Preskočiť na obsah
  |  

Analýza: Koľko percent z priemernej mzdy dal vlani zamestnanec štátu na daniach a odvodoch?

Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku pripadol na 21. august. To je o 2 dni neskôr ako v minulom roku a o 11 dní neskôr ako v roku 2015. Odvíja sa od aktuálnych prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), ktoré približujú celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).

Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2022 podľa prepočtov 63,27 percenta k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zostatok peňazí, o ktorom rozhodujeme sami, pritom predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 36,73 percenta. Rovnakou metodikou vypočítané celkové daňové bremeno bolo v minulom roku v Česku nižšie o 2,12 percentuálneho bodu (p. b.) a v Poľsku vyššie o 1,72 p. b. ako u nás.

Minuloročné bremeno povinných platieb na Slovensku sa zvýšilo oproti roku 2021 takmer o 0,8 percentuálneho bodu, predovšetkým v dôsledku väčšieho nárastu zaplatených príjmových daní ako nárastu ceny práce, najvýraznejšie dane z príjmov fyzických osôb. Celkové daňové bremeno sa v roku 2022 zvýšilo oproti roku 2014 o 2,9 percentuálneho bodu. Počas tohto obdobia sa daňové a odvodové príjmy zvýšili o necelých 14 mld. eur a verejné výdavky o 13,3 mld. eur. Časť výdavkov z roku 2022 sa pritom presunula do roku 2023, v ktorom sa majú výdavky verejnej správy zvýšiť až o 12 mld. eur.

Zamestnanec s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 304 eur a s celkovou superhrubou mzdou, teda hrubou mzdou vrátane odvodov platených zamestnávateľom, vo výške 1 844 eur znášal v minulom roku bremeno povinných platieb v objeme necelých 1 167 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu hodnoty tovarov a služieb z ich potenciálneho celkového množstva, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 677 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré si mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť.

„Prieskumy kvality podnikateľského prostredia dlhodobo ukazujú, že pre približne deviatich z desiatich podnikateľov je prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Namiesto znižovania však daňové bremeno rastie,“ upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

(sita)

  |  

Polícia žiada o pomoc svedkov augustovej tragickej nehody v tuneli Stratená

STRATENÁ – Polícia žiada o pomoc svedkov tragickej nehody v tuneli Stratená v okrese Rožňava, pri ktorej začiatkom augusta prišiel o život 50-ročný český motocyklista. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová.

„Žiadame svedkov uvedenej dopravnej nehody, ktorí v uvedenom čase prechádzali spomenutým úsekom, respektíve videli jej priebeh, prípadne disponujú videozáznamom alebo inými relevantnými informáciami, aby sa prihlásili osobne na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave," uviedla Ivanová. Ako dodala, verejnosť môže políciu v súvislosti s nehodou kontaktovať aj na telefónnych číslach 0961 733 642 a 158 alebo prostredníctvom sociálnej siete.

Tragická nehoda sa stala na ceste I/67 v tuneli v obci Stratená 4. augusta okolo 15:45. Motocyklista z Česka z doposiaľ nezistených dôvodov prešiel do protismeru, kde sa sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom značky Ford Tranzit. Pri nehode utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.

(tasr)

  |  

Čaká nás pekelne horúci týždeň. Neskôr prídu búrky

ŽILINA/SLOVENSKO – Najbližšie dni bude poriadne horúco. Teploty budú stúpať až na 35 °C. Okrem tepla bude aj dusno. V druhej polovici týždňa by sa k horúcemu počasiu mali pridať búrky.

Smerom zo západu k nám prúdi výbežok tlakovej výše, čo spôsobuje prílev teplého vzduchu. Teploty počas najbližších dní sa budú pohybovať od 30 °C až do 35 °C. Podľa informácií by však malo ísť o poslednú silnú vlnu horúčav v tomto roku.

Počas utorka by sa mohli ojedinele objaviť búrky z tepla. Od stredy by sa častejšie mohli vyskytovať prehánky alebo búrky, zintenzívniť by mali v závere týždňa. V tomto počasí by ľudia nemali zabúdať na dodržiavanie pitného režimu, používať pokrývku hlavy a chrániť sa krémami proti slnečnému žiareniu.

  |  

Vodič nafúkal vyše 2 promile, hrozí mu väzenie

DUBNICA NAD VÁHOM – Policajti zastavili 19. 8. v nočných hodinách v blízkosti areálu ZŤS v Dubnici nad Váhom vozidlo zn. Citroen Xsara vedené 39-ročným vodičom, ktorý sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom merania 1,10 mg/l (2,29 promile) alkoholu.

„Opakovaná dychová skúška po dvadsiatich minútach ukázala hodnotu 1,06 mg/l, čo predstavuje 2,21 promile alkoholu," informovala Polícia SR – Trenčiansky kraj na faceboku.

V zmysle zákona policajti vodiča následne obmedzili na osobnej slobode.

[link url = https://standard.sk/418396/rodinna-drama-brat-napadol-brata-ocielkou-na-brusenie-nozov]

„Poverený príslušník Okresného dopravného inšpektorátu z Trenčína obvinil vodiča z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a o jeho ďalšom osude bude rozhodovať súd. Za tento skutok mu hrozí až jeden rok odňatia slobody," uzavreli na sociálnej sieti.

Polícia preto vyzýva účastníkov cestnej premávky, aby sa na cestách správali zodpovedne a dodržiavali dopravné predpisy.

[link url = https://standard.sk/418519/madari-mali-okupaciu-ceskoslovenska-vyuzit-na-anektovanie-casti-slovenska-navrhol-tamojsi-provladny-dennik]

  |  

Šéf slovenskej diplomacie: Invázia vojsk štátov Varšavskej zmluvy bola tragickým okamihom pre slovenský i český národ

Invázia vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa bola tragickým okamihom pre slovenský i český národ. Nemalo by sa zabúdať na to, kto v auguste 1968 spôsobil jednu z najväčších tráum novodobej histórie. Pri príležitosti 55. výročia okupácie to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

"Okupanti za sebou zanechali desiatky mŕtvych, priniesli hrôzu a diktát vrátane cenzúry či obmedzovania ľudských práv, čím zmarili túžby miliónov ľudí po slobodnejšom živote. Obyvatelia Československa oprávnene pociťovali zradu a poníženie. Nemali by sme zabúdať na to, kto nám tieto traumy spôsobil," odkazuje Wlachovský s tým, že bez sovietskej opory v Moskve bol normalizačný režim v Československu neudržateľný.

Invázia cudzích vojsk bola podľa neho hrubým porušením suverenity krajiny a princípov medzinárodného práva, ale tiež potvrdením brutality totalitnej sovietskej moci. Pripomína falošnosť zámienky o bratskej pomoci či obranu socialistického režimu pred údajnou kontrarevolúciou. Niet však pochýb, že išlo najmä o snahu zachovať sféry vplyvu a mocenské záujmy Kremľa. Ochotu niektorých vtedajších členov politickej garnitúry pomáhať okupantom a zľahčovať následky obsadenia Československa označil za odsúdeniahodnú.

Wlachovský zároveň vyzdvihol, že v súčasnosti je slobodné a nezávislé Slovensko v úplne inej pozícii. Dobrovoľne a bez nátlaku sa stalo súčasťou Európskej únie, ako aj Severoatlantickej aliancie (NATO) ako najsilnejšieho obranného zoskupenia štátov na svete. Tá stojí na demokratických princípoch a svojim členom poskytuje bezkonkurenčné bezpečnostné garancie.

"Kým Varšavská zmluva sa zmohla akurát tak na okupáciu svojho člena, NATO nás dlhodobo chráni. Kým Varšavskú zmluvu opustili pri prvej príležitosti viacerí jej zakladajúci členovia, NATO sa naďalej rozširuje a je bezpečnostným základom pre náš slobodný rozvoj, čo nám umožňuje aj ďalšie posilňovanie odolnosti demokracie," zdôrazňuje Wlachovský.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukončila pokus o reformu komunistického režimu v Československu, ktorý viedla skupina okolo Alexandra Dubčeka. Počas vojenskej intervencie vedenej Sovietskym zväzom zomrelo najmenej 108 občanov, stovky ľudí utrpeli zranenia. Následná vyše dvadsaťročná okupácia a normalizácia priniesli do života spoločnosti prenasledovanie a pre mnohých ľudí, ktorí sa s tzv. bratskou pomocou otvorene nestotožňovali, aj stratu zamestnania či sociálneho postavenia. Okupačné vojská spôsobili zároveň značné hospodárske a environmentálne škody.

(tasr)

  |  

V Trebišove začínajú Dni mesta sprievodnými podujatiami, program vyvrcholí cez víkend

TREBIŠOV – Dni mesta Trebišov sa začínajú v pondelok sprievodnými podujatiami v jednotlivých častiach mesta. Mestské slávnosti budú prebiehať celý týždeň a vyvrcholia v sobotu a nedeľu (26. a 27. augusta.). „V tieto dni bude pre občanov Trebišova, deti, ako aj hostí z okolia pripravený bohatý program v areáli mestského parku," uviedla hovorkyňa mesta Martina Mištaničová.

Počas letných slávností sa predstavia hudobné kolektívy viacerých žánrov pre rôzne generácie. „Návštevníci sa môžu tešiť na mnohé hudobné vystúpenia slovenských spevákov a kapiel, folklór, súťaže pre najmenších, tvorivé dielne, rôzne výstavy, exteriérovú šou drsňošov, historický šerm, dobovú kuchyňu, zábavné atrakcie, vodné bicyklovanie, beh mestom, ale aj na kulinárske umenie súťažiacich vo varení guláša a mnoho ďalšieho," priblížila hovorkyňa.

K sprievodným podujatiam patria pondelková „Show drsňošov" pre deti, v ďalších dňoch Primátorská kvapka krvi, Deň polície, Trebišov Street Party či športovo-spoločenské podujatie Cestou grófa Andrássyho s koncertom skupiny The Backwards.

Sobotňajší hlavný pódiový program v amfiteátri sa začne o 14:00, nasledovať bude predstavenie pre deti a vystúpenia kapiel a spevákov Pank pop, DORA, Vidiek, Zuzana Smatanová a Gladiator. Súčasťou ponuky bude aj Detský svet, futbalová exhibícia, Army zóna, Lesná škôlka či Výstava ovocia, zeleniny a kvetov.
V nedeľu dopoludnia sa začne hokejbalový turnaj a v amfiteátri bude od 10:30 odslúžená svätá omša.

Popoludňajší hudobný program bude naplnený folklórom, tradičnou ľudovou hudbou aj spevmi. Vystúpia súbory a skupiny Furmaňe, Ľeľija, Gorals band, Basawell, Železiar a Kandráčovci.

(tasr)