Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Núdzový stav a tisícky evakuovaných. Kanadská provincia Britská Kolumbia zažíva najhoršie požiare v dejinách

Pre mohutné lesné požiare bol v piatok v provincii Britská Kolumbia na západe Kanady vyhlásený núdzový stav. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Situácia je momentálne nepredvídateľná a čaká nás niekoľko ťažkých dní," povedal v piatok večer (miestneho času) premiér Britskej Kolumbie David Eby, pričom konštatoval, že provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách.

V súvislosti s požiarmi tam bola v piatok nariadená evakuácia obyvateľov mesta West Kelowna, ktoré sa nachádza približne 300 kilometrov východne od metropolitnej oblasti Vancouveru. Oheň v tomto meste, kde žije 36.000 ľudí, pohltil niekoľko domov a evakuovaných muselo byť asi 15.000 ľudí.

Núdzový stav kvôli lesným požiarom už v stredu vyhlásili Severozápadné teritóriá - oblasť na krajnom severe Kanady.

https://twitter.com/CitizenFreePres/status/1692699605601816615

Kanadský premiér Justin Trudeau v piatok večer pricestoval do Edmontonu, kde sa stretol s ľuďmi evakuovanými zo Severných teritórií. V rozhovore s evakuantmi i novinármi Trudeau vyjadril presvedčenie, že "spoločnými silami toto neuveriteľne ťažké leto prežijeme".

AFP sumarizovala, že na území Kanady horí viac ako tisíc lesných požiarov, vrátane viac ako 230 v Severozápadných teritóriách a vyše 370 v Britskej Kolumbii.

Odborníci tvrdia, že problém lesných požiarov sa zhoršil pod vplyvom zmeny klímy. Podľa úradníkov k počtu a intenzite tohtoročných požiarov prispelo sucho a vysoké teploty. Abnormálnym suchom je postihnutá veľká časť Kanady.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko: Na demonštrácii v Haagu roztrhali Korán

Aktivista počas piatkovej demonštrácie pred tureckým veľvyslanectvom v holandskej metropole Haag pošliapal a roztrhal výtlačok Koránu, čo rozhnevalo desiatky účastníkov protidemonštrácie. Informovala o tom agentúra AFP.

Holandská vláda demonštráciu pred jej konaním odsúdila, uviedla však, že nemá zákonné právomoci, aby jej zabránila.

Podľa redaktorov AFP výtlačok Koránu roztrhal Edwin Wagensveld, ktorý vedie holandskú pobočku organizácie Pegida, ktorá podľa vlastných slov protestuje proti islamskému extrémizmu. Na proteste ho sprevádzali ďalšie dve osoby.

Polícia uzavrela prístup na ulicu, kde sídli turecké veľvyslanectvo. Zhromaždilo sa tam aj približne 50 odporcov protestu. Niektorí začali hádzať na Wagensvelda kamene, keď trhal stránky z Koránu.

Asi 20 policajtov vybavených štítmi a obuškami zasiahlo, keď sa ho pri odchode z protestu snažili prenasledovať.

Holandská ministerka spravodlivosti Dilan Yesilgözová, ktorá je tureckého pôvodu, označila zámer roztrhať Korán za "dosť primitívny a úbohý". Dodala však, že zákony takúto demonštráciu nezakazujú.

Wagensveld už čelí stíhaniu za výroky, ktoré vyslovil na podobnej demonštrácii v januári, keď pred parlamentom takisto roztrhal výtlačok Koránu a prirovnal ho k pamfletu Mein Kampf nacistického vodcu Adolfa Hitlera. V piatok mal zasa Wagensveld oblečené tričko s nápisom "Islam nie je lepší ako nacizmus".

K podobnému zaobchádzaniu s Koránom došlo tento rok aj vo Švédsku a Dánsku, čo vyvolalo pobúrenie a protesty v moslimských krajinách.

Dánska polícia avizovala, že sprísni kontrolu hraníc. Švédsko vo štvrtok reagovalo zvýšením výstrahy pred nebezpečenstvom terorizmu na štvrtý z celkovo piatich stupňov.

(tasr, dv)

Minúta  |  

ECOWAS je pripravený vojensky zasiahnuť v Nigeri, ak zlyhá diplomacia

Šéfovia armád Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sú pripravení vojensky zasiahnuť v Nigeri "hneď, ako bude vydaný rozkaz". Všetky možnosti vrátane diplomatického riešenia však naďalej zostávajú na stole, uviedol podľa agentúry DPA v piatok večer v hlavnom meste Ghany Akkra komisár ECOWAS-u pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť Abdel-Fatau Musah.

Vojenskí predstavitelia deviatich z 15 členských krajín bloku predtým na dvojdňovom stretnutí diskutovali o možnej vojenskej intervencii v Nigeri po zosadení demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.

Musah informoval, že Niger najprv navštívi sprostredkovateľská misia ECOWAS-u. Ak jej úsilie zlyhá, blok štátov pristúpi k vojenskému riešeniu, ktorého cieľom bude obnovenie ústavného poriadku v Nigeri.

Aktivácia pohotovostnej jednotky už podľa Musaha prebieha a jej príslušníci sú pripravení "kedykoľvek" zasiahnuť. Stanovený bol aj dátum potenciálnej intervencie, nie je ho však možné zverejniť. S účasťou na zásahu súhlasili všetky členské štáty okrem Kapverd a tých, kde je pri moci armáda.

Junta v Nigeri, ktorá sa ujala moci 26. júla, vyhlásila, že je ochotná rokovať, no doteraz blokovala všetky diplomatické snahy ECOWAS-u. Toto združenie požaduje okrem obnovenia ústavného poriadku aj návrat zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma k moci, ktorý je v domácom väzení.

Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov bol pred prevratom jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu. Francúzsko a USA majú v tejto krajine, ktorá leží na kľúčovej migračnej trase do Európy, dôležité vojenské základne.

(tasr)

Minúta  |  

USA, Japonsko a Južná Kórea sa dohodli na konzultáciách v prípade spoločnej hrozby

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol, japonský premiér Fumio Kišida a prezident USA Joe Biden sa v piatok v Camp Davide dohodli, že v prípade spoločného ohrozenia budú túto záležitosť medzi sebou konzultovať. TASR správu prevzala z agentúry Jonhap.

Ide o prvý takýto záväzok týchto troch krajín, pričom dohoda zdôrazňuje naliehavosť spoločnej reakcie na výzvy ako jadrová hrozba zo strany Severnej Kórey a narušenie dodávateľských reťazcov.

"My, lídri Japonska, Kórejskej republiky a Spojených štátov zaväzujeme naše vlády trojstranne medzi sebou konzultovať, urýchlene, s cieľom skoordinovať naše reakcie na regionálne výzvy, provokácie a hrozby ovplyvňujúce naše spoločné záujmy a bezpečnosť," uviedli štátnici v dokumente. Ten nešpecifikuje hrozby ži výzvy, ktoré si budú vyžadovať konzultáciu. Zdroje z prostredia juhokórejskej prezidentskej kancelárie však uviedli príklady ako obchodné spory, raketová hrozba Severnej Kórey, vážne provokácie na mori, či iné hrozby.

V prípade, že sa niektorá z trojice krajín rozhodne informácie nezdieľať, pretože konkrétnu hrozbu za hrozbu pre seba samú nepovažuje, nebude ich musieť zdieľať, uviedol zdroj.

Biden, Jun a Kišida sa dohodli aj na každoročných trojstranných stretnutiach vrcholných predstaviteľov svojich krajín, ministrov obrany a zahraničných vecí, i poradcov v oblasti národnej bezpečnosti. Takisto plánujú uskutočňovať spoločné vojenské cvičenia a spolupracovať v zdieľaní údajov o Severnej Kórei. Chcú posilniť spoluprácu s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a vyjadrili znepokojenie s nebezpečným a agresívnym správaním Číny v Juhočínskom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Súd zamietol Trumpov pokus o posunutie pojednávania v prípade ohovárania

Súd v New Yorku v piatok zamietol už štvrtý pokus bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa posunúť súdny proces v prípade ohovárania. Žalobu v roku 2019 podala novinárka E. Jean Carrollová a pojednávanie sa má začať v januári. TASR správu prevzala z agentúry AP a CNN.

Trump žiadal pozastavenie súdneho procesu, pretože sa usiluje uspieť s odvolaním voči inému rozhodnutiu súdu. V tomto prípade ide o odmietnutie exprezidentových tvrdení, že na vyjadrenia o Carrollovej sa vzťahuje prezidentská imunita.

Sudca Lewis Kaplan to označil za ďalší pokus o zdržiavanie. "Tento prípad bol po celé roky z väčšej miery pozastavený, najmä pre opakované úsilie pána Trumpa dosiahnuť odloženie," uviedol Kaplan. "Trumpov posledný návrh - jeho štvrtá takáto žiadosť - je ďalším takýmto pokusom nadmieru oddialiť vyriešenie tejto záležitosti," uviedol.

Trump sa vo voľbách v roku 2024 chce usilovať o znovuzvolenie. Súdny proces, ktorý sa má začať v januári, je jednou z viacerých žalôb, ktorým čelí.

Carrollová pri podávaní žaloby tvrdila, že Trump ju ohováral v prípade jej obvinení zo znásilnenia. Exprezident povedal, že novinárka nie je jeho typ a tiež povedal, že si obvinenia vymyslela s cieľom zvýšiť predaj svojej knihy.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zaviedlo sankcie voči prokurátorovi ICC i členom britskej vlády

Rusko v piatok oznámilo sankcie voči prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimovi Khanovi i členom britskej vlády, ktorí rázne vystupujú proti ruskej invázii na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo britskú neochvejnú vojenskú podporu Kyjeva a agresívnu protiruskú politiku Londýna. Na sankčný zoznam britských občanov pridalo 54 osôb. Je medzi nimi britská ministerka kultúry a športu Lucy Fraserová, ktorá aktívne presadzuje medzinárodnú izoláciu Ruska v oblasti športu, i štátna tajomníčka ministerstva obrany Annabel Goldieová, ktorá je podľa Ruska zodpovedná za dodávky zbraní na Ukrajinu.

Britský právnik Khan v marci vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina na základe obvinení z nezákonnej deportácie ukrajinských detí. Rusko nie je členskou krajinou ICC a tvrdí, že tento zatykač je neplatný.

Moskva sankcie uvalila aj na britských novinárov z BBC, The Guardian a The Daily Telegraph, ktorých obviňuje zo šírenia falošných informácií o Rusku a z podpory propagandistických aktivít Kyjeva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.