Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Alžírsko priznalo, že jeho pobrežná stráž zabila dvoch dovolenkárov

Alžírsko v nedeľu priznalo, že jeho pobrežná stráž začiatkom tohto týždňa spustila paľbu na skupinu osôb na vodných skútroch, ktoré sa predtým odmietli podriadiť príkazu na zastavenie, informovala agentúra AFP.

Incident, ku ktorému došlo 29. augusta vo vodách v pohraničí medzi Marokom a Alžírskom, si vyžiadal životy dvoch dovolenkárov, pričom jeden z nich bol Maročan žijúci a podnikajúci vo Francúzsku.

Podľa jedného z účastníkov incidentu sa skupina štyroch dovolenkárov z Maroka vydala na výlet na vodných skútroch.

Počas plavby sa k nim pridala alžírska pobrežná stráž, ktorá na nich údajne strieľala, pričom smrteľne postrelila dvoch mužov vo veku 29 a 40 rokov. Obete boli v príbuzenskom vzťahu, dodal spravodajský web France Info.

Ďalší z účastníkov na margo incidentu objasnil, že výletníkom dochádzal benzín pre vodné skútre, takže len "driftovali", pričom sa v tme ocitli v alžírskych vodách, ale veľmi blízko marockého prímorského letoviska Saidia.

Alžírske ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení z nedele tvrdí, že po varovaní a opakovaných výzvach muži na skútroch odmietli vyhovieť pobrežnej stráži a snažili sa uniknúť, pričom vykonávali rôzne nebezpečné manévre. Po niekoľkých varovných výstreloch "zazneli výstrely, ktoré prinútili jeden z vodných skútrov zastaviť, zatiaľ čo ostatné dva utiekli", uvádza tento zdroj.

Agentúra AFP informovala, že rodina zastrelených dovolenkárov mieni vo Francúzsku podať trestné oznámenie pre podozrenie, že došlo k vražde s priťažujúcimi okolnosťami, pokus o vraždu s priťažujúcimi okolnosťami, únos lode a neposkytnutie pomoci osobe v nebezpečenstve.

"Prerušenie diplomatických stykov medzi Marockým kráľovstvom a Alžírskou republikou z iniciatívy Alžírskej republiky nemôže ospravedlniť spáchanie žiadneho zločinu a už vôbec nie beztrestnosť jeho páchateľov," píšu právnici pozostalých v tlačovej správe. Fakt, že sa obrátili na francúzsku justíciu, príbuzní zdôvodnili aj mlčaním alžírskych úradov, ktoré sa k incidentu vyjadrili až v nedeľu.

Francúzske médiá pripomenuli, že hranica medzi Marokom a Alžírskom je od roku 1994 uzavretá a že Alžírsko v roku 2021 prerušilo diplomatické styky s Marokom. Napätie sa zvýšilo ešte viac po tom, ako Izrael v júli 2023 uznal suverenitu Maroka nad sporným územím Západnej Sahary.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj odvolal svojho najdôležitejšieho ministra. Šéf obrany Reznikov končí

AKTUALIZOVANÉ Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal ministra obrany Olexija Reznikova. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. V sobotu o tom s odvolaním sa na svoje zdroje už vopred informoval web Ukrajinska Pravda.

Namiesto Reznikova bude ministerstvo obrany viesť Rustem Umerov, vyhlásil Zelenskyj vo svojom príhovore strímovanom v nedeľu na sociálnych sieťach. O tomto mene taktiež vopred referovala Ukrajinska pravda.

"Olexij Reznikov prešiel viac ako 550 dňami totálnej vojny. Som presvedčený, že ministerstvo potrebuje nové prístupy a iné formy interakcie s armádou a spoločnosťou ako celkom. Teraz by mal ministerstvu šéfovať Rustem Umerov. Očakávam, že parlament túto kandidatúru podporí," povedal Zelenskyj s tým, že Umerovovu nomináciu predloží Najvyššej rade hneď na budúci týždeň.

Vystrieda ho krymský Tatár

Umerov je ukrajinský politik a podnikateľ, investor a filantrop krymskotatárskeho pôvodu. V poslednom období šéfoval Fondu štátneho majetku (SPFU). Na tento post prišiel v septembri roku 2022 z parlamentu, kde bol poslancom frakcie Hlas.

Podľa dostupných informácií sú príčinou výmeny na poste ministra obrany opakujúce sa škandály v tomto rezorte vrátane korupčných. Prezidentská kancelária preto na miesto ministra hľadala človeka s dobrou povesťou, medzinárodnými konexiami a dobrými manažérskymi schopnosťami, uviedli nemenované zdroje v ukrajinskom parlamente.

Zdroje dodali, že Umerov má veľmi dobré kontakty v arabských štátoch - v marci tohto roku sprevádzal prvú dámu Olenu Zelenskú na návšteve Spojených arabských emirátov (OAJ) a v máji bol členom delegácie ukrajinského prezidenta na návšteve v Saudskej Arábii.

Očakávalo sa to

Ukrajinska Pravda už 10. augusta s odvolaním sa na zdroje z prostredia vlády uviedla, že Zelenskyj hľadá za Reznikova náhradu. Minister zopár dní na to k vtedajším fámam o svojom odvolaní uviedol, že táto funkcia je preňho „dočasným príbehom“ a že môže odstúpiť aj sám.

Zelenskyj 23. augusta na otázku o možnosti odvolania Reznikova odpovedal, že bude môcť komentovať personálne rozhodnutia až v momente, keď príslušné dekréty podpíše.

Reznikov 28. augusta podľa Ukrajinskej Pravdy skonštatoval, že diskutoval s prezidentom o možnosti prestupu na inú pozíciu, ale rozhodnutie musí urobiť sám Zelenskyj.

Pozorovatelia upozorňujú, že Reznikov sa dlhší čas nachádzal pod tlakom nielen pre korupciu v armáde, ale aj pre pomalú ukrajinskú protiofenzívu.

Reznikov však z verejného života nadobro zmiznúť nemusí. Špekuluje sa, že by mohol byť menovaný za nového ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že zničila ruský čln so šiestimi vojakmi. Rezort ako dôkaz ukázal video

Ukrajinská armáda tvrdí, že zneškodnila ruský vojenský motorový rýchločln plaviaci sa v Čiernom mori. Podľa agentúry DPA o tom ukrajinská armáda informovala v nedeľu na platforme Telegram.

K akcii došlo v severozápadnej časti Čierneho mora. O život prišlo šesť členov posádky ruského plavidla typu KS 701-Tunec a ďalší dvaja boli zranení. Ukrajinská armáda tvrdí, že takto zmarila pokus ruských vojakov o výsadok na pobreží.

Video, nasnímané zrejme z dronu a zverejnené ukrajinským ministerstvom obrany, zachytáva skupinku ľudí, ako z lode na plytčine vykladajú rôzne veci a vynášajú ich na breh. Krátko na to dochádza k výbuchu, po ktorom badať, že loď je poškodená a vyteká z nej do mora palivo. Po brehu sa pohybujú dve osoby.

Tvrdenia ukrajinskej armády nateraz nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Je tiež nejasné, kedy bolo toto video natočené.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf úradu vlády Maďarska: Západ by mal dať Rusku bezpečnostné záruky a neprijať Ukrajinu do NATO

Na dosiahnutie mieru na Ukrajine musí Západ poskytnúť bezpečnostné záruky Rusku a rozhodne odmietnuť členstvo Ukrajiny v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na maďarskú verejnoprávnu televíziu MTVA, povedal to šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás.

Vo svojom vystúpení na univerzitnom podujatí Gulyás tvrdil, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre strednú Európu, keďže ruská armáda „nedosiahla žiadne rýchle a obrovské výsledky“ na Ukrajine. Maďarský predstaviteľ tiež tvrdil, že Ukrajina pravdepodobne neoslobodí svoje územia okupované ruskými silami.

Podľa Gulyása sa efektívne rokovania medzi Kyjevom a Moskvou môžu uskutočniť len za účasti Washingtonu, pričom dlhodobé mierové úsilie by malo zahŕňať rozmiestnenie mierových síl a iné podobné rozhodnutia. Ukrajina zatiaľ Gulyásovo vyhlásenie nekomentovala.

Maďarsko podľa odporcov jeho politiky dlhodobo relativizuje vojnu na Ukrajine. Vytrvalo sa stavia proti tvrdším postihom Ruska či pomoci Ukrajine. Premiér Viktor Orbán pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Ukrajina nemá šancu vyhrať vo vojne s Ruskom. Nechal sa dokonca počuť, že Moskva je čoraz silnejšia.

Orbánove sympatie a náklonnosť voči Rusku podľa kritikov nepriamo podčiarkuje i skutočnosť, že bol spolu s niekdajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a zosnulým talianskym expremiérom Silviom Berlusconim jedným z troch politikov z EÚ, ktorí tento rok dostali novoročný pozdrav od ruského vodcu Vladimira Putina.

(sita/tod)

Minúta  |  

Reznikov očakáva, že F-16 budú môcť byť do boja nasadené na jar

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov očakáva, že stíhačky F-16, ktorých dodanie Kyjevu prisľúbili už viaceré západné krajiny, budú môcť byť do boja s Ruskom nasadené niekedy na jar 2024. Vyjadril sa tak v nedeľnom rozhovore pre ukrajinskú agentúru Ukrinform, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Reznikov uviedol, že ukrajinských pilotov najskôr treba vycvičiť v obsluhovaní týchto bojových lietadiel, ktorých dodanie Ukrajine nedávno prisľúbili Holandsko, Dánsko aj Nórsko. Minister tiež povedal, že svetovým lídrom "musel napísať viac ako jeden list", aby ich uistil, že Ukrajina použije zmienené stíhačky od členských krajín NATO len na obranné účely a nie na území Ruska.

Ukrajine dosiaľ prisľúbili krajiny NATO dodávku prinajmenšom 50 stíhačiek F-16. Viaceré štáty tiež sľúbili, že ukrajinských pilotov vycvičia v obsluhe týchto strojov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však nedávno povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojho vzdušného priestoru zhruba 160 takýchto bojových lietadiel.

(tasr)

Minúta  |  

Švédska polícia zasiahla proti aktérom násilností po ďalšom pálení Koránu

Po násilných nepokojoch, ktoré vypukli v nedeľu na ďalšom proteste súvisiacom s pálením Koránu, zatkla švédska polícia dve osoby. Ďalších asi desať ľudí bolo zadržaných.

Ako informovala agentúra AFP, nedeľňajšie zhromaždenie zorganizoval iracký utečenec Salwan Momika, ktorý zvolal podobné podujatia už aj predtým.

Najnovšia akcia sa konala na námestí v juhošvédskom meste Malmö, kde žije veľa prisťahovalcov. Podľa verejnoprávnej televízie SVT sa na Momikov protest prišlo pozrieť približne 200 ľudí.

"Atmosféra (po pálení Koránu) bola búrlivá," uviedla polícia s tým, že okolo 13.45 h vypukli "násilné výtržnosti". Podľa polície sa zhromaždenie po odchode organizátora síce skončilo, ale na mieste zostala skupinka ľudí.

Približne desať z nich následne polícia zadržala za rušenie verejného poriadku. Dvoch ďalších policajti zatkli pre podozrenie z účasti na násilných nepokojoch.

Podľa správ švédskych médií prizerajúci sa začali na Salwana Momiku hádzať kamene. Na jednom videozázname vidno, ako sa protestujúci pokúšajú preraziť policajný kordón, kým im v tom polícia zabránila. Ďalšie video zachytáva muža, ktorý sa snaží zastaviť policajné vozidlo vezúce Salwana Momiku z miesta činu.

Momika prostredníctvom série demonštrácií vyvolal hnev obyvateľov prevažne moslimských štátov, ktorý bol namierený proti Švédsku a mal za následok aj diplomatické napätie medzi Švédskom a niekoľkými krajinami Blízkeho východu.

Vláda v Štokholme odsúdila znesvätenie Koránu, pričom však argumentovala, že v Švédsku je sloboda prejavu a zhromažďovania ústavne chránená. Vláda však na druhej strane avizovala, že preskúma právne možnosti, pokiaľ ide o zákaz protestov zahŕňajúcich pálenie posvätných textov za určitých okolností.

V reakcii na vyhrážky, ktoré súviseli s demonštráciami spojenými s pálením Koránu, vo Švédsku pred dvoma týždňami zvýšili pohotovosť pred teroristickými útokmi na druhý najvyšší stupeň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.