Pozor. Obávaný zabijak je bližšie k Slovensku
„Európske štáty bojujú s inváziou sršňa ázijského, pričom jeho zvýšený výskyt aktuálne pozorujú v Nemecku, kam prišiel z juhu Francúzska," napísal portál tvnoviny.sk.
Pokiaľ by dorazil k nám, môže to byť pre včelárov veľký problém. Hmyz totiž dokáže denne zožrať stovky včiel. Podľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR sa živí ovocím, loví hmyz, vrátane múch, vážok a ďalších. Napáda aj včelstvá a naše európske včely sa proti ním nedokážu brániť.
Podľa vedúceho nemeckého Ústavu pre včelárstvo vo Veitshöchheime Stefana Berga pritom bolo to, kedy prenikne cez hranice, len otázkou času.
„Ázijského sršňa Vespa velutina zaznamenali v južnom Francúzsku prvýkrát v roku 2004. Jediná kráľovná sa do krajiny pravdepodobne dostala s keramikou z Číny. Odtiaľ sa potom sršeň rozšíril do Talianska, Belgicka, Švajčiarska a do Veľkej Británie,“ uviedol odborník pre Bayerischer Rundfunk.
Kým u nás tvorí včela medonosná približne päť percent potravy sršňa obecného, v prípade druhu Vespa velutina je to však až 85 percent.
Sršeň ázijský číha okolo úľa a včely pred vletením do neho pri vstupe odchytáva. „Na rozdiel od nášho pôvodného sršňa je schopný zostať vo vzduchu ako vrtuľník,“ vysvetlila členka Drážďanského zväzu včelárov Marion Loeper pre Tag 24.
Pre človeka je však nebezpečenstvo, čo sa týka jedu, menšie. „Sila jedu ázijských sršňov je výrazne menšia, než u nášho domáceho druhu,“ dodala Loeper.
Podľa ŠOP SR je sršeň ázijský o niečo menší, než jeho európsky príbuzný sršeň, má výrazne žlté nohy a sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku. Zaujímavosťou je, že stavia dve hniezda – jedno jarné menšie si stavia prezimovaná kráľovná a keď vychová dostatok robotníc, tak si postavia druhé, ktoré sa rýchlo rozrastá a je oveľa väčšie. Poznávacím znamením je vchod z boku (náš sršeň má vchod do hniezda zdola).
Na Slovensku zatiaľ potvrdený nebol a nebol potvrdený ani v susedných štátoch ako je Česká republika, Rakúsko a Maďarsko.