Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA obviňujú Čínu a Rusko z podpory KĽDR pri porušovaní rezolúcií OSN

Spojené štáty v piatok obvinili Čínu a Rusko, že znemožňujú Bezpečnostnej rade OSN reagovať jednotne na odpaľovanie balistických rakiet Severnou Kóreou, najmä po štvrtkovom neúspešnom pokuse KĽDR o vypustenie špionážneho satelitu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady, 13 z 15 členov - všetky krajiny okrem Číny a Ruska - odsúdili druhý pokus KĽDR o vypustenie špionážneho satelitu s použitím technológie balistických rakiet za posledné tri mesiace.

"Toto by mala byť záležitosť, ktorá nás má zjednotiť... Avšak táto Bezpečnostná rada od začiatku roku 2022 zlyháva vo svojich záväzkoch práve pre obštrukcie zo strany Pekingu a Moskvy," vyhlásila americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová.

Thomas-Greenfieldová takisto odsúdila prítomnosť ruských a čínskych predstaviteľov na nedávnej severokórejskej vojenskej prehliadke, v rámci ktorej KĽDR predviedla nové drony a interkontinentálne balistické strely.

"Oni oslavujú - oslavujú - porušenia rezolúcií Bezpečnostnej rady a naďalej blokujú prijatie akýchkoľvek opatrení," vyhlásila veľvyslankyňa.

Čína a Rusko v máji 2022 vetovali rezolúciu, ktorá mala uvaliť nové sankcie na Pchjongjang a odvtedy už Bezpečnostná rada OSN nebola schopná prijať žiadnu rezolúciu voči KĽDR.

Predstavitelia Pekingu a Moskvy pripisujú vinu za agresívny postoj KĽDR Washingtonu, poukazujúc na prebiehajúce vojenské cvičenia medzi USA a Južnou Kóreou.

(tasr)

Minúta  |  

Nigerská junta nariadila francúzskemu veľvyslancovi opustiť krajinu do dvoch dní

Nigerská junta, ktorá sa minulý mesiac ujala moci v krajine, dala v piatok francúzskemu veľvyslancovi Sylvainovi Ittému 48 hodín na to, aby opustil Niger. Správu publikovala agentúra AFP.

Junta tento krok odôvodnila tým, že francúzsky veľvyslanec nereagoval na pozvanie na piatkové stretnutie od nigerského ministra zahraničných vecí, ako aj aktivitami francúzskej vlády, ktoré „sú v rozpore so záujmami Nigeru“.

Ultimátum už odmietla francúzska vláda, ktorý neuznáva veliteľov junty ako legitímnych predstaviteľov moci.

Nigerskí vojenskí lídri obviňujú Paríž z toho, že chce vojensky zasiahnuť v Nigeri a znovu dosadiť juntou zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma.

Junta zároveň tvrdí, že Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré vopred varovalo pred možnou vojenskou intervenciou a na Niger uvalilo sankcie, je organizáciou napojenou na bývalú regionálnu koloniálnu mocnosť — Francúzsko.

Niger zohráva kľúčovú úlohu v boj i západných krajín s džihádistami, ktorí terorizujú africký región Sahel od roku 2012. Francúzsko má preto v Nigeri približne 1 500 vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Piataci v Nemecku plnili TikTokovú výzvu. Zasahovať museli záchranári

Žiaci základnej školy na západe Nemecka v piatok spôsobili spustenie rozsiahlej záchrannej operácie. Dôvodom boli mimoriadne štipľavé kukuričné lupienky, ktoré deti zjedli, hoci žiadne z nich nemalo po konzumácii závažné zdravotné následky. V piatok o tom informovala agentúra DPA.

Polícia a záchranné zložky prišli do areálu školy v meste Euskirchen blízko Kolína nad Rýnom po tom, čo sa žiaci piateho ročníka zúčastnili populárnej výzvy s názvom "Hot Chip Challenge", ktorá sa šíri na sociálnej sieti TikTok.

V Nemecku sa špeciálne na účely tejto výzvy predáva jeden samostatne balený kukuričný lupienok, ktorý podľa výrobcu obsahuje prášok z čili papričky odrody Carolina Reaper, ktorá je považovaná za najštipľavejšiu papričku na svete. Tento produkt je určený len pre ľudí nad 18 rokov, dve deti ho však ukradli z výdajného automatu v blízkosti školy.

Jeden zo zasahujúcich záchranárov uviedol, že konzumácia takýchto mimoriadne štipľavých lupienkov by mohla byť nebezpečná najmä v prípade, ak by ich zjedli deti. Ak sa by sa štipľavý prášok z čili papričiek dostal do očí, mohol by zároveň poškodiť zrak.

Miestna polícia dodala, že účasť nemeckých piatakov na výzve nemala žiadne vážne následky. Niekoľko detí bolo ošetrených z dôvodu bolesti brucha, podráždenia pokožky či dýchacieho systému.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár na stretnutí S3+: Naša podpora Ukrajiny v jej spravodlivom boji nesmie oslabovať

Integrácia krajín Západného Balkánu do európskych štruktúr či bezpečnostná situácia v Európe patrili medzi témy neformálneho stretnutia predsedov parlamentov krajín Slavkovského formátu, ktorí rokovali v rozšírenom formáte S3+ na rakúskom zámku Grafenegg. V piatok o tom informovalo tlačové oddelenie kancelárie Národnej rady.

Okrem predsedu rakúskej Národnej rady Wolfganga Sobotku, predsedníčky Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéty Pekarovej Adamovej a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára sa diskusie zúčastnili aj podpredseda parlamentu Chorvátska Ante Sanader a predseda Výboru pre EÚ a zahraničné veci Poslaneckej snemovne parlamentu Talianskej republiky Giulio Tremonti.

Nosnými témami stretnutia boli najmä integrácia krajín Západného Balkánu do európskych štruktúr ako aj rozširovanie Európskej únie o Moldavsko, Gruzínsko či Ukrajinu.

Okrem toho šéfovia parlamentov diskutovali aj o aktuálnom vývoji vojny na Ukrajine.

V úvode rokovania sa predstavitelia parlamentov venovali najmä otázke Západného Balkánu. „Som rád, že sme si ako jednu z hlavných tém dnešného stretnutia vybrali práve západný Balkán. V našej diskusii, napriek mnohým iným dôležitým témam, nesmieme zabúdať na dlhodobé ciele medzi ktoré patrí práve aj politika rozširovania, vrátane krajín západného Balkánu,“ skonštatoval Kollár.

Lídri zákonodarných zborov diskutovali aj o krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. V júni tohto roka predsedovia S3 spoločne navštívili Gruzínsko, ktoré v súčasnosti prechádza procesom zavádzania jednotlivých opatrení, nevyhnutných na udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Podobnej situácii čelí aj Moldavsko na ktoré sa podľa šéfa slovenského parlamentu nesmie zabudnúť.

„Slovensko je na expertnej úrovni nápomocné moldavským inštitúciám pri zdieľaní eurointegračných skúseností. Sme dlhodobým a konzistentným podporovateľom pro-európskeho smerovania Moldavska, čo je zároveň aj jedna z troch prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce,“ dodal predseda slovenského parlamentu.

Predstavitelia parlamentov tiež diskutovali o situácii na Ukrajine. Kollár v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovenská republika už od začiatku konfliktu podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Naša podpora Ukrajiny v jej spravodlivom boji nesmie oslabovať. Musíme zachovať jednotu EÚ a efektívnu koordináciu s ostatnými partnermi vo svete. Nesmieme podľahnúť „únave z krízy na Ukrajine,“ skonštatoval Kollár.

Rokovanie sa uskutočnilo v rámci predsedníctva Rakúskej republiky Slavkovskému formátu, ktorému predchádzalo líderstvo Slovenskej republiky. Rozšírený formát stretnutí na S3+ sa stáva čoraz populárnejšie a šéfovia parlamentov sa zhodli, že sú dobrou spoluprácou tak s európskymi, ako aj mimoeurópskymi krajinami.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko chce obnoviť pôvodnú ukrajinsko-ruskú obilnú dohodu

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v piatok vyhlásil, že oživenie pôvodnej obilnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou je pre Turecko prioritou. S inými možnými alternatívami sú totiž podľa neho spojené riziká, informovala agentúra AFP.

"Vieme, že sa hľadajú alternatívne trasy (na prepravu ukrajinského obilia), ale nevidíme žiadnu alternatívu k pôvodnej iniciatíve, keďže so sebou prinášajú riziká," povedal Fidan novinárom po návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rusko 17. júla odstúpilo od obilnej dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz obilia cez Čierne more. Vďaka tejto iniciatíve, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, bolo z Ukrajiny vyvezených viac než 30 miliónov ton obilia.

Kyjev potom v auguste vyslal do Istanbulu nákladnú loď, aby otestoval alternatívnu trasu, ktorú údajne podporujú Spojené štáty. Plavidlo podľa AFP počas plavby vôbec nevstúpilo do medzinárodných vôd, pred príchodom do Turecka sa pohybovalo len vo vodách kontrolovaných členskými štátmi NATO - Rumunskom a Bulharskom.

Rusko po odstúpení od obilnej dohody varovalo, že by mohlo zaútočiť na lode plaviace sa do alebo z ukrajinských čiernomorských prístavov.

Fidan však počas návštevy so Zelenským zdôraznil, že Turecko sa usiluje o oživenie pôvodnej obilnej dohody medzi Moskvou a Kyjevom. "Oživenie tejto iniciatívy je pre Istanbul prioritou," povedal šéf tureckej diplomacie.

Denník The Wall Street Journal uviedol, že možná alternatívna trasa by sa vyhla trom ukrajinským prístavom blokovaným Ruskom v prospech prístavu Izmail, ktorý sa nachádza na rieke Dunaj na ukrajinsko-rumunskej hranici.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerovci tvrdia, že vo Fínsku zadržali ich popredného bojovníka

Na žiadosť Ukrajiny bol údajne vo Fínsku zadržaný jeden z popredných bojovníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Na sociálnych sieťach to v piatok uvádzajú účty spájané s vagnerovcami, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Krajne pravicová jednotka vagnerovcov s názvom "Rusič" identifikovala zadržaného ako svojho zakladajúceho člena a vodcu Jana Petrovského, ktorý je od vlaňajška na sankčnom zozname EÚ aj USA.
Na platforme Telegram informovala, že Petrovskij, ktorý od roku 2014 bojoval na Ukrajine, bol 20. júla zadržaný vo Fínsku za porušenie vízovej povinnosti, pričom teraz by mohol byť vydaný na Ukrajinu.

Petrovskij, ktorý predtým žil v Nórsku, je dlhoročným krajne pravicovým aktivistom. Zmienenú jednotku pomáhal založiť v roku 2014 - počas počiatočnej fázy konfliktu v Donbase - ako vyslovene neonacistickú formáciu. Ako sa mu podarilo dostať sa do Fínska, keď sa naňho vzťahujú sankcie Európskej únie, nebolo bezprostredne známe.

Okresný súd vo Vantaa pri Helsinkách mal ešte v priebehu piatka Petrovskému predĺžiť väzbu na žiadosť fínskeho úradu pre vyšetrovanie. Petrovskij, ktorý používa aj prezývku Voislav Torden, je podozrivý z účasti na činnosti teroristickej skupiny aj z podpory terorizmu, uviedol predstaviteľ súdu.

Ukrajinská generálna prokuratúra sa dosiaľ k správe nevyjadrila. Jednotka Rusič na Telegrame zverejnila časť z toho, čo označila ako ukrajinskú žiadosť o zatknutie Petrovského.

Ruské veľvyslanectvo v Helsinkách už predtým v piatok uviedlo, že vie o zadržaní ruského občana vo Fínsku, ku ktorému došlo na žiadosť Ukrajiny, pričom podniká kroky na to, aby mu mohlo poskytnúť konzulárnu pomoc.

Na Vagnerovu skupinu, ktorá bojovala po boku ruskej armády na Ukrajine, a podniká operácie aj vo viacerých afrických krajinách, uvalili sankcie mnohé západné krajiny. Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin a niekoľko ďalších vysokopostavených predstaviteľov tejto žoldnierskej skupiny pravdepodobne tento týždeň zahynulo pri havárii lietadla, ktoré sa zrútilo severne od Moskvy. Ich úmrtie však zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.