Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aj 55 rokov po okupácii sú politici, ktorí nás chcú zatiahnuť do neslobody, hovorí Remišová

Aj 55 rokov po okupácii Československa sovietskymi vojskami existujú na Slovensku politici, ktorí nás chcú opäť zatiahnuť do sféry neslobody, priemernosti a úpadku. Skonštatovala to predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová vo svojom stanovisku.

„Smer, Republika, Hlas aj SNS majú plné ústa národných záujmov, no v skutočnosti len používajú strašenie ľudí ako prostriedok na získanie moci, rozsievajú nenávisť a udupávajú národnú hrdosť a sebavedomie Slovákov. 21. august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu,“ uviedla. Najlepšou cestou k suverenite je podľa nej úcta k vlastným dejinám, vzdelanosť a ekonomická prosperita.

Remišová zdôraznila, že okupácia Československa sovietskymi vojskami predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. „Okupanti nám zobrali to najcennejšie – slobodu a základné právo rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny. Bol to obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie našej národnej hrdosti a svojbytnosti,“ poukázala Remišová. Ako ďalej prízvukovala, vpád sovietskych vojsk zničil životy ľudí a po okupácii nasledovala normalizácia, kedy sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní no zločineckému režimu lojálni ľudia. Tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny, pripomína bývalá vicepremiérka.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

Minúta  |  

Pohyb na Pieninskej ceste bude do konca mesiaca obmedzený

ČERVENÝ KLÁŠTOR – Turisti v Pieninskom národnom parku (PIENAP) by mali od utorka 22. augusta počítať so zvýšenými obmedzeniami na Pieninskej ceste vrátane jej uzávery, a to v úseku od Lesníckeho potoka po most v Červenom Kláštore. Tie budú platiť až do konca mesiaca z dôvodu finalizácie rekonštrukčných prác na ceste v Prielome Dunajca, ktorá slúži ako turistický chodník. Upozornila na to návštevníkov i podnikateľov v turistickom sektore na sociálnej sieti Správa Pieninského národného parku na sociálnej sieti.

Uzávera chodníka bude trvať v uvedených dňoch podľa požiadaviek realizátora rekonštrukčných prác. „Dôvodom obmedzení je aj arogancia a častokrát urážlivé správanie mnohých turistov voči pracovníkom stavby. Ignorovanie doterajších obmedzení a absencia slušného správania niektorých turistov vedie k ohrozeniu ich vlastnej bezpečnosti, ale aj k ohrozeniu bezpečnosti ostatných návštevníkov a k celkovému zdržiavaniu rekonštrukčných prác,“ zdôvodnila správa národného parku.

Cirkusantom z NAKA to nejako popadalo. Z Rozuzlenia je fraška

Mohlo by Vás zaujímať Cirkusantom z NAKA to nejako popadalo. Z Rozuzlenia je fraška

Pracovníci Správy PIENAPu budú počas uzávery turistov navigovať na obchádzkovú trasu. Návštevníkom územia odporúčajú využiť turistickú trasu Červený Kláštor – Cerla – Targov – Lesnica. „Po tejto trase je rovnako možné pohybovať sa na bicykloch, avšak je vhodná len pre pokročilých cyklistov,“ informovali. Rovnako je podľa nich možné použiť štátnu cestu Červený Kláštor – Haligovce – Veľký Lipník – Lesnica.

Správa národného parku zároveň prosí aj prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a poskytovateľov ďalších služieb v turistike, aby klientov o daných obmedzeniach na Pieninskej ceste informovali a odporúčali im alternatívne trasy. „Prosíme návštevníkov o pochopenie, ohľaduplnosť, trpezlivosť, rešpektovanie obmedzení a slušné správanie,“ apeluje správca územia.

S prácami na Pieninskej ceste spájajúcej obce Červený Kláštor, Lesnica a mesto Szczawnica spolu s poľským národným parkom, začali vlani. Ide na ne viac ako 1,9 milióna eur s DPH. Projekt s názvom „Zvýšenie atraktivity poľsko-slovenského pohraničia v Pieninách prostredníctvom modernizácie existujúcej turistickej infraštruktúry“ je financovaný z fondov Európskej únie v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko. Zahŕňa stavebné úpravy samotnej cesty v celkovej dĺžke 7 980 metrov, rovnako aj sanáciu 27 oporných múrov a dvoch mostov. Okrem toho pribudne deväť prístreškov a informačných tabúľ a 22 zrubových lavičiek.

(sita)

Minúta  |  

Sociálne dávky dostáva viac ľudí ako pred rokom, pribudli tisíce ich poberateľov

Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi na Slovensku v júli medziročne stúpol o 5,7 tisíca. Kým v júli minulého roka sociálne dávky dostávalo 58,7 tisíca osôb, v júli tohto roka to už bolo 64,4 tisíca ľudí. Oproti júnu tohto roka pritom počet poberateľov týchto dávok klesol o 458. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Na dávky v hmotnej núdzi bolo v júli po zohľadnení ostatných členov rodiny celkovo odkázaných 136,4 tisíca osôb, čo je 2,51 percenta z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. V porovnaní s júnom išlo o pokles o 513 ľudí, resp. o 0,01 percentuálneho bodu.

Sociálne dávky na konci júla najviac dostávali ľudia v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica, najmenej v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom. Kým v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica išlo o viac ako 10 percent z celkového počtu obyvateľov tohto okresu, v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom podiel ľudí v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov nepresiahol 0,5 percenta.

(sita)

Minúta  |  

Pamätník na augustové udalosti z roku 1968 je po 20 rokoch v zlom stave

POPRAD – Pri Pamätníku obetiam okupácie na Námestí sv. Egídia v Poprade si v pondelok popoludní pripomenú augustové udalosti z roku 1968. Pietnu spomienku, ktorá sa začne o 14. hodine, organizuje každoročne Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV). Tento rok uplynulo 55 rokov od okupácie Československa.Združenie pri tejto príležitosti upozorňuje, že pamätník, ktorý ako stále jediný na Slovensku nahrádza centrálny pamätník obetiam okupácie, je po vyše 20 rokoch v havarijnom stave. „Múr na ktorom je umiestnený, sa rozpadáva a hrozí jeho poškodenie. Aj to symbolizuje postoj verejnosti k udalostiam z augusta 1968 a obdobiu tzv. normalizácie," skonštatovalo združenie s tým, že po mnohých peripetiách sa v Poprade podarilo pamätník odhaliť v roku 2002. Je na ňom meno Jozef Bonk, práve jeho totiž pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy nešťastne zasiahla guľka a zranenie neprežil. Každoročne sa na tomto mieste stretávajú tí, ktorým nie sú ľahostajné obete vpádu alebo spomínajú na svojich blízkych.

Budovu okresného súdu v Spišskej Novej Vsi plánujú obnoviť

Mohlo by Vás zaujímať Budovu okresného súdu v Spišskej Novej Vsi plánujú obnoviť

„Každý národ by si mal pripomínať svoje obete, či už sú to obete druhej svetovej vojny, obete koncentračných táborov, stalinských gulagov alebo totalitných režimov," dodáva SZBPV. Upozorňuje tiež, že Československo bolo ešte v roku 1966 ekonomicky na úrovni Rakúska a malo všetky predpoklady stať sa opäť hospodársky vyspelým štátom, z ktorého by ľudia neutekali za hranice.
Jozef Bonk bol v najväčšom meste pod Tatrami jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Pred 55 rokmi pritom 19-ročný mladík vôbec nemal byť v Poprade a jeho rodina dlho neverila, že obeťou streľby je práve on.
Vojská piatich socialistických krajín v roku 1968 vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.

(tasr)

Minúta  |  

Pripomíname si Deň obetí okupácie Česko-Slovenska

TRENČÍN – V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.

Rodinná dráma. Brat napadol brata ocieľkou na brúsenie nožov

Mohlo by Vás zaujímať Rodinná dráma. Brat napadol brata ocieľkou na brúsenie nožov

„Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.

Maďari mali okupáciu Československa využiť na anektovanie časti Slovenska, navrhol tamojší provládny denník

Mohlo by Vás zaujímať Maďari mali okupáciu Československa využiť na anektovanie časti Slovenska, navrhol tamojší provládny denník


Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Výstava – August 1968. Nádeje a vytriezvenia

Mohlo by Vás zaujímať Výstava – August 1968. Nádeje a vytriezvenia


Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Bezpečnosť je prvoradá. Frekventovaný úsek pri štadióne bude viditeľnejší

Mohlo by Vás zaujímať Bezpečnosť je prvoradá. Frekventovaný úsek pri štadióne bude viditeľnejší


Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil „dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina znovu útočila dronom v Moskovskej oblasti. Rusi ho údajne zneškodnili

Ruská armáda v pondelok ráno odrazila ukrajinský útok dronom na Moskovskú oblasť, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Bezpilotné lietadlo sa po zneškodnení zrútilo západne od Moskvy, uviedol ruský rezort obrany. Škody neboli hlásené. Podľa ministerstva bol letecký útok dronom odrazený asi o 6.50 h moskovského času.

Agentúra Reuters informovala, že pre útok boli pozastavené prílety a odlety na moskovskom letisku Vnukovo. Prevádzku obmedzilo aj moskovské letisko Domodedovo "s cieľom zabezpečiť dodatočné bezpečnostné opatrenia pre lety", informovali v pondelok ruské tlačové agentúry s odvolaním na komunikačné oddelenie letiska.

Rusko v uplynulých mesiacoch čoraz častejšie informuje o útokoch ukrajinských dronov na pohraničné regióny aj na ruskú metropolu Moskva. Najmenej dva útoky nedávno zasiahli aj moskovskú štvrť, kde sídlia mnohé finančné a vládne inštitúcie. V máji Moskva oznámila zneškodnenie dvoch dronov, ktoré mierili na Kremeľ, pripomína AFP.

Ukrajina zvyčajne nekomentuje, kto stojí za útokmi na ruské územie, hoci oficiálni predstavitelia v súvislosti s nimi verejne vyjadrujú spokojnosť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.