Preskočiť na obsah
  |  

Exprezident Sarkozy: Návrat Krymu Ukrajine je ilúzia. S Putinom treba rokovať, nie je nerozumný

Francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy navrhol, že vojna na Ukrajine by mohla byť ukončená zorganizovaním nových referend na Ruskom okupovaných územiach. Týmto vyjadrením si vyslúžil kritiku Kyjeva.

Ukrajinci... budú chcieť dobyť späť to, čo im bolo neprávom odobraté," povedal Sarkozy pre konzervatívny denník Le Figaro v rozhovore, ktorý bol zverejnený v stredu. "Ale ak sa im to nepodarí zvládnuť úplne, na výber bude medzi zmrazeným konfliktom... alebo referendami pod prísnym dohľadom medzinárodného spoločenstva," dodal.

Bývalý francúzsky prezident v súvislosti s Krymským polostrovom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, povedal, že "návrat k tomu, čo bolo predtým, je ilúzia". Podľa jeho slov bude na "upevnenie súčasného stavu potrebné nespochybniteľné referendum".

Sarkozy tiež trval na tom, že ruský prezident "nie je nerozumný". Tvrdil, že na Putina by mohol z Európy zafungovať správny druh diplomacie. Poukázal pritom na rusko-gruzínsky ozbrojený konflikt z roku 2008, keď podľa vlastných slov "presvedčil (Putina), aby stiahol svoje tanky".

"Rusko je susedom Európy a tak to aj zostane... Diplomacia, diskusia a rozhovory zostávajú jediným spôsobom, ako nájsť prijateľné riešenie. Nič nie je možné bez kompromisov" povedal.

Francúzsky exprezident tiež zastáva názor, že Ukrajina by mala zostať "neutrálna" a nemala by sa stať súčasťou Európskej únie či Severoatlantickej aliancie.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak reagoval, že Sarkozyho vyjadrenia sú založené na "zločineckej logike". "Nemôžete obchodovať s územiami iných ľudí, pretože sa niekoho bojíte alebo pretože ste priatelia so zločincami," uviedol. Podľa jeho slov sa Sarkozy ešte ako francúzsky prezident "zámerne podieľal na zločineckej konšpirácii s cieľom obsadiť ukrajinské územia Ruskom".

Na Sarkozyho návrh reagoval aj francúzsky poslanec Julien Bayou zo strany zelených (EELV). Exprezident by podľa jeho slov mal byť považovaný za "ruského influencera". Sarkozyho rozhovor pre denník Le Figaro označil za "šokujúci".

Sarkozyho bývalý poradca Jerome Poirot pre francúzske médiá povedal, že exprezidentove vyjadrenia sú "hanebné". "Nemá žiadnu perspektívu o tom, čo sa stalo alebo čo urobil" počas svojho funkčného obdobia v rokoch 2007 až 2012. Pripomenul, že Sarkozy bol v roku 2008 proti vstupu Gruzínska a Ukrajiny do NATO, no ani to nezabránilo Rusku zaútočiť na obe tieto krajiny. "Aká bola jeho (Sarkozyho) vízia francúzskej bezpečnosti? Len sa vzdať toho, čo chcel Vladimir Putin?" pýtal sa Poirot.

Sarkozyho vyjadrenia privítal ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa neho boli "rovnaké odvážne ako presné".   

(tasr)     

  |  

Palkovič kritizuje lekárskych odborárov: Pre urgenty zas vrážate klin medzi zdravotníckych pracovníkov

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pracuje na novej koncepcii fungovania urgentných príjmov. Prvé opatrenia by mali vstúpiť do platnosti v horizonte najbližších týždňov. Pre TASR to uviedli z komunikačného oddelenia rezortu. Reagovali tak na vyjadrenie lekárskych odborárov, ktorí upozornili na ohrozenie prevádzky centrálneho prijímacieho oddelenia v bratislavskej ružinovskej nemocnici.

"MZ má identifikované potenciálne finančné zdroje, ktoré môžu slúžiť na modernizáciu a vybudovanie urgentných príjmov v nemocniciach. V týchto dňoch prebiehajú negociácie s partnermi, na základe ktorých sa určí finálny zdroj financovania. Zároveň v najbližších dňoch MZ zaradí do vnútorného pripomienkového konania opatrenie, ktorého cieľom je posilniť personálne zabezpečenie urgentných príjmov, čím vznikne priestor na zvýšenie počtu lekárov slúžiacich na urgentných príjmoch," priblížili z rezortu.

V tejto súvislosti sa podľa nich uskutočnilo na pôde ministerstva niekoľko pracovných stretnutí, a to aj s riaditeľmi všetkých nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ a s primármi urgentných príjmov. "V rámci prípravy novej koncepcie minister aj osobne navštívil niektoré urgentné príjmy," doplnili.

Rezort zároveň poukázal na to, že poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti bude v Bratislave a Bratislavskom kraji od septembra rozšírené. Pripomenul, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa podpísala zmluvu s Nemocnicou Bory, ktorá tak bude môcť otvoriť urgent. Avizuje, že na najbližšie rokovanie kabinetu predloží novelu nariadenia vlády, ktorou sa nový urgentný príjem zaradí do pevnej siete urgentov na Slovensku.

Ministerstvo zároveň kritizuje vedenie lekárskych odborárov, že od neho neprichádzajú konkrétne a konštruktívne návrhy, ale všeobecné frázy, negativizmus a odmietanie ponúknutých opatrení. "Opakovane vnímame, že predstavitelia lekárskych odborov sa pre dosiahnutie svojich cieľov snažia vraziť klin medzi jednotlivé skupiny zdravotníckych pracovníkov. Prednedávnom sa o to pokúšali v prípade ambulantných a nemocničných pediatrov, teraz sa ich terčom stali lekári z urgentov nemocníc v bratislavskom regióne," uzavrelo.

Lekárski odborári vo štvrtok upozornili, že prevádzka centrálneho prijímacieho oddelenia v ružinovskej nemocnici je ohrozená. Pracovisko má podľa ich slov problém s obsadením služieb atestovanými lekármi. Vyzvali preto rezort zdravotníctva, aby situáciu riešil. Univerzitná nemocnica Bratislava pod ktorú zariadenie patrí, odmieta, že by centrálny príjem kolaboval. Deklarovala, že prevádzka je plne zabezpečená.

(est)

  |  

Ukrajina dostala od Nemecka nové systémy protivzdušnej obrany IRIS-T

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že dostala z Nemecka nové protilietadlové systémy IRIS-T. Kyjev sa snaží posilňovať svoju protivzdušnú obranu voči čoraz intenzívnejším ruským raketovým útokom.

„Veľká vďaka našim partnerom za IRIS-T. Naša obloha bude viac chránená," napísal na sociálnych sieťach Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Nemecko vo štvrtok potvrdilo, že dodalo Ukrajine dva systémy IRIS-T.

Ukrajina čelila od začiatku ruskej invázie množstvu raketových a dronových útokov na civilnú infraštruktúru. Svoju protivzdušnú obranu už odvtedy posilnila systémami zo Západu.

V súčasnosti sú preto ruské útoky na hlavné mesto Kyjev menej úspešné, ale Moskva zvýšila množstvo vzdušných útokov na mestá na juhu a západe Ukrajiny.

Ruské rakety zabili v utorok 15. augusta troch ľudí v ukrajinskom meste Luck na západe a niekoľko rakiet bolo zostrelených nad západným mestom Ľvov, 65 kilometrov od hraníc s Poľskom.

(tasr)

  |  

Horskí záchranári dnes zasahovali v Malej Fatre už druhýkrát

MALÁ FATRA – Horská záchranná služba (HZS) vo štvrtok pomáhala pri dvoch prípadoch v Malej Fatre. V prvom išlo o kolaps, v druhom prípade o poranenie dolnej končatiny. HZS o tom informovala na sociálnej sieti.

Horskí záchranári vo štvrtok popoludní prijali tiesňové volanie z Horných Dier v Malej Fatre, kde skolaboval český turista. Na miesto ihneď odišli horskí záchranári a rovnako posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zo Žiliny.

Horskí záchranári po príchode poskytli turistovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť a transportovali ho pomocou nosidiel KONG na Podžiar, kde ho odovzdali leteckým záchranárom na prevoz do nemocnice.

Hneď po ukončení záchrannej akcie v Horných Dierach smerovali horskí záchranári na pomoc turistke, ktorá si poranila dolnú končatinu pri schádzaní z Poludňového grúňa. Záchranári sa pomocou terénneho vozidla dostali k Chate na Grúni a následne peši k zranenej. Po ošetrení a zafixovaní nohy pomocou vákuovej dlahy, bola na rakúskom vozíku transportovaná k chate a následne terénnym vozidlom dole na parkovisko. Odtiaľ pokračovala v sprievode rodinných príslušníkov na ďalšie ošetrenie samostatne.

  |  

Žilinka po Hamranovej tlačovke: Niektoré vyjadrenia odmietam a hraničia s drzosťou

V trestnej veci vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry generálny prokurátor Maroš Žilinka osobne nekonal ani nevydal žiadne rozhodnutie. Napísal to na sociálnej sieti v reakcii na tlačovú konferenciu policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Ten povedal, že Žilinka zrejme prvýkrát zrušil prostredníctvom paragrafu 363 trestného poriadku uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci bez konkrétneho obvineného. Stíhanie sa týkalo podozrení na sabotovanie vyšetrovania medializovaných trestných káuz.

„Aj keď v konečnom dôsledku uznesenie podľa paragrafu 363 trestného poriadku podpisuje generálny prokurátor alebo prokurátor poverený konaním v jeho mene, v žiadnom prípade nejde o „rozhodnutie jedného muža“. Také označenie je zavádzajúce a nezodpovedá postupu pri vybavovaní mimoriadnych opravných prostriedkov upravenému v príkaze generálneho prokurátora," uviedol Žilinka.

Generálny prokurátor sa zároveň ohradil voči slovám prezidenta Policajného zboru, spôsobilým podľa neho navodiť u občanov domnienku o jeho rozhodovaní „pod tlakom, z dôvodu vydierania, či z korupčných dôvodov“.

„Takúto nehanebnosť si vyprosujem. Zároveň úprimne prajem všetkým verejným činiteľom takú mieru slobody pri rozhodovaní, akou osobne disponujem," vyhlásil Žilinka. Dodal, že za každým rozhodnutím, ktoré osobne vydal, si plne stojí a vždy obsahovalo také odôvodnenie, ktoré poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne významné otázky.

(sita)

  |  

Bielorusko označilo za extrémistické dve slávne básne z 19. storočia

Bieloruská prokuratúra vo štvrtok označila dve slávne básne z 19. storočia za extrémistický materiál. Ich autorom je známy bieloruský spisovateľ, básnik a dramatik Vincent Dunin-Marcinkevič.

„To, čo sa deje, je prechod z diktatúry do totalitného režimu. Ľudia sú zastrašovaní, klasici volajúci po národnom odpore sú zakázaní," povedal pre AFP literárny vedec Ales Paškevič.

Zmienené diela vznikli počas povstania vedeného poľsko-bieloruským spisovateľom Kastusom Kalinowským proti ruskému impériu v 19. storočí. Po revolucionárovi je pomenovaná aj známa skupina bieloruských dobrovoľníkov bojujúcich proti ruským silám na Ukrajine - regiment Kastusa Kalinowského.

„Toto obdobie dnes bieloruská spoločnosť interpretuje v súvislosti s vojnou na Ukrajine, masovou represiou v Bielorusku a úlohou Ruska," povedal Paškevič. Za extrémistický bol označený aj predslov k dielu Dunina-Marcinkeviča, ktorý napísal literárny kritik Yazep Januškevič.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko, ktorý je pri moci v tejto postsovietskej krajine už takmer tri desaťročia, zintenzívnil po spornom znovuzvolení v roku 2020 represie voči kritikom svojho režimu. Mnohých uväznil alebo prinútil odísť do exilu. Bieloruská ľudskoprávna skupina Viasna tvrdí, že v krajine je momentálne takmer 1 500 politických väzňov.

(tasr)