Preskočiť na obsah
  |  

Výstava – August 1968. Nádeje a vytriezvenia

TRENČÍN – V pondelok 21. augusta sa o 16:00 hodine uskutoční na Námestí sv. Anny pri Pamätníku obetiam komunizmu spomienka na udalosti, ktoré životy ľudí v našej krajine v roku 1968 obrátili naruby.

Mesto Trenčín pozýva na výstavu, na ktorej si môžete zaspomínať alebo vypočuť, čo cítili obyvatelia Trenčína, keď sa v noci z 20. na 21. augusta začala vojenská invázia do Československa. K spomienke na udalosti spred 55 rokov svojím príhovorom prispeje aj vedúci oddelenia audiovizuálnej tvorby Ústavu pamäti národa Ján Endrődi.

Komplexný pohľad na príčiny, priebeh a dôsledky tejto invázie môžete získať na výstave, ktorú mesto pripravilo v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Má názov „August 1968. Nádeje a vytriezvenia“ a od 19. augusta sa nachádza na Štúrovom námestí.

Výstava na 24 paneloch mapuje rozdelenie sveta na demokratický Západ a komunistický Východ, vládu komunistického režimu od krvavých 50-tych rokov až po rok 1968. Odpovedá na otázky, čo vlastne bol socializmus s ľudskou tvárou, ako naň reagoval Sovietsky zväz a ďalšie štáty Varšavskej zmluvy, kto sa podieľal na kolaborácii, aký bol priebeh vojenskej invázie a jej dôsledky. Osobitné panely sú venované obetiam invázie. Celkový obraz dotvárajú málo známe fotografie okupačných vojsk z rôznych miest Slovenska.

Oficiálne otvorenie výstavy sa uskutoční v pondelok 21. augusta o 17:00 na Štúrovom námestí.

O podujatí informovalo mesto na svojom webe.

  |  

Holandsko a Dánsko dodajú Ukrajine stíhačky F-16, oznámil Rutte

Holandský premiér Mark Rutte v nedeľu povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Holandsko a Dánsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

Rutte na holandskej leteckej základni povedal, že stíhačky budú na Ukrajinu dodané, keď budú splnené bližšie nešpecifikované podmienky. Vyjadril sa tak dva dni po tom, ako Spojené štáty odobrili dodanie stíhačiek F-16 z Dánska a Holandska na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident v príspevku na sociálnej sieti napísal, že stíhačky F-16 Kyjev dostane, keď ukrajinskí piloti a technici ukončia výcvik na obsluhu týchto lietadiel. "Štyridsaťdva stíhačiek. A to je len začiatok. Ďakujeme Holandsko!" uviedol.

Zelenskyj pricestoval do holandského Eindhovenu v nedeľu okolo poludnia. Na vojenskej základni si spolu s Ruttem prezreli dve stíhačky F-16 zaparkované v hangári.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v sobotu večer povedal, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 sa už začal. Výcvik bude podľa neho trvať najmenej šesť mesiacov, čo sa považuje za minimum pre pilotov, možno však aj dlhšie.

(tasr)

  |  

Na cestách v Žilinskom kraji vyhasol ďalší mladý život

DOLNÝ HRIČOV – V nedeľu ráno okolo 03:55 sa na diaľnici D3 v katastrálnom území Dolný Hričov v okrese Žilina stala dopravná nehoda. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.

Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania zistili, že vodič viedol osobné motorové vozidlo Audi A4 a následne z doposiaľ presne nezistených príčin prešiel s vozidlom mimo diaľnicu, kde sa auto prevrátilo a ostalo stáť na boku.

Pri aute sa po príjazde polície a ostatných záchranných zložiek nachádzal 44-ročný muž, ktorý sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,81 mg/l (1,69 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu.

Vedľa vozidla našli 27-ročného muža, ktorý napriek lekárskej pomoci svojím zraneniam podľahol. U nebohého muža bola nariadená pitva.

Po dopravnej nehode previezli 44-ročného muža na ošetrenie. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody, ako aj to, kto bol vodičom motorového vozidla, sú predmetom vyšetrovania.

Polícia apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa na cestách správali disciplinovane, ohľaduplne, plne sa venovali vedeniu vozidla, sledovali situáciu v cestnej premávke, nepreceňovali svoje schopnosti a dodržiavali dopravné predpisy.

  |  

Demokrati z volieb neodstúpia, Republika avizuje referendum k NATO

Mimoparlamentná strana Demokrati neodstúpi z volieb. Zdôraznil to podpredseda strany Jaroslav Naď v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Líder hnutia Republika Milan Uhrík potvrdil, že chcú v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO.

Naď na otázku o nízkych preferenciách strany Demokrati reagoval, že nebude súhlasiť s ich odstúpením z politického boja. Tvrdí napríklad, že voliči zo zahraničia im poslali hlasy a nechcú ich sklamať. Navyše nevie, v prospech koho by sa vzdali.

Uhrík okrem referendovej iniciatívy avizoval, že ak sa aj jeho hnutie nedostane do vlády, ale bude v parlamentnej opozícii, aj tak sa vzdá postu europoslanca.

Obaja diskutujúci súhlasili, že všetky kauzy, týkajúce sa bývalých vlád, treba vyšetriť. Nezhodujú sa v otázke vyvodenia zodpovednosti voči policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi. Podľa Uhríka by mal byť okamžite odvolaný. Tvrdí, že Republika sa nezastáva obvinených nominantov Smeru-SD. Podotkol, že "za Smeru-SD sa síce kradlo, ale bol aspoň ako-taký poriadok". Krajinu podľa neho musí po voľbách riadiť príčetná vláda.

Naď apeluje, aby sa s vyvodzovaním zodpovednosti po zásahu Národnej kriminálnej agentúry a obvinení šéfov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu počkalo na rozhodnutia kompetentných orgánov. Hamran zatiaľ podľa jeho slov neurobil žiadny krok, ktorý by v ňom vzbudil nedôveru. Dodal, že ani odvolávanie šéfa tajnej služby Michala Aláča by aktuálne nič nevyriešilo. Poukázal na to, že je mesiac pred parlamentnými voľbami a po nich si aj tak nová vláda môže menovať svojho nominanta. Dôležité podľa neho je, aby mala polícia voľné ruky a mohla pracovať.

(tasr)

  |  

V pondelok si pripomenieme 55. výročie od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy

SLOVENSKO/ČESKÁ REPUBLIKA – Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z 21. augusta 1968 síce neotriasla veľmocenským postavením Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), bola však zničujúca pre jeho obraz vo svete. V pondelok si pripomenieme 55. výročie tejto udalosti.

Vpád do Československa totiž odsúdila absolútna väčšina štátov sveta, okrem tých, ktoré od ZSSR úplne záviseli, ako Kuba alebo Vietnam, tých, ktoré potrebovali sovietsku vojenskú pomoc, ako Sýria alebo Irak, alebo tých, ktoré tvrdo odmietali akékoľvek liberalizačné snahy, ako napríklad Severná Kórea. Inváziu tvrdo odsúdili aj socialistické krajiny, ktoré dlhodobo odmietali akceptovať sovietske líderstvo v komunistickom bloku. V tomto prípade išlo o Juhosláviu, Rumunsko, Albánsko a najmä Čínu. Vpád do Československa kritizovala aj väčšina komunistických strán v západoeurópskych krajinách, ale aj v Afrike a Ázii.

[link url = https://standard.sk/415943/foto-takto-sa-zilo-na-liptove-pred-40-rokmi]

Okupácia Československa aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou“. Sympatie k sovietskemu režimu stratili aj mladí ľavicoví radikáli. Ich nádeje sa však neupínali k československým reformátorom a Alexandrovi Dubčekovi, ale novou nádejou na konečnú zmenu fungovania spoločnosti bol skôr čínsky komunistický líder Mao Ce-tung.

Slovensko a Česko si v pondelok pripomenú 55. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej Československej socialistickej republiky. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do ČSSR. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

  |  

Pápež vyzval na diplomatické riešenie krízy v Nigeri

Pápež František v nedeľu vyzval na diplomatické riešenie politickej krízy v Nigeri. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

"So znepokojením sledujem, čo sa deje v Nigeri a pripájam sa k výzve biskupov v prospech mieru v krajine a stability v regióne Sahel," povedal František na vatikánskom Námestí svätého Petra po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. "S modlitbou sa pripájam k úsiliu medzinárodného spoločenstva nájsť čo najskôr mierové riešenie pre dobro všetkých," dodal pápež.

Junta v Nigeri sa dostala k moci 26. júla, keď zadržala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma. Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov je od roku 2020 štvrtou západoafrickou krajinou, v ktorej došlo k štátnemu prevratu, píše AFP.

(tasr)