Vagnerovci oplakávajú Prigožina a sľubujú pomstu

Presne dva mesiace potom, čo vagnerovci tiahli na Moskvu, je ich veliteľ Jevgenij Prigožin mŕtvy. Od stredy panuje neistota nielen nad vojenskou prítomnosťou žoldnierov v rozličných štátoch, ale aj existenciou skupiny ako takej.

Hoci sa podľa The Guardian dlhšie špekulovalo o možnej náhrade veliteľa, ktorú by odobril aj Kremeľ, nie je ani zďaleka isté, či by si tento človek dokázal získať dôveru tisícov bojovníkov. Za Prigožina sa tejto súkromnej vojenskej spoločnosti darilo. Rozrastala sa, získavala lukratívne zákazky a bola úspešná v bojoch.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaPredavač hotdogov, ktorý dobyl Bachmut. Kto je Prigožin, strojca pokusu o prevrat

Skupinu nebude môcť viesť ani jej zakladateľ Dmitrij Utkin, ktorý má slabosť na Tretiu ríšu, a preto skupinu pomenoval po Hitlerovom obľúbenom skladateľovi Richardovi Wagnerovi. Utkin sa totiž v stredu tiež nachádzal na palube lietadla, ktoré havarovalo. Obaja muži boli najvýraznejšími tvárami tejto súkromnej vojenskej spoločnosti. Na sociálnych sieťach kolujú videá, ako ich smrť oplakávajú žoldnieri v Rusku.

O budúcnosti bojovníkov sa na sociálnych sieťach šíria rozličné správy, ktoré nemožno nezávisle overiť.

Ukrajinské Centrum národného odporu s odvolaním sa na zdroje v Bielorusku uviedlo, že konvoje žoldnierov začali opúšťať bieloruské základne a pravdepodobne smerujú k hraniciam s Ruskom, v čom sa im snažia bieloruské špeciálne služby zabrániť. Objavilo sa aj video, na ktorom žoldnieri sľubujú pomstu.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) poukázal na to, že Kremeľ od vzbury oslaboval Prigožinovu moc. Lietadlo s Prigožinom dal podľa nich zostreliť Putin, aby sa pomstil za poníženie, ktoré mu spôsobila júnová ozbrojená vzbura vagnerovcov. Vražda vedenia skupiny bola pravdepodobne posledným krokom k likvidácii Vagnerovej skupiny ako nezávislej organizácie, konštatuje ISW. Žoldnieri sa podľa analytikov môžu začať obávať o svoje životy alebo byť demoralizovaní.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárZoznam temných tajomstiev ruského štátu sa rozrástol

Po júnovej vzbure ešte Vagnerova skupina fungovala

Hoci ruský prezident po júnovej vzbure uviedol, že skupina bojovníkov prestala existovať a dal im na výber buď vstúpiť do regulárnej ruskej armády, alebo odísť do Bieloruska, bojovníci ostávali pomerne súdržní a činní.

Spravodajský portál GIS konštatuje, že začiatkom júla vagnerovci stále verbovali personál v celom Rusku na boj na Ukrajine, pričom zmluvy sa stále podpisovali so skupinou, a nie s ruským ministerstvom obrany, ako bolo nariadené 9. júna v rozkaze, ktorý podnietil pochod na Moskvu.

Stovky žoldnierov medzitým odišli do Bieloruska, keďže práve bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyrokoval dohodu medzi Prigožinom a Kremľom. Podľa niektorých informácií si začali stavať novú základňu v prázdnom vojenskom objekte v okrese Asipoviči, približne deväťdesiat kilometrov od Minska. Cvičili tiež miestnu armádu a výrazne zvyšovali tlak na NATO.

Poľsko obvinilo svojho suseda, že počas jedného z týchto cvičení dva bieloruské vrtuľníky narušili poľský vzdušný priestor. Hoci to bieloruské ministerstvo obrany dôrazne poprelo, poľský minister obrany Mariusz Blaszczak následne nariadil rozmiestnenie väčšieho počtu vojakov a bojových vrtuľníkov pozdĺž hranice. Poľsko navyše informovalo NATO, lebo incident sa odohral neďaleko Achillovej päty Aliancie – Suwalského koridoru. Táto hraničná oblasť spája ruskú enklávu Kaliningrad s Bieloruskom a je jediným pozemným spojením medzi pobaltskými štátmi a zvyškom EÚ. Keby ho Rusko obsadilo, odreže Pobaltie od spojencov z NATO.