Preskočiť na obsah
  |  

Majetkové priznania verejných funkcionárov zverejnia až v novom volebnom období

Majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2022 sa pravdepodobne zverejnia až v novom volebnom období. Ich zverejnenie zabezpečuje Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý v aktuálnom zložení už pravdepodobne nezasadne. Vyplýva to z vyjadrenia šéfa výboru Borisa Suska (Smer-SD) pre TASR.

Majetkové priznania podalo načas 1502 funkcionárov, po lehote 72 funkcionárov. Doteraz nepodalo oznámenie 23 verejných funkcionárov.

Susko ozrejmil, že pokiaľ už parlament nebude mimoriadne zasadať z dôvodu schválenia zákonov, výbor zvolávať nebude, pretože hrozí, že by naň neprišlo dostatok poslancov. Na pláne už nie je žiadna riadna schôdza NR SR. Susko si myslí, že majetkové priznania sa zverejnia až na jeseň po parlamentných voľbách, keď sa nimi bude zaoberať výbor v novom zložení.

Termín na odovzdanie oznámení podľa ústavného zákona je vždy do 30. apríla. V tomto roku bola lehota predĺžená do 2. mája. Za nepodanie oznámení včas hrozí sankcia jedného mesačného platu verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok. "Konanie výbor začal voči tým verejným funkcionárom, ktorí podali oznámenie po termíne alebo nepodali vôbec," priblížila pre TASR tajomníčka výboru Zuzana Tureničová.

Povinnosť podať oznámenie o majetkových pomeroch sa podľa zákona týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv.

Rovnakú povinnosť majú napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky.

Podať ho musia aj verejní funkcionári, ktorých do funkcie nominoval štát alebo právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

(tasr)

  |  

Detská železnička oslavuje narodeniny celodenným programom

KOŠICE – Košická detská historická železnica oslavuje v tomto roku 68. výročie vzniku, pri tejto príležitosti si v sobotu pripravili pre návštevníkov celodenný program. Riaditeľ železničky Ľubomír Lehotský uviedol, že hlavný program sa bude konať na konečnej stanici Alpinka.

„Deň železničky" sa ponesie nielen na vlnách železničnej histórie, ale aj za asistencie známych postavičiek z príbehu detského animovaného seriálu Labková patrola.

„Návštevníci sa môžu tešiť na defilé železničných vozidiel, súťaže rušňovodičov, drezín, zápolenie medzi cestujúcimi a železničiarmi, ručné ťahanie vagónov, tombolu a rôzne atrakcie. Prekvapením bude uvedenie novej rozprávkovej knihy," priblížil Lehotský, ktorý je zároveň autorom publikácie. Sú v nej všetky rozprávky, ktoré vytvoril za posledných 13 rokov a boli inšpirované nielen košickou železničkou, ale najmä detskou zvedavosťou a fantáziou.

Slávnostný protokolárny vlak vypravia krátko po 10:00 zo stanice Čermeľ. Spestrením dňa bude podľa riaditeľa aj slávnostný nástup mladých železničiarov. Vzhľadom na obmedzené možnosti parkovania pri detskej železnici organizátori dávajú do pozornosti alternatívne spôsoby dopravy ako MHD či bicykel. Možnosť bezplatného parkovania je aj priamo na Alpinke.

Návštevníci tak budú môcť absolvovať jazdu vlakom v smere Alpinka – Čermeľ a späť. Košická detská historická železnica vznikla v roku 1955, dokončená bola o rok neskôr. Úzkorozchodná trať s rozchodom 1 000 milimetrov a dĺžkou štyri kilometre vedie Čermeľským údolím.

Už od začiatku bola určená nielen pre dopravu turistov, ale hlavne na prípravu mladých ľudí pre prácu v „modrej armáde". Od roku 2012 sa o unikátnu atrakciu stará občianske združenie Detská železnica Košice spolu s nadšencami združenými v Klube mladých železničiarov. Disponuje dvoma parnými lokomotívami – Katkou z roku 1884 a Krutwigom z roku 1957. Motorové lokomotívy rady TU 29 nesú ženské mená Danka, Janka, Vlasta a Anička.

V prevádzke sú aj dve motorové dreziny, sedem na ľudský pohon a jedna elektrická lokomotíva. Tá podľa riaditeľa čaká na investíciu, po ktorej by už ako akumulátorová „mašina" mohla za sebou ťahať viac ako storočné vagóny košickej úzkorozchodnej železničky.

(tasr)

  |  

Ján Kubiš chce byť občianskym kandidátom na prezidenta SR, začne zbierať podpisy

Diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš chce byť občianskym kandidátom na prezidenta SR. V dohľadnej dobe preto začne so zberom podpisov pre svoju kandidatúru. Uviedol to pre TASR s tým, že zber podpisov ukáže, či je medzi občanmi dopyt po kandidátovi s jeho skúsenosťami.

"Chcem si overiť svoju akceptáciu, pokiaľ ide o voličov na Slovensku tým, že v dohľadnej dobe by som začal zbierať podpisy. To by mi ukázalo, do akej miery by som mohol fungovať ako občiansky kandidát," povedal Kubiš pre TASR. Chcel by prispieť k tomu, aby sa v budúcnosti neopakovali podobné vývoje situácie v krajine ako v tomto týždni a hľadali sa spoločné východiská.

Kubiš sa nechce o post hlavy štátu uchádzať ako kandidát konkrétnej politickej strany. Myslí si, že ísť cestou zberu podpisov od občanov je v súčasnej situácii jediná správna cesta. Poznamenal, že ktokoľvek by išiel do boja o prezidentský mandát ako nominant niektorej strany, mal by zrejme sťažené pôsobenie aj vo výkone funkcie.

Súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR, a to na základe petície. Podpísať ju musí najmenej 15.000 občanov. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

(tasr)

  |  

Majerský: Policajná akcia nesie znaky amaterizmu a chaosu

Ak by sa KDH stalo súčasťou budúcej vládnej koalície, snažilo by sa heslo boja proti korupcii naplniť obsahom a profesionalitou. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský. Za dôležité považuje, aby boli jednotlivé inštitúcie schopné dotiahnuť konkrétne kauzy do konca. "Určite by sme na jednotlivé zložky nedali amatérov," povedal predseda KDH.

Zasadnutie Bezpečnostnej rady SR, venované policajnej akcii v Slovenskej informačnej službe (SIS) a Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ), vníma Majerský s rozpakmi. "Pýtam sa, či táto bezpečnostná rada mala iba ubezpečiť obyvateľov Slovenska, že sú v bezpečí, alebo či má bezpečnostná rada bezpečnosť ako takú vo svojich rukách," poznamenal Majerský. Policajná akcia podľa neho nesie v očiach obyvateľov znaky amaterizmu, chaosu a hrozí medzinárodná blamáž.

Do budúcnosti KDH navrhuje oddelenie policajnej inšpekcie od ministerstva vnútra. "Navrhujeme, aby vznikla jedna generálna inšpekcia bezpečnostných služieb tak, ako je to v Českej republike. Nemôže predsa polícia kontrolovať políciu," uviedol.

Na margo rokovaní predsedu vlády Ľudovíta Ódora so samosprávami o vyplatení kompenzácií za zvýšené ceny energií, Majerský povedal, že je to len náplasť na oveľa širší problém, ktorý v samospráve vznikol. Šéf KDH by privítal rozšírenie okruhu daňových príjmov samospráv. Podstatne viac peňazí by podľa neho mohli čerpať z eurofondov. "KDH už pred rokom vyzývalo na to, aby samosprávy dostali pri eurofondoch nulovú spoluúčasť," tvrdí.

Lepšie rozbehnutie ekonomiky chce KDH dosiahnuť zjednodušením legislatívy pre podnikateľov, špeciálne chce podporiť živnostníkov a predaj z dvora. Chce presadiť zákon o energetickej chudobe, ktorý by dlhodobo umožnil dotovať energie nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva a zo zdrojov z plánu obnovy viac podporiť zatepľovanie rodinných domov a bytov.

Prípadným koaličným partnerom KDH ponúka stabilitu a dôveryhodnosť. "Držíme sa overených postupov, žiadne sociálne ani progresívne experimenty nerobíme. Budeme stabilným prvkom pre tých, ktorí by chceli Slovensko postaviť na nohy," vyhlásil Majerský. Nechce pred voľbami kresliť červené čiary, ani špekulovať o vhodných a nevhodných povolebných partneroch. V súvislosti s agendou uzákonenia registrovaných partnerstiev pre homosexuálov uviedol, že manželstvá pre všetkých sú pre KDH neakceptovateľné.

(tasr)

  |  

Núdzový stav a tisícky evakuovaných. Kanadská provincia Britská Kolumbia zažíva najhoršie požiare v dejinách

Pre mohutné lesné požiare bol v piatok v provincii Britská Kolumbia na západe Kanady vyhlásený núdzový stav. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Situácia je momentálne nepredvídateľná a čaká nás niekoľko ťažkých dní," povedal v piatok večer (miestneho času) premiér Britskej Kolumbie David Eby, pričom konštatoval, že provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách.

V súvislosti s požiarmi tam bola v piatok nariadená evakuácia obyvateľov mesta West Kelowna, ktoré sa nachádza približne 300 kilometrov východne od metropolitnej oblasti Vancouveru. Oheň v tomto meste, kde žije 36.000 ľudí, pohltil niekoľko domov a evakuovaných muselo byť asi 15.000 ľudí.

Núdzový stav kvôli lesným požiarom už v stredu vyhlásili Severozápadné teritóriá - oblasť na krajnom severe Kanady.

https://twitter.com/CitizenFreePres/status/1692699605601816615

Kanadský premiér Justin Trudeau v piatok večer pricestoval do Edmontonu, kde sa stretol s ľuďmi evakuovanými zo Severných teritórií. V rozhovore s evakuantmi i novinármi Trudeau vyjadril presvedčenie, že "spoločnými silami toto neuveriteľne ťažké leto prežijeme".

AFP sumarizovala, že na území Kanady horí viac ako tisíc lesných požiarov, vrátane viac ako 230 v Severozápadných teritóriách a vyše 370 v Britskej Kolumbii.

Odborníci tvrdia, že problém lesných požiarov sa zhoršil pod vplyvom zmeny klímy. Podľa úradníkov k počtu a intenzite tohtoročných požiarov prispelo sucho a vysoké teploty. Abnormálnym suchom je postihnutá veľká časť Kanady.

(tasr)

  |  

Holandsko: Na demonštrácii v Haagu roztrhali Korán

Aktivista počas piatkovej demonštrácie pred tureckým veľvyslanectvom v holandskej metropole Haag pošliapal a roztrhal výtlačok Koránu, čo rozhnevalo desiatky účastníkov protidemonštrácie. Informovala o tom agentúra AFP.

Holandská vláda demonštráciu pred jej konaním odsúdila, uviedla však, že nemá zákonné právomoci, aby jej zabránila.

Podľa redaktorov AFP výtlačok Koránu roztrhal Edwin Wagensveld, ktorý vedie holandskú pobočku organizácie Pegida, ktorá podľa vlastných slov protestuje proti islamskému extrémizmu. Na proteste ho sprevádzali ďalšie dve osoby.

Polícia uzavrela prístup na ulicu, kde sídli turecké veľvyslanectvo. Zhromaždilo sa tam aj približne 50 odporcov protestu. Niektorí začali hádzať na Wagensvelda kamene, keď trhal stránky z Koránu.

Asi 20 policajtov vybavených štítmi a obuškami zasiahlo, keď sa ho pri odchode z protestu snažili prenasledovať.

Holandská ministerka spravodlivosti Dilan Yesilgözová, ktorá je tureckého pôvodu, označila zámer roztrhať Korán za "dosť primitívny a úbohý". Dodala však, že zákony takúto demonštráciu nezakazujú.

Wagensveld už čelí stíhaniu za výroky, ktoré vyslovil na podobnej demonštrácii v januári, keď pred parlamentom takisto roztrhal výtlačok Koránu a prirovnal ho k pamfletu Mein Kampf nacistického vodcu Adolfa Hitlera. V piatok mal zasa Wagensveld oblečené tričko s nápisom "Islam nie je lepší ako nacizmus".

K podobnému zaobchádzaniu s Koránom došlo tento rok aj vo Švédsku a Dánsku, čo vyvolalo pobúrenie a protesty v moslimských krajinách.

Dánska polícia avizovala, že sprísni kontrolu hraníc. Švédsko vo štvrtok reagovalo zvýšením výstrahy pred nebezpečenstvom terorizmu na štvrtý z celkovo piatich stupňov.

(tasr, dv)