to, že východoafrická krajina tento rok prijala všeobecne kritizovaný návrh zákona kriminalizujúci homosexuálne správanie. Správu priniesla v utorok tlačová agentúra AFP.
"Zákon proti homosexualite v Ugande je od základov v rozpore s hodnotami Svetovej banky," uviedla v utorok v oznámení inštitúcia, ktorá požičiava peniaze rozvíjajúcim sa krajinám s cieľom znížiť chudobu.
Svetová banka (SB) dodala, že správnej rade nebudú nateraz predkladané na schválenie žiadne nové žiadosti o verejné financie.
Tento krok prichádza po nátlaku organizácií na ochranu ľudských práv a členov amerického Kongresu, aby banka prijala prísnejší postoj voči Kampale práve pre tento zákon, ktorý patrí k najtvrdším svojho druhu na svete.
Zákon proti homosexualite z roku 2023 v Ugande obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je "homosexualita s priťažujúcimi okolnosťami" hrdelným trestným činom. Za súhlasné vzťahy osôb rovnakého pohlavia zavádza tresty siahajúce po doživotné väzenie.
"Naším cieľom je chrániť sexuálne a rodové menšiny pred diskrimináciou a vylúčením v projektoch, ktoré financujeme," uviedla v utorok SB. Dodala, že o veci diskutuje s ugandskými predstaviteľmi.
Niekoľko členov amerického Kongresu koncom júla vyzvalo prezidenta SB Ajaya Bangu, aby "okamžite odložil a pozastavil všetky súčasné a budúce pôžičky Ugande", kým zákon nezruší.
Po schválení ugandského zákona aktualizovalo americké ministerstvo zahraničných vecí svoje cestovné odporúčania. Občanov USA upozornilo, aby "si rozmysleli cestu do Ugandy vzhľadom na kriminalitu, terorizmus a legislatívu proti LGBTQI+ ľuďom".
(tasr)
Novinárka Monika Tódová po tatranskom pobyte so sudkyňou Pamelou Záleskou prvýkrát prehovorila. Novinársku prácu si podľa svojich slov vykonáva maximálne eticky a sudkyňa je pre ňu morálny vzor. Niektorí známi slovenskí publicisti tvrdia, že ide o predvolebnú kampaň a snahu odstaviť kritických novinárov. Iní zas pripúšťajú, že redakcie majú nedostatočne nastavené etické štandardy a Tódová by mala v Denníku N skončiť.
Tódová po pár dňoch od publikovania záberov z tatranskej chaty, na ktorých je so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou, prelomila mlčanie. Denník N publikoval v utorok večer jej komentár.
Novinárka približuje, že čitateľom nechce hovoriť všetko o svojom súkromí. V minulosti preto napríklad nezverejnila, že sa s bývalým manželom rozvádzajú. S vedením redakcie však v prípade Záleskej prijala potrebné kroky. „Pamelu Záleskú som spoznala pri práci, robili sme spolu aj rozhovor. Keď sme sa neskôr začali priateliť, oznámila som to šéfredaktorovi a prijali sme v redakcii potrebné opatrenia. O sudkyni Záleskej už dlhšie nepíšem a nepublikujem ani spravodajstvo z jej súdnej siene (ani o vyfabrikovanej kauze inzulín). Pokiaľ ide o pojednávania, chodím už len na súd, ktorý sa týka vraždy Jána Kuciaka," píše Tódová.
Zo spravodajstva vraj prešla na publicistiku, robí podcasty, diskusie a píše Newsfilter. „V ňom hodnotím aj prácu Špecializovaného trestného súdu, ale nie Pamely Záleskej. Obe máme povolanie, ktoré je vo verejnom záujme, a k práci vždy pristupujeme maximálne eticky. V jej prípadoch som procesne nijako nefigurovala, nebola som obvinená ani poškodená," dodáva s dôvetkom, že Záleská je pre ňu eticky a morálne veľký vzor.
Na verejnosti ju vraj mohli so Záleskou stretnúť viackrát a nebolo treba zakrádať sa do garáže. „Neodovzdávali sme si v nej úplatky ani tajné informácie... Neskrývame sa a nerobíme nič zlé. Od Pamely Záleskej som nemala nikdy žiadnu tajnú informáciu. Robila som investigatívnu novinárku skoro dvadsať rokov aj bez toho, aby som sa priatelila s touto sudkyňou," bráni sa Tódová.
Sudkyňu vraj v tejto veci už v minulosti predvolali na Súdnu radu, aby vysvetlila, aký má s novinárkou vzťah. „Možno by chceli vedieť viac. Myslím si však, že obe máme právo na súkromie," uzatvára.
Chmelár hovorí o najväčšej novinárskej kauze
Uplynulé dni sa k téme vyjadrili viacerí publicisti. „Je to najväčšia novinárska aféra od čias kauzy ,Skupinka‘ (do ktorej bol, mimochodom, tiež zapletený súčasný redaktor Denníka N Martin Šimečka). Mlčanie médií hlavného prúdu jej dôsledky iba zhoršuje," píše napríklad Eduard Chmelár.
Záleská podľa neho na minulom vypočúvaní Súdnej rady nedostatočne vysvetlila svoj vzťah s Tódovou. Novinári by sa preto podľa neho mali „dištancovať od takýchto neetických a protiprávnych manierov svojej kolegyne". Úzke prepojenie oboch označuje za „neprípustné" pre dôveryhodnú žurnalistiku.
„Ak musel novinár Peter Tóth po odhalení, že bol agentom a dokonca námestníkom riaditeľa SIS, odísť z redakcie denníka Sme, redaktorka Monika Tódová by mala za porušenie pravidiel novinárskej etiky a možno aj zákona dostať hodinovú výpoveď. Inak sa všeobecná nedôvera v spoločnosti bude iba prehlbovať," dodáva Chmelár.
Soltész: Žurnalistika sa má čisto nielen robiť, ale aj vyzerať
Arpád Soltész zase konštatuje, že novinári píšuci o organizovanom zločine nezískajú kľúčové informácie na tlačovkách či žiadosťami podľa informačného zákona. „Celkom bežne sa stretávajú nielen s policajnými operatívcami, siskármi, vyšetrovateľmi alebo prokurátormi, ale aj so zločincami a ich advokátmi. To všetko, vrátane mafiánov, sú ľudia."
Je preto vraj prirodzené, že si s nimi novinári vytvárajú vzťahy. „Zostať nezaujatým pozorovateľom by bolo extrémne náročné, aj keby to bolo len o ľudskom vzťahu. Lenže nie je. Novinár bezpodmienečne potrebuje prístup k informáciám, ktoré mu jeho zdroje poskytujú, nemôže si dovoliť o ne prísť. Je otázkou času, kedy nad niečím prižmúri oko, niečo zamlčí, na niečo pozabudne a niečo iné zvýrazní, aby svoje zdroje neohrozil alebo nenaštval," konštatuje.
Problémom podľa neho je, že na Slovensku nefunguje redakčný proces. „Každý z nás sa dostáva do etických konfliktov, je to prirodzené a nie ja na tom nič zlé. Nesprávne je až v etickom konflikte konať a zamlčať ho. Je prácou editorov a šéfredaktora, aby svojich ľudí ustrážili a ochránili pred ich vlastnými chybami v úsudku ovplyvnenom vzťahmi mimo redakcie. Toto má žurnalistika spoločné so spravodlivosťou – nie je dôležité len to, ako čisto sa robí, ale či aj čisto vyzerá. Tá naša tak rozhodne nevyzerá. Dôvodom je nízka citlivosť na etické konflikty, nielen v redakciách, ale naprieč celou spoločnosťou. Novinári nie sú žiadni superhrdinovia, sú to normálni členovia tejto spoločnosti, ani lepší, ani horší. Médiá sú zrkadlom spoločnosti nielen tým, čo píšu, ale aj tým ako to píšu a ako k písaniu pristupujú," hodnotí.
Etické pravidlá redakcie majú byť podľa neho nastavené tak vysoko, aby ani hypoteticky nemohol vzniknúť čo i len klamlivý dojem, že novinár konal v konflikte záujmov. Novinár pritom vraj nemusí pre vytvorený vzťah s nejaký zdrojom odchádzať z brandže. Stačí, aby mediálne nepokrýval prípady, v ktorých figuruje jeho zdroj. To podľa neho Tódová spravila, ale Denník N to nedostatočne komunikoval verejnosti.
Konkrétny prípad novinárky a sudkyne vo svojej podstate považuje za „úplnú hlúposť", ktorá sa zneužíva vo volebnej kampani.
Fico a Balogová
Predseda Smeru Robert Fico sa ku kauze vyjadril v pondelok na sociálnej sieti, pričom obe ženy označil za „lesby". „V posteli sa dá vybaviť všeličo, aj dobré informácie zo spisu na zverejnenie v Denníku N, aj dostatočné mediálne krytie na absolútne neprimeraný trest," tvrdí Fico. Zopakoval, že ich v minulosti prichytil na spoločnom PCR testovaní, keď sa obe ženy vrátili zo spoločnej dovolenky.
Tódová je podľa neho novinársky vždy k dispozícii ľuďom ako špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, obhajuje exprezidenta Andreja Kisku, ktorý čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Zároveň vraj zverejňuje informácie zo spisov, ktoré by nemala mať a kritizuje sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodnú v prospech nominantov opozície. Záleská je podľa neho pod ochranou ministerstva spravodlivosti, ktoré v minulosti viedla Mária Kolíková (SaS) a v súčasnosti Jana Dubovcová a jej prešľapy zámerne prehliada aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
Vzťah oboch žien označil za „mediálno-justičnú" mafiu, ktorá sa snaží prispieť k politickému zadaniu expremiéra Igora Matoviča z roku 2020 – zlikvidovať a pozatvárať opozíciu.
S takýmto výkladom nesúhlasí šéfredaktorka Denníka Sme Beata Balogová. Politikov zo Smeru – Roberta Fica a Ľuboša Blahu – označila za „otravných a nebezpečných trollov", ktorí sa snažia umlčať kritických novinárov.
„Robia z novinárov terče. Ak by na Slovensku nebolo kritických novinárov, aj Moniky Tódovej, je možné, že Fico by sa nemusel snažiť o víťazstvo vo voľbách, lebo by už mal istoty podobné tým Orbánovým," hodnotí šéfredaktorka Sme.
Publicista Michal Havran v komentári pod Balogovej statusom reagoval, že je „významne rozdielne" stretávať sa so sudkyňou a stretávať sa s „Bödörom a agronacistom Bombicom".
(est, ste)
Na doručenie žiadosti o voľbu poštou zo zahraničia v septembrových predčasných parlamentných voľbách ostáva posledný deň. Termín pripomenulo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Priblížilo, že počet žiadostí k polnoci presiahol 64.000. Presný výsledný počet bude známy vo štvrtok (10. 8.) ráno po uplynutí termínu na ich odoslanie.
Po zaregistrovaní musí volič čakať na hlasovacie materiály, ktoré mu MV zašle na adresu v cudzine. Pokiaľ volič požiadal elektronicky, od MV dostane obálku na hlasovanie, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania. Hlasovacie lístky si musí stiahnuť z webu MV a vytlačiť sám. Ak požiadal o voľbu poštou písomne, poštou mu prídu okrem obálok aj hlasovacie lístky. Volič musí zaslať volebné materiály späť tak, aby boli doručené najneskôr 29. septembra. Odošle ich na adresu MV, ktorá je uvedená na návratnej obálke.
Volič môže hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR mimo územia Slovenska, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku, ale aj ak ho má, no v čase volieb bude v zahraničí.
Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.
(tasr)
Ministerstvo obrany (MO) SR po 20 rokoch obnovilo vojenskú autoškolu. Reagovalo tak na nedostatok vodičov v ozbrojených silách. Očakáva tiež úsporu financií. Prvý výcvik sa začal v uplynulých dňoch v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin. TASR o tom informoval komunikačný odbor MO SR.
Rezortná autoškola umožní výcvik vodičov v reálnych podmienkach Ozbrojených síl (OS) SR a na technike používanej v OS SR. Súčasne umožní rozvíjať zručnosti vodičov ozbrojených síl a reagovať tak napríklad aj na potreby vyplývajúce z modernizačných procesov.
"Možnosť získania vodičského oprávnenia môže byť zároveň ďalším z motivačných benefitov pre vstup občanov do Ozbrojených síl SR," vyzdvihol plukovník Pavol Barančík, veliteľ Základne výcviku a mobilizačného doplňovania Martin.
Očakáva sa aj úspora financií, keďže počas uplynulých 20 rokov bol rezort nútený riešiť rozširovanie a získavanie vodičských oprávnení nákupom kurzov v civilných zariadeniach.
Na prvý výcvik vojenskej autoškoly na získanie vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý bude ukončený 25. augusta, nastúpila desiatka profesionálnych vojakov. Výcvik je rozdelený na dve časti. Teoretická časť aktuálneho výcviku sa koná v zrekonštruovaných učebniach martinskej základne, praktická časť sa bude realizovať na verejných komunikáciách posádky Martin. Základňa chce pripravovať záujemcov aj na vodičské oprávnenia ostatných skupín.
(tasr)
ŽILINA – Dopravný podnik Žilina prišiel s novinkou. Na zastávkach MHD rozmiestnili QR kódy, ktoré nahrádzajú virtuálne panely. Pri naskenovaní QR kódu sa zobrazia reálne odchody spojov z danej zastávky.
Cestujúci mestskou hromadnou dopravou už nemusia manuálne vyhľadávať spoje, pomôcť im má novinka na zastávkach MHD. Každá zastávka v Žiline má svoj QR kód, ktorý funguje ako virtuálny panel, a teda reálne časy odchodu spojov sa zobrazia vo webovom prehliadači.
„Odkaz QR kódu je vždy aktuálny pre konkrétnu zastávku. Ak si odkaz na vašu obľúbenú zastávku uložíte do svojho mobilu, môžete si ho kedykoľvek a kdekoľvek otvoriť, a tak zistiť reálne odchody spojov zo zastávky," napísal dopravný podnik.
Vysvetlivky k virtuálnemu panelu:
Dopravný podnik Žilina dodáva, že počas septembra bude na vybraných zastávkach nainštalovaných 50 elektronických informačných panelov.
Zdroj: Dopravný podnik Žilina
SVIDNÍK – Pri zimnom štadióne na Bardejovskej ulici vo Svidníku našli v pondelok (7. 8.) muníciu z obdobia druhej svetovej vojny.
Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová s tým, že nález nahlásil na linku 158 krátko po obede pracovník technických služieb mesta.
„Na miesto bola okamžite vyslaná policajná hliadka, ako aj krajský pyrotechnik. Pracovníci technických služieb našli neznámu muníciu počas vykonávania terénnych prác," uviedla hovorkyňa. Pyrotechnik určil, že ide o delostrelecký granát a muníciu prevzal k zneškodneniu.
(tasr)
Od 1. septembra by sa mala zvýšiť suma základnej zložky mzdy profesionálneho náhradného rodiča o 10 % na 1 034 eur mesačne. Vyplýva to z návrhu nariadenia, ktorým sa bude v stredu zaoberať vláda. Kabinet premiéra Ľudovíta Ódora bude tiež rozhodovať o schválení dohody so Švajčarskom či o preplatení nákladov za záchrané práce samosprávam.
Slovensko by malo dostať od Švajčiarska príspevok vo výške 44,2 milióna švajčiarskych frankov (CHF) (46 miliónov eur). Vyplýva to z návrhu na uzavretie Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii druhého Švajčiarskeho príspevku vybraným členským štátom Európskej únie na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci Európskej únie.
Vláda by mala prerokovať aj novelu nariadenia o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu. Tá prinesie zjednotenie nabíjačiek na nové mobilné telefóny, tablety či digitálne fotoaparáty. Od od 28. decembra tohto roka by mali mať mať výhradne nabíjacie konektory typu USB – C okrem laptopov, ktoré sa budú musieť novým pravidlám prispôsobiť do 28. apríla 2026.
Ďaľšími bodmi programu rokovania vlády sú aj rozhodnutie o poskytnutí prostriedkov z plánu obnovy na vybudovanie nového superpočítača Centru spoločných činností Slovenskej akadémie vied (SAV) či preplatenie 2,6 milióna eur dotknutým samosprávam za záchranné práce počas 157 mimoriadnych situácií.
(tasr)
Ruské ostreľovanie východoukrajinského mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti sa v poslednom období vystupňovalo a úrady vyzývajú obyvateľov, aby odtiaľ evakuovali deti a ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. V utorok o tom informovala americká televízia CNN.
"Od deokupácie v septembri 2022 obyvatelia Kupianska neustále trpia ostreľovaním. Žiaľ, nedávno sa počet útokov vystupňoval, zvýšil a škála zbraní používaných na ostreľovanie mesta sa tiež rozšírila," povedal v utorok v ukrajinskej štátnej televízii šéf vojenskej mestskej správy Andrij Besedin.
Dodal, že Rusko teraz ostreľuje Kupiansk aj navádzanými bombami.
Úrady v meste spustili dobrovoľný evakuačný plán pre obyvateľstvo už v novembri 2022, ale mnoho obyvateľov sa rozhodlo v oblasti zostať.
"Aktívne vyzývame ľudí, aby z územia našej komunity evakuovali deti, a zdôrazňujeme, že život je najdôležitejší. Je nutné odísť z nebezpečnej zóny, predovšetkým to platí pre deti a ľudí s obmedzenou pohyblivosťou," uviedol Besedin.
Podľa neho úrady aktívne komunikujú s obyvateľmi mesta cez účty na sociálnych sieťach. Zdôraznil, že hoci Kupiansk je stále slobodný a ovláda ho Ukrajina, obranné sily ťažko pracujú na tom, aby "nedali nepriateľovi žiadnu šancu prelomiť obranu. Lenže teroristický štát dokazuje, že vedie vojnu aj proti civilistom, životne dôležitej infraštruktúre a terorizuje obce s civilistami".
Besedin informoval, že ruské ostreľovanie zasiahlo v pondelok 7. augusta dedinu Kruhľakivka v Charkovskej oblasti. Zabití tam boli dvaja civilisti a najmenej ďalších päť utrpelo zranenia, uviedol šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Ruská armáda podľa neho ostreľovala dedinu štyrmi navádzanými bombami a zasiahla súkromné domy.
Ruské sily zosilnili útoky po celej Charkovskej oblasti a snažia sa znovu dobyť toto územie. Aj námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok na YouTube uviedla, že "smer na Kupiansk je zrejme najhorúcejším ohniskom" útokov, pretože ruské sily sa znova pokúšajú získať pozície, ktoré v Charkovskej oblasti stratili vlani na jeseň.
(tasr)
ČADCA – V Kysuckej nemocnici s poliklinikou (KNsP) Čadca prebieha od prvého augusta komplexná rekonštrukcia CT pracoviska. Potrvá niekoľko týždňov.
Pracovisko čaká kompletná výmena elektroinštalácie, nová sieťová inštalácia, úprava rozvodov v podlahe a výmena podlahových krytín, nové znížené stropy, posilnenie chladenia a montáž novej vzduchotechnickej jednotky, ktorá zabezpečí výmenu vzduchu nielen v priestoroch CT pracoviska, ale aj v čakárni pre pacientov.
Taktiež demontujú starý CT prístroj a inštalujú nové a moderné CT.
Rekonštrukcia by mala potrvať približne desať až dvanásť týždňov. V tomto čase nebude CT pracovisko KNsP Čadca fungovať.
Dostupnosť CT vyšetrení pre pacientov nemocnice bude zabezpečená na iných CT pracoviskách v rámci regiónu – KK MED Žilina, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica.
Nemocnica taktiež požiadala o spoluprácu Univerzitnú nemocnicu v Martine a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Žiline.
Viac informácií sa dozviete na webovej stránke KNsP Čadca.
(KNsP Čadca)
Slovensko pomôže Slovinsku pri zvládaní ničivých povodní poskytnutím štyroch ťažkých pásových rýpadiel. Na mieste budú nasadení piati pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorému technika patrí. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
"Ako vodohospodári pozorne a citlivo vnímame aktuálnu situáciu v Slovinsku. Ponuka pomoci kolegom v Únii je pre nás prirodzeným prejavom spolupatričnosti a profesijnej cti, keďže živel, s ktorým dennodenne pracujeme, hranice štátov, politík či jazykov nepozná," poznamenal generálny riaditeľ SVP Ladislav Glinda.
Pásové rýpadlá sú pre Slovinsko mimoriadne potrebné. Ako pripomína rezort vnútra, podľa informácií z Európskeho centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska dve tretiny územia Slovinska boli bezprostredne zasiahnuté povodňami a jej dôsledkami. Rozsahom pomoci tak bude Slovensko patriť medzi najcennejších partnerov.
Poskytnutím pomoci prejavuje Slovensku solidaritu a nadväzuje na pomoc ponúknutú predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom, ktorý sa počas mimoriadnej situácie spojil so svojím slovinským náprotivkom Robertom Golobom. Slovinská strana následne požiadala o konkrétne technické vybavenie prostredníctvom Európskeho mechanizmu civilnej ochrany (UCPM).
Koordináciu humanitárnej pomoci, ako aj prepravu nadrozmerných strojov zabezpečuje sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR. Zástupca sekcie na mieste zabezpečí komunikáciu a koordináciu s miestnymi orgánmi, pričom bude zodpovedný aj za zasielanie pravidelných reportov o postupe prác.
"Úsilie, ktoré bolo pri zabezpečení takejto formy humanitárnej pomoci vyvinuté, má za cieľ čo najviac zmierniť následky tejto katastrofy a pomôcť s odstraňovaním škôd. Medzinárodní partneri dnes vnímajú Slovensko ako silného a spoľahlivého partnera a v prípade potreby sú rovnako pripravení poskytnúť pomoc Slovensku v akejkoľvek kríze," zdôraznila generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia MV SR Michaela Kaňová.
Zabezpečenie prepravy vrátane špeciálnych povolení na prejazd vysokotonážnych zariadení do Slovinska je v súčasnosti v procese riešenia. Ministerstvo vnútra SR v koordinácii s Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR aktívne komunikujú s Európskou komisiou o možnostiach zabezpečenia prepravy na miesto vyslania. V procese riešenia je z pohľadu sekcie krízového riadenia MV SR aj zapojenie ďalších zložiek štátnej správy.
Pomoc Slovinsku doteraz poskytlo Nemecko, Francúzsko a Chorvátsko.
(tasr)
TRENČÍN/PLAVECKÝ MIKULÁŠ – Ak sa chystáte do Plaveckého Mikuláša alebo okolia, zbystrite pozornosť.
Cestu medzi Plaveckým Mikulášom a Mikulášovom budú dnes priebežne uzatvárať vojaci. Informuje o tom portál zoznam.sk.
„Ak budete počuť výstrely, nemusíte sa ničoho obávať. Ide o cvičné streľby, ktoré sa tam aktuálne vykonávajú,“ objasnili na webe.
SLOVENSKO – Zmrzlinu počas leta ochutná aspoň raz viac ako 90 percent Slovákov. Najviac obľubujú čokoládovú príchuť. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra Go4insight na vzorke 1000 respondentov vo veku 15 až 79 rokov v máji tohto roka. TASR o tom informoval Rastislav Kočan z agentúry.
Najobľúbenejšou zmrzlinovou pochúťkou sú rôzne druhy nanukov a podobne je na tom aj klasická kopčeková zmrzlina. Oba si na týždennej báze počas letných mesiacov vychutnáva približne štvrtina Slovákov. Najmenej obľúbená spomedzi testovaných typov zmrzlín je točená strojová zmrzlina, na týždennej báze ju konzumuje päť percent.
Šesť percent zmrzlinu neje vôbec. Najčastejšie ide o starších dôchodcov a mužov na vidieku. Na týždennej báze si ju zas najčastejšie doprajú tínedžeri a mladí ľudia.
V porovnaní s rokom 2019 sa v prvej trojke obľúbených príchutí preferencie nezmenili. Dominujú príchute čokoládová, vanilková a citrónová.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…